SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Blúznivci“

[68]

Už musel spŕchnuť tichý, letný dážď,
by zavrel rany zeme, zdvihol vňate,
by tenké steblá k nebu mohli rásť
a čierna prsť sa zajagala v zlate.

A musel poet prísť z tých strašných chvíľ,
keď spaľovali pôdu ohne kruté,
čo vypapral a slzou oživil
semená umreté a zabudnuté.

Tak ten, kto umrel, z hrobu vyrastá,
hovorí, kto sa dávno mŕtvym vidí…
Tak živia mŕtvi — živých mŕtvych stá,
práchniví „Blúznivci“ a Messeršmidi.[69]



[68] Blúznivci — 18. V. 1934. Rukopis básne je v zošite RJJ č. 12. Oproti knižnému zneniu sú v rukopise tieto odchýlky:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

verš 2:
by zavrel rany, zdvihol suché vňate

verš 4:
a čierna zem sa zajagala v zlate

verše 9 — 10:
Tak ten, kto odžil, z hrobu vyrastá,
ten vraví, kto sa dávno mŕtvym vidí…

[69] … „Blúznivci“ a Messeršmidi — Blúznivci, dramatické dielo Jozefa Gregora-Tajovského, ktorého hrdinom je notár Messeršmid z Donoval.