SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Staré a nové


Preč so starými!
                Hlasy mladých.

[5]

V krvi sa váľa slnko premožené.
Noc zvíťazila, na nebo sa ženie
so štítom mračna. Spoza štítu toho
záslužný metál kmitá a hviezd mnoho,
pás biely prehodený cez jej prsia,
z jej očí ešte iskry hnevu sršia.
V triumfe blyštia znaky víťazove.
Uprostred neba na tróne si hovie…

Lež diadém[6] sa dvíha z druhej strany.
Milión pík sa hojdá nebesami.
Tenučké, jasné šípy úsvit vrhá,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
pás biely driape, hviezdy slávy trhá
a z vypätých pŕs kmáše metál bledý,
zo srdca víťazovho krv sa cedí,
zakrvavený k mokrej zemi klesá
a nový víťaz vchádza na nebesá.
Večitý triumf, večitý pád v krvi.
Kto bude víťaz posledný a prvý?
Nač tvárou padať k nohám víťazovým?
On bude starým, starý bude novým.



[5] Staré a nové — Bratislava 3. VI. 1932. Rukopis básne je v zošite so signatúrou RJJ č. 8 pod názvom „Circulus vitiosus“ a od knižného znenia sa odlišuje na týchto miestach:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

verš 1:
Za hory padlo slnko skrvavené.

verš 4:
záslužná hviezda zlatý metál kmitá

verš 10:
Milión pík sa kníše nebesami

Za šestnástym veršom sú v rukopise dva prečiarknuté verše:

Večitý triumf, večitý pád v krvi
večitá borba: kto by mal byť prvý

verš 19:
Neponížim sa k nohám víťazovým

[6] Diadém (z gr.) — kráľovská ozdoba hlavy v staroveku.