SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pri pohrebe

[21]

Aj keď sa skončí plač a odznie nápev
a radosť našu zavrie strieška zeme,
náš smútok, ťažký ako tvoja rakev,
čo priniesli sme, domov ponesieme.
Tak ako v žití sme ťa v sebe mali,
i po smrti tam budeš v našom žiali.

Mrú srdcia, ale srdce vraví k srdcu,
k nám preniká i z hlbokého rovu,
ty mŕtvy prejdeš v srdcia, ktoré tlčú
a budeš v nich žiť ako živý znovu,
kým bude v tomto svete pocit straty
a človek, ktorý lásku láskou platí.



[21] Pri pohrebe — Bratislava 2. IV. 1935. Báseň je v rukopise RJJ č. 12 bez nadpisu a má oproti knižnému zneniu tieto odchýlky:

verše 9 — 10:
ty z mŕtvych prejdeš v srdcia, ktoré tlčú
a budeš mrieť a ožiješ vždy znova,