SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pieseň bedára

Čo vy ešte chcete?

[7]

Že čo by ešte rád?
Nič.
     Z nebies kráľovstva som.
Mám poveterný hrad
nebeským pod atlasom.[8]

V ňom pochutnávam božsky
smotánku z mliečnych ciest,
mesiaca chlieb a rožky
a chladnú kašu hviezd.

Smäd nikdy netrápi ma:
do dlane chytám dážď
a keby bola zima,
odejem z mrakov plášť.

Jak roztúžený ženích
po skvelých mostoch z dúh,
z chmár do chmár rozkročených,
sa prechádza môj duch.

Zem s celým priestorom
mi leží pod nohami,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
kým hrmavica hrá mi
a hajduchuje hrom.

Ach, to je odzemok!
Ohňa i krvi plný.
Čo blesk — skok, blesk — čo skok,
do čoho kopne, blní.

Jazyky plamenné,
gágory plné vresku!
Ja nebies do potlesku
sa smejem nadšene.

Aj zábavu mám, skrátka,
i lásku na zemi:
mne vietor líca ťapká
a šticu kmáše mi.

Pred spaním, jak sa patrí,
len pomodlím sa ja,
dám pod hlavu si Tatry,
nohy v tok Dunaja.

A ľahnem presvedčený,
že nevezme nič kmín,
a tak sa stratím v snení,
kým celkom nezaspím.



[7] Pieseň bedára — Bratislava 11. X. 1932. Báseň je v rukopisnom zošite RJJ č. 8 s podtitulom Satyra. V básni sú v porovnaní s knižným znením tieto odchýlky:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

verš 16:
V oblakoch rozkročený

verše 32 — 33:
vetrisko líca ťapká
a kečku kmáše mi.

[8] Atlas — ľahké hodvábne tkanivo