Proti noci
Autor: Janko Jesenský
Digitalizátori: Michal Garaj, Miriama Oravcová, Viera Studeničová, Ina Chalupková, Michal Belička, Daniela Kubíková, Andrea Kvasnicová, Miroslava Oravcová
[2]
V tom žití surovom tak dobre bolo by
si pod mrazivú nulu dušu schladiť,
bez srdca kopiť hroby na hroby
a nad nimi jak vietor ďalej pádiť,
vždy hýbajúci, nikdy pohnutý
nad blednutím a umieraním krásy,
len trhať listy ako minúty
a hodiť rukou, odísť, zapískať si…
Lež ktosi ukazuje do jamy,
kde ležia z chvíľok vence nedovité,
ich steblá obsypáva vzdychami
a kropí plačom, aby kvitli sýte…
Mňa vietor vyrovnáva so zemou
a zohýna k dvom žalostiacim perám.
žiaľ odomknutý bozkom uzavieram.
[2] V tom žití surovom — rukopis básne je v zošite so signatúrou RJJ č. 8. Medzi rukopisom a knižným znením sú tieto odchýlky:
verš 8:
a hodiť plecom, taísť, zapískať si
verše 14 — 15:
zohýba ma k dvom žalostiacim perám.
A striasam slzy z bledých lupeňov:
V rukopise autor neuvádza, kde a kedy báseň napísal. Okrem tohto znenia je v rukopisnej zbierke RJJ č. 6 variant tejto básne, ktorú Jesenský napísal ešte v roku 1914:
Či nebolo by najlepšie bez lásky
stáť v tomto vetre žitia surovom?
tak chladno zastal by som nad rovom
a pohádzal som roztrhané sväzky
i srdca ťažobu i smútok ťažký
i dušu plnú žhúcim olovom.
Bez nakrivenia bŕv, bez čela vrásky
a postavil kríž hrobe na novom.
Lež oprobuj, keď srdce bolí krute
a oči plnia sa mi slzami,
keď najradšej bys’ ústa zabudnuté
čo všednými vše hladíš ústami,
a žaloby ich tiché, odomknuté
všetkými pozavierals’ bozkami. —
Prešporok, vojenské väzenie 13. VIII. 1914
Galéria obrázkov
Obrázok
