Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Miriama Oravcová, Viera Studeničová, Ina Chalupková, Michal Belička, Daniela Kubíková, Andrea Kvasnicová, Miroslava Oravcová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 204 | čitateľov |
(K storočnici jeho narodenia)
[30]
Nataša, anjel môj![31]
V tie cárske dvorany
tak ťažko mundúr mi kamerjunkerský nosiť.[32]
Vysoko — klzko je.
Som celý uštvaný.
„Pora, moj drug, pora, pokoja serdce prosit.“[33]
Ach, dovoľ!
V blýskaní je toľko radosti.
Ustatá od valsov, mazúrky, od kvadrily,
tam doma rozpoviem ti všetky hlúposti,
čo franti zjašení mi ticho hovorili.
Milaja Nathalie![34]
Najkrajšia z krásnych dám!
Milujem iba vás,
a milovanie baví.
Divoké rýmy sú:
Vy a ten Afrikán.[35]
Verš strašný:
Vy a ten váš poet kučeravý.
Premôže takého Byrona Don Juan.[36]
Daj pozor!
Láska má vždy dramatický dospev.
Milaja Nataša,
najkrajšia z krásnych dám!
Tvoj muž je zúrivý pre „orden rogonoscev“.[37]
Bez cti žiť,
bez msty mrieť,
môj anjel, nechce sa…
Už stužka červená ma priviazala k zemi.
Priviazať musím ju ja k stužke z d’Antesa:[38]
nech krváca i on, keď som ja skrvavený.
Môj poet, radostný môj poet, nebledni!
Muž biely na muške:
smrť tvoja — koniec hádok…
Verš treskol ohnivý,
rým švistol posledný,
olovom napísal si posledný svoj riadok.
On ranil.
„Bravo!“
Verš je s bodom červeným.
A za ním pomlčka.
Sú zviazané dve stužky.
Kto zabil poeta, ten večne žije s ním.
To tvoja pomsta je, môj Alexander Puškin.
Kto sa nám pomstí zaň?…
Msty plameň blčiaci
už zo sŕdc do očí a z očí skáče v slová:
„Svobody, genia i slavy palači!“[39]
znie výkrik ku trónu korneta Lermontova.[40]
„Otmščenie gosudar!“[41]
Vie mstiť sa ruský cár.
Hoc hnevom vysokým mu chladné oči blyštia,
odpúšťa mrúcemu,
do rany sype dar,
a zabitému už raz šibenice chystá.
A aby zarmútil aj „vysočajšij sviet“,[42]
je koniec divadlám, koncertom, čajom, tancom.
Až na dva týždne „traur izvolil povelieť“[43]
za mŕtvym hercogom šverinským Fridrich-Francom.[44]
Nech v Dvorci ticho je.[45]
Vrie národ prekliaty.
Je treba pozhášať tu hore aspoň sviečky.
Čo, keby vtrhol zas sem v cárske komnaty
uštvaný Jakobín[46] — paroháč z Čornoj Rječky?
Nadarmo!
Vtrhne ta!
Na spôsob Ježiša
odvalí jeho duch ten kameň, čo ho tieni.
A viacej neumrie, bo stále zrodí sa,
hoc sto ráz zabitý
a sto ráz obesený!…
[30] Smrť Puškina — Bratislava v júni 1932. Rukopis básne je v zošite RJJ č. 8 s názvom „Pomsta Puškinova“ a bez podtitulu. V rukopise má prvý verš dva varianty:
a) Nedajú pokoja
b) Daj pokoj Nathalie
verš 3:
tak ťažko mi je frak kamerjunkerský nosiť
verš 68:
opustí monastýr vo svatogorskej tieni
[31] Nataša, anjel môj! — Natália Gončarovová, manželka Puškinova.
[32] … tak ťažko mundúr mi kamerjunkerský nosiť… — Kammerjunker — titul dvorskej šľachtickej hodnosti, ktorá bola udelená aj Puškinovi. Básnik sa tejto hodnosti vzdal, čím veľmi rozhneval cára.
[33] Pora, moj drug, pora, pokoja srdce prosit (rus.) — Neskôr, druh môj, neskôr, srdce si žiada pokoja.
[34] Milaja Nathalia (z rus.) — milá Natália
[35] Vy a ten Afrikán — Puškin bol z materinskej línie potomkom černocha Petra Veľkého Abraháma Petroviča Hanibala, ktorého cár urobil šľachticom a oženil s bojarskou dcérou. Puškin mal vo fyziognómii niektoré znaky černošskej rasy, medzi iným aj kučeravé vlasy.
[36] Premôže takého Byrona don Juan — Don Juan je dielo niekoľkých vynikajúcich básnikov, medzi inými aj Byronovo.
[37] Orden rogonoscev (rus.) — rad paroháčov
[38] d’Anthés — súper Puškinov v súboji, v ktorom ho zabil.
[39] Svobody, genia i slavy palači! (rus.) — Slobody, génia i slávy kati!
[40] Znie výkrik ku trónu korneta Lermontova — mladý Lermontov, pobúrený Puškinovou smrťou, napísal báseň, ktorá ho urobila slávnym. Za trest bol poslaný na Kaukaz. — Kornet — hodnosť u jazdy, rovnajúca sa hodnosti zástavníka u pechoty.
[41] Otmščenie, Gosudar! (rus.) — Pomsta, panovník!
[42] Vysočajšij sviet (rus.) — vysoká spoločnosť
[43] Traur izvolil povelieť (rus.) — prikázal traur (z nem. smútok)
[44] za mŕtvym hercogom šverinským Fridrichom Francom — ruský cársky rod bol totiž v rodine s rodom vojvodov meklenbursko-zverínskych (nem. Mecklenburg-Schwerin)
[45] Nech v Dvorci ticho je — Dvorec, letné sídlo ruských cárov.
[46] Uštvaný Jakobín — paroháč z Čornoj Rječky — jakobín — príslušník radikálnej buržoáznej revolucionárskej strany z francúzskej republiky. Pri Čornoj Rječke padol Puškin v súboji.
— básnik, prozaik, prekladateľ, predstaviteľ neskorého realizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam