Proti noci
Autor: Janko Jesenský
Digitalizátori: Michal Garaj, Miriama Oravcová, Viera Studeničová, Ina Chalupková, Michal Belička, Daniela Kubíková, Andrea Kvasnicová, Miroslava Oravcová
Ó Bože! Viem, čo lialo sa mi z úst,
to iba čerta lož sa liala:
nezúrodnila mŕtvych duší púšť,
keď sa im britko posmievala.
Kto po tebe môže byť dokonalým?
Som čertom, a tak peklo svoje spálim.
Už tretia po polnoci… Semjon, poď!
Chcú popol mŕtvych duše živé.
Portfej je v kasni. Daj ho!… Sviečku!… Hoď
plášť na plecia mi zimomrivé.
Bohu sa v každej izbe pokloníme…
Tak… Ticho otvor zatvor na komíne…
Zošúľaj v trúbky papier: plamienky
sa nechcú dĺžiť žravých do jazykov.
Koškarev, Chlebujev i Tentetnikov…
Betriščev, smej sa teraz. Chachacha!
Pražíme Platonova… Pjetucha…[49]
Čo plačeš, Semjon?[50] Čo mi chytáš dlaň?
Do mojej práce nič ťa neni.
Nebeský oheň planie z rudých strán,
hriech, čert i peklo budú spopolnení…
Ja plačem tiež?… Poď! Bozkám ťa!… Len plač!
O jednu mŕtvu dušu viac.
[47] Autodafé Gogoľovo — Bratislava 31. X. 1932. Báseň je v rukopise RJJ č. 8.
verše 6 — 7:
Viem, čertom som a peklo svoje spálim
už tretia k ránu… Semjon, poď!
[48] Autodafé Gogoľovo — Autodafé (zo špan.) — slávnosti viery, na ktorých inkvizícia pálila kacírov. Tu sa myslí na noc, keď Gogoľ v duševnom poblúdení spálil druhý diel svojich Mŕtvych duší, z ktorého sa zachovali iba zlomky.
[49] Uljenka, Koškarev, Chlebujev, Tentetnikov, Betriščev, Platonov, Pjetuch — všetko postavy zo spáleného II. dielu Mŕtvych duší.
[50] Semjon — Gogoľov sluha
Galéria obrázkov
Obrázok
