SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zlomený sen

[16]

Svet bičom práska. Korbáčom nás bíja.
Hladina žitia sŕka a sa zvíja.
Nemôže nebo do nej nahliadnuť.
Obrazy dňa a noci drahocenné
sa trasú, lámu, drobia skaličené…

A keby nad vodou aj vládol kľud,
ty v nemých vodách videl by si s bôľom,
že zámky, čo si nabudoval kolom,
štítami obrátené k výšine,
i sady ich, i kvety, ktoré hore
by k slnku mali hľadieť v nepokore,
obracajú sa v tichej hladine.

Čo o chvíľu ty žobreš tichú, kľudnú?
Sny tvoje zlomené sa zvrátia ku dnu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama



[16] Zlomený sen — Bratislava 6. VIII. 1929. Rukopis básne je v zošite RJJ č. 7. Druhý verš v rukopise znie takto:

Hladina jeho síka a sa svíja.