E-mail (povinné):

Janko Jesenský:
Proti noci

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Miriama Oravcová, Viera Studeničová, Ina Chalupková, Michal Belička, Daniela Kubíková, Andrea Kvasnicová, Miroslava Oravcová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 204 čitateľov

Semper idem

[12] [13]

Je Silvester.
Ber plášť a galoše!
Tak o hodinu polnočná je scéna,
čo od vekov je ešte neskončená,
čo v tisíc podobách vždy odznova sa počne.

Pod šedou plachtou menažérie
sú pri kŕmení všetky beštie:
ľvi, tigri, leopardi, vlci, supi.
Na mäso surové si každá stúpi
a do pazúrov berie ho a dláb,
pomaly labužnícky pochutnáva.
Strč ruku za mreže k nim, ak si chlap
a ruka s porciou ti zrudne do krvava.
V hrdzavej klietke exotický vták.
Ako ten sneh je. Má krídla veľkolepé.
Žeravým železom mu planie zrak.
Kľuvákom doráňaným o mreže klepe.
Poď bližšie, ak chceš počuť.
Zo zobáka
mu apoštolská káravá reč kráka.

„Tu teda bratstva mäkká láska sídli?
Ja biedny vták som medzi beštiami.
To že by boli oči? To sú vidly.
To ústa boli by? Veď sú to tlamy.
To ruky sú? To železné sú kliešte.
To hlas by bol? Veď je to zverské vytie.
To srdcia sú? To kamene sú v ceste,
kamene, v ktoré potkýna sa žitie.
Bych nadrobno ich ako cigáň tĺkol,
chcem medzi beštie, ľvov, tigrov, supov, vlkov!“

Vták máva krídly, ale tichý šum
zapadá utopený v trmu-vrmu,
a nevšíma si jaré publikum,
že veľký, biely vták sťa mrel by bez pokrmu…
To svet je tuná napodobnený.
Je bez duše a pre dušu je stvorený.
To ti je tuná duša zavretá:
pre ľudstvo stvorená a bez sveta.
. . . . . . . . . . . . . . . . .
Bol Silvester.
Zhoď plášť a galoše!
Však do dňa prechádza tá stará scéna,
čo od rokov je ešte neskončená,
čo v tisíc podobách vždy odznova sa počne.


[12] Semper idem — Bratislava 6. VI. 1931. Báseň je v zošite RJJ č. 7. Od knižného znenia sa odlišuje v týchto prípadoch:

verš 15:
Je ako sňah. Má krýdla veľkolepé.

verš 17:
Zobákom doráňaným o mrež klepe

verše 19 — 20:
Vtáku z kľuva
znie káravá a apoštolská mluva.

V rukopisnej zbierke RJJ č. 7 je ešte jeden variant tejto básne pod názvom Humanita z 28. IV. 1929. Na okraji je autorova poznámka „Použité inde“:

Tak bratstvo tu a mäkká ľudskosť sídli?
Veď cítim sa, jak cudzí medzi psami.
To že sú ľudské oči?
To sú vidly.
To že sú ľudské ústa?
To sú tlamy.
To že sú ľudské ruky?
To sú kliešte.
To hlas by bol?
Veď je to zverské vytie.
To srdcia sú?
To kamene sú v ceste,
na ktoré stále potkýňa sa žitie.
Bych na drobno ich, ako cigáň tĺkol?
Nie!
Radšej idem do hôr medzi vlkov!

Báseň je v rukopise prečiarknutá.

[13] Semper idem (lat.) — Vždy to isté.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.