Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Daniel Sinapius-Horčička st.:
Neo-forum Latino-Slavonicum. Nový trh latinsko-slovenský
Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Silvia Harcsová, Andrea Kvasnicová, Tomáš Soóky. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 59 | čitateľov |
Chce již lítať, a ješte mu krídla neurostli.
Nemluv hup, až preskočíš.
Nedávej se bez vesla na more, bez perí do letu.
Nejasaj pred víťazstvom.
Na krídlach bez peria nebodaj pochabo lietať sa nedaj.
Každý má len v hraniciach svojho osudu ostať. Ovidius.
Jišlo tele, prišel vúl.
Videní velikých krajúv nenapraví obyčejú.
Keby si do Paríža poslal hlúpeho osla, ten, čo tu bol len oslom, tam sa nestane koňom. Gartner.
Podnebie menia tí, čo za more bežia, nie dušu. Horatius [Listy I, 11, 27.]. (Poznámka: Vraví sa to o bludných cestovaniach po cudzine, ktoré Seneca[293][294] v spise O duševnom pokoji, kapitola 2., veľmi karhá, a o ktorých Lipsius, Stovka 1, list 22: Blúdiť, pozerať, pobiehať môže hocikto, máloktorí pátrať, učiť sa, t. j. cestovať. Lebo nie hory a moria, ale styk s múdrymi prináša poznanie. Správne teda a s mysľou veľmi pozornou sa treba do toho dať, lebo tieto veci najviac prispievajú k dosiahnutiu poznania. Porovnaj poznámky Petra Müllera[295] k Senecovmu spisu O duševnom pokoji, str. 47, 48. O tejto látke sa povie aj viac, ak Boh dá, v Dielni včiel,[296] ktorá už-už vyjde.)
Vlka spomíname a vlk tu. (O tech, kterí pricházejí nenadále, kdy se o nich mluví.)
O vlku je reč. Terentius [Bratia IV, 1, 21].
Kde ma dve oči ponesú. (O tech, kterí nejistí jsú, kde se mají obrátiti.)
Pôjdeme, kam nás ponesú nohy.
Vezmi nohy na plece (t. j. jdi spešne).
Pred veslom a plachtou bež tak chytro, ako len môžeš. Plautus.
Chytrejšie ako všetci vtáci a vetry.
Zajac nás predbehl, nebude štestí. (Oproti bežiaci zajac robí cestu nešťastnou. Je to jalové a hlúpe hodnotenie pohanov, ktoré zachovávajú aj dnes. Medzitým múdrejší sa tak posmievajú, že po uvidení zajaca je cesta nešťastná, ak ten ujde a nemožno ho lapiť. To sú podobné pozostatky pohanských povier.)
Straka rapoce, budeme hostí míti.
Vrany kvakají, bude dešť.
Zlovestná vrana silným hlasom zvoláva dažde. Vergilius.
Jedna straka ze kra a dve do kra. (Potahuje se na ty veci, které snadno, kdy jedna ubýva, jiná hned na to místo dostati se múže, totiž netežko o to.)
V Ríme byl a papeža nevidel.
Atény navštíviť a Solóna nevidieť.[297] (Počul som, je znamenie nedbalosti. Hovorili kedysi Gréci.)
Žák bez kníh chodíc do školy, zhodí se[298] potom pásť voly.
Vodu sitom naberá, kto bez kníh učiť sa zberá.
Vodu sitom naberá, kto bez kníh vzdelať sa zberá. Ľudové verše.
Žáden sa učeným nerodí.
Pilnosť, práca múdrosť nám plodí.
Pečené holuby nepadají z neba.
Nepríde ti zo vzduchu ver pečený holub.
Mnoho vytrpel, prežil chlapec, potil sa, mrzol, zriekal sa lásky a vína. Horatius [O umení básnickom 413 — 414].
Znášaj (ťažkosti), ba aj zriekaj sa (pôvabných hrieškov). Epiktetos.[299]
Kvapka nehĺbi kameň silou, lež padaním častým. [Ovidius: Listy z Pontu IV, 10, 5].
Človek, keď číta stále, nie trikrát, stane sa múdrym. Verše.
Vzdelaný človek sa právom nazýva oživenou knižnicou a živou študovňou.
Čuduješ sa, že za našich čias chýba Marónovo nadanie.[300]
Maecenati[301] až budú, Flaccus, aj Maróni budú, dajú ti Vergilia či tvoje vidiecke polia.
[293] Seneca, Lucius Annaeus ml. (asi 4 pred n. l. — 65 n. l.) — rímsky stoický filozof, autor filozofických spisov, napr. De ira (O hneve), De tranquillitate animi (O duševnom pokoji), De brevitate vitae (O krátkosti života), Epistulae morales ad Lucilium (Morálne listy Luciliovi), prírodovedných diel, napr. Naturales quaestiones (Prírodné otázky) a deviatich tragédií, napr. Medea, Phaedra
[294] Seneca, Lucius Annaeus st. (55 pred n. l. — 40 n. l.) — rímsky spisovateľ, autor spisu Oratorum et rhetorum sententiae, divisiones, colores (Vzorné vety, schémy a štylistické prostriedky rečníkov a rétorov)
[295] Müller, Petrus (1640 — 1696) — nemecký právnik, profesov v Jene, autor komentára k dielu Lucia Annaea Senecu ml. De tranquillitate animi (O duševnom pokoji)
[296] Dielňa včiel — Sinapiovo plánované dielo Officina apum
[297] Solón (asi 640 — 560 pred n. l.) — aténsky zákonodárca a štátnik, prvý aténsky básnik
[298] zhodí se — hodí sa
[299] Epiktetos (asi 50 — 135) — grécky etický filozof, ktorého prednášky zapísal žiak Arriános (Encheiridion — Rukoväť)
[300] Marónovo nadanie — básnické umenie rímskeho autora Publia Vergilia Maróna (70 — 19 pred n. l.)
[301] Maecenati — Gaius Cilnius Maecenas (asi 70 — 8 pred n. l.), radca cisára Augusta (63 pred n. l. — 19 n. l.), podporovateľ umenia (odtiaľ mecenáš)
Daniel Sinapius-Horčička st.
— barokový spisovateľ, rektor, kazateľ, autor príležitostnej poézie, náboženskej lyriky, náboženskej prózy, školských divadelných prác, prekladateľ a editor Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.
