SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Za Vladimírom Royom

[19] [20]

„Peruťou sudba máva“… Závan krídel
jej zadrhol Ti hlas… Je nemota…
Dva nízke kopce akoby som videl:
Ten jeden — smrti, druhý — života.

Ten jeden — na martinskom cintoríne,
ten druhý — v malom kopci Tvojich kníh.
Tam nepočujeme Ťa, nevidíme,
tu hovoríš a cítime Tvoj dych.

Tam zasypali Ťa a rozsypeš sa
s kovovou, dlhou svojou posteľou,
tu budeš chodiť do poľa a lesa
pod pazuchami Tvojich priateľov.

Tam neotvoríš ku sebe viac vráta
a k stolovaniu nebudeš nás zvať,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
tu budú stále tíško otvárať Ťa
a hľadieť na Teba a počúvať

oživujúce neprestajné chvenie
mäkkého peria Tvojich perutí…
Pri tomto kopci sa my postretneme,
ty zabudnutý nezabudnutý.



[19] Za Vladimírom Royom — Bratislava 18. II. 1936. Rukopis básne je v zošite RJJ č. 12.

[20] Vladimír Roy (1885 — 1936), slovenský symbolistický básnik. Jeho zbierka Peruťou sudba máva vyšla r. 1927.