SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na nádeju

[4]

Na nádeju — na palicu
sa tak často opierame.
Príde doba neúprosná,
vyrve nám ju z rúk a zláme.

Vtedy, keď sa ruky trasú,
miesto toho, aby tresli,
keď si nohy vlečieme len,
miesto by nás ony niesli.

Keď sa oči v zemi pasú,
miesto modrej klenby neba,
a keď najviac o palici,
o najhrubšej chodiť treba.



[4] Na nádeju — Bratislava 11. IV. 1929. Rukopis básne je v zošite RJJ č. 7. Medzi knižným znením a rukopisom sú tieto odchýlky:

verš 4:
vyrve nám ju, krute zláme.

verše 6 — 8:
miesto toho, aby triasly
vlečieme si nohy, miesto
toho, aby ony niesly

verše 11 — 12:
keď najväčšmi o najhrubšej
o palici chodiť treba.