E-mail (povinné):

Janko Jesenský:
Proti noci

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Miriama Oravcová, Viera Studeničová, Ina Chalupková, Michal Belička, Daniela Kubíková, Andrea Kvasnicová, Miroslava Oravcová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 204 čitateľov

Tvrdá reč

…Stredoslovenčina je mäkká, aristokratická reč, treba do nej z našej západnej, demokratickej tvrdosti…

Z reči dr. I. Dérera, ministra osvety[28]

[29]

Nuž berme do úst skálie, nie melódiu, nie,
keď demokratické je už iba kamenie.
Nech ono hviždí z úst nám sťa z roztočených prakov
a na dve poly driape tú ťažkú plachtu mrakov,
rozstrapká na franforce ich olovený vzduch
a v žuly naše padá a ryje ako pluh
a popribíja všetkých, čo sa mu neuhnú!

Tak v polia zmäknú skaly, čo ruky naše žnú?
Štrk žltý sčernie v hrudy tam u piat vysočín?
Zacvendží ako kosa po našich slovách čin?

Nebesá každému z nás svoj malý prídel dali:
zem mäkkú — tvrdý jazyk, reč mäkkú — tvrdé skaly.
Do čiernych, mastných nížin pluh brázdu vyorie.
Ku našim velikášom ísť treba v pokore,
bez iskier prudký kameň a oceľ neznesú,
to preto naše slová jak chlebík mäkké sú,
to preto najpyšnejšie sa šatí národ holý,
najchudobnejšie kraje vždy najpeknejšie boli,
kto býval zakríknutým a mlčať privykol,
mal vždycky najviac piesní a najviac jazykov,
a z jazykov tých mnohých tam v horách, známa vec,
kto najviac slúžil pánovi, má najpanskejšiu reč.


[28] Z reči dr. I. Dérera, ministra osvety — dr. Ivan Dérer, advokát a politik, bol niekoľkokrát ministrom ČSR, raz aj ministrom osvety. Bol stĺpom tzv. čechoslováckej ideológie, ktorá spočívala v tvrdení, že nieto ani českého ani slovenského národa, ale existuje len jeden národ československý. Zmyslom tejto ideológie bolo teoreticky zdôvodňovať vykorisťovanie slovenského ľudu českou veľkoburžoáziou.

[29] Tvrdá reč — Bratislava 6. X. 1932. Báseň je v zošite RJJ č. 8. Okrem textu, ktorý je v knižnom vydaní, existuje v tomto zošite i variant tejto básne.

Najpyšnejšie sa šatil vždy biedny národ holí.
Najchudobnejšie kraje vše najpeknejšie boly.
Kto býval zakríknutý a mlčať privykol,
mal vždycky najviac piesní a najviac jazykov.
A z jazykov tých mnohých tu u nás, — známa vec, —
kto najviac slúžil pánovi, má najpanskejšiu reč.

I jazyk náš je pánsky a pánska mäkkosť v ňom.
Ech! Kým je práca tvrdá, nech je reč kameňom!…
Tak berme do úst skáľa! Nie melódiu, nie!
Nech z úst nám letia slová, jak z prakov kamenie.
Nech kamenie to hvízda!
My roztrieskame s ním
to maľované slnce i s nebom falošným,
kulysne na kolečkách a u nebeských vrát
tých papierových svätých, čo chceli by nám hrať
a v múdrom počítaní, či z hlupej svevole
nadšene ukazujúc nám stratu na kole
čakajúc apoštolské i od nás nadšenie
Nechže im tedy tlieska to tvrdé kamenie!
Reč tvrdá, lebka tvrdá, paž tvrdá, tvrdý duch
nech skálim k zemi padá a vyje, ako pluh
a zaoráva všetkých, čo sa mu neuhnú
a to, čo vzklíči po tom nech naše ruky žnú
a nech, či na nížinách, či u piat vysočín
pri našej reči v slovách, sťa kosa, cvendží čin!

Báseň je v rukopise celá prečiarknutá.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.