Proti noci

Za toto dielo ste už hlasovali. Ďakujeme! Celkovo má toto dielo 550 hlasov.

Autor: Janko Jesenský

Digitalizátori: Michal Garaj, Miriama Oravcová, Viera Studeničová, Ina Chalupková, Michal Belička, Daniela Kubíková, Andrea Kvasnicová, Miroslava Oravcová

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Za Vladimírom Royom

[19] [20]

„Peruťou sudba máva“… Závan krídel
jej zadrhol Ti hlas… Je nemota…
Dva nízke kopce akoby som videl:
Ten jeden — smrti, druhý — života.

Ten jeden — na martinskom cintoríne,
ten druhý — v malom kopci Tvojich kníh.
Tam nepočujeme Ťa, nevidíme,
tu hovoríš a cítime Tvoj dych.

Tam zasypali Ťa a rozsypeš sa
s kovovou, dlhou svojou posteľou,
tu budeš chodiť do poľa a lesa
pod pazuchami Tvojich priateľov.

Tam neotvoríš ku sebe viac vráta
a k stolovaniu nebudeš nás zvať,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
tu budú stále tíško otvárať Ťa
a hľadieť na Teba a počúvať

oživujúce neprestajné chvenie
mäkkého peria Tvojich perutí…
Pri tomto kopci sa my postretneme,
ty zabudnutý nezabudnutý.


[19] Za Vladimírom Royom — Bratislava 18. II. 1936. Rukopis básne je v zošite RJJ č. 12.

[20] Vladimír Roy (1885 — 1936), slovenský symbolistický básnik. Jeho zbierka Peruťou sudba máva vyšla r. 1927.

POKRAČOVAŤ NA ĎALŠIU KAPITOLU Pri pohrebe