SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Spomienka

…Hodžov hrob bol taký smutný, opustený…[52] Očistili, ovenčili sme ho a zapálili sviečky…

Z listu trinásťročného dievčaťa z r. 1903

[53]

V meste Tešíne
na cintoríne
len do nedávnych ešte dôb
bol jeden opustený hrob.
Aj ho videli.
Nepripomneli,
že opustil ho celý rod.

V sviatok Všechsvätých,
pri rozožatých
tisícich svetlách jediný
bol bez svetla a kvetiny.
Aj to videli.
Nepripomneli:
rod celý mimo rodiny.

Lež dievčatká tu
sú z internátu,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Slovenky v meste Tešíne,
chúďatá učia nemčine.[54]
Keď to videli,
si pripomneli:
rod celý sťa hrob v cudzine.

A v okamžení
hrob ovenčený.
Sviečočky horia v minúte.
Dievčatká stoja pohnute.
Pamäť Hodžovu
nesú k domovu
myšlienok detských perute.



[52] … Hodžov hrob bol taký smutný, opustený — Michal Miloslav Hodža (1811 — 1870), slovenský básnik a politik, sa v tzv. patentálnych bojoch natoľko exponoval proti maďarskému šovinizmu, že po rakúsko-uhorskom vyrovnaní r. 1867 bol pozbavený mikulášskej fary a penziu dostal len pod tou podmienkou, že sa vysťahuje z Uhorska. Utiahol sa teda do Tešína a tam zabudnutý umrel.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[53] Spomienka — Nitra 6. XI. 1928. Báseň v rukopise RJJ č. 7 má názov Vzpomienka. Prvých sedem veršov má v rukopise iné znenie:

Tam v tom Tešíne
v tom cintoríne
len do nedávnych ešte dôb
bol jeden opustený hrob.
Aj ho videli.
Nepripomneli.
Opustený bol celý rod.

[54] Slovenky v meste Tešine, / chúďatá učia nemčine — do Tešína chodievali ešte donedávna dievčence z buržoáznych rodín učiť sa nemecký jazyk.