Proti noci
Autor: Janko Jesenský
Digitalizátori: Michal Garaj, Miriama Oravcová, Viera Studeničová, Ina Chalupková, Michal Belička, Daniela Kubíková, Andrea Kvasnicová, Miroslava Oravcová
[26]
Zašlo slnce za strechu.
Smiech, tú moju útechu,
prefarbuje žltý západ
v krivé ústa posmechu.
Hľadám svoj smiech s krivým rtom
v osvetlení večernom.
Nenachádzam.
Už len posmech škľabí sa mi pod oknom.
Volám.
Ako z okeníc
žlť sa vykloňuje z líc.
Kopať chce môj drevený kôň,
v živé zaťať detský bič.
[26] Zašlo slnce — Nitra 22. VI. 1929. Tento dátum sa vzťahuje na variant tejto básne s názvom Smiech, ktorý je v rukopisnom zošite RJJ č. 8. Rukopis uverejnenej básne sme nezistili. Variant znie takto:
Nešťastný som v rodine:
Mal som decko jediné.
Nikdy, nikdy neplakalo,
len sa smialo nevinne.
Driapal som sa na strechu.
Ztratil som tu útechu:
moje milé drahé decko
sgúľalo sa v posmechu.
Hľadám ho ja nocou, dňom.
Ani chýru niet po ňom.
Len ten ľúty, hlúpy posmech
kuviká mi pod oknom.
Volám, ale decko nič.
Vysadla mi žlč do líc.
Zostáva mi drevený kôň,
hrkálky a decký bič.
Galéria obrázkov
Obrázok
