SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jozefovi Škultétymu

(Na osemdesiatku)

…Dušou a srdcom prikutí k národnému dielu, veriac na silu svedomia, majúc nádej, že ono má i silu osvobodzujúcu…

Jozef Škultéty v Národných novinách 28. marca 1903.

[55]

Je jedna pravda. Hocaký je lós,
nezaprieť svojho boha! Nikdy nie!
Moc vykladá si pravdu — vyjde lož,
a odsúdi ťa vlastné svedomie.

Je väčšou mocou, čo máš v sebe sám.
Tá pravdu vyloží a oslobodí,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
i keď ťa v putách najmocnejší pán
so svojou pravdou do žalára hodí.

To boli časy ešte pred lety!
Vždy súdený, a vždycky nehodný
a neodsúdený. Vždy zavretý,
a vždycky voľný, vždycky slobodný.

Dľa dvojakého sudcu. Moc a Cit.
Moc citu nemá a cit divy stvára.
V žalári prikovaný mohols’ byť,
a prešiel si nám do sŕdc zo žalára…

Kde zásluh vonkajšia je okrasa?
Čo? Záslužný kríž nik Ti nežičí?…
Čo pozdrav — metál. Národ klania sa.
A kríže udeľujú básnici.



[55] Jozefovi Škultétymu — Bratislava 26. X. 1933. Báseň je v rukopisnom zošite RJJ č. 12:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

verš 2:
nezaprieť v sebe Boha! Nikdy nie

verše 5 — 6:
Je večšou pravdou, čo má v sebe sám.
Tá pravda vykladá a oslobodí.