Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Daniel Sinapius-Horčička st.:
Neo-forum Latino-Slavonicum. Nový trh latinsko-slovenský
Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Silvia Harcsová, Andrea Kvasnicová, Tomáš Soóky. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 56 | čitateľov |
Zlý hlad.
Brucho nemá ucho.
Hladný nepreberá.
Kdy se kdo prepostí, v ničem nemáš kostí.
Žalúdku chýbajú uši.
Hladný má poludnie po celý deň.
Ťažké je dovrávať žalúdku, ktorému chýbajú uši. Cato.
Kdo rád často v krčme sedá, snadno s kobelú[333] se shledá.
Sprievodca opilstva chudoba.
Predtým bol som boháčom, veci tri ma urobili naháčom: kocka, víno, Venuša,[334] pre tú trojicu ma bieda pokúša. Verše [Michal Neander:[335] Mravná filozofia].
Pre plné poháre ozaj mnohí zhynuli, to znaj. Verše.
Za prednými kolesmi zadnie se vlečú.
Jako starí spívají, tak mladí privykají.
Od staršieho vola učí sa orať ten mladší.
Choď dopredu, budem nasledovať.
Sluha neslúcha.
Stene mluviti.
Tobe z ust, jemu mimo uší šust.
Jakoby hrach na stenu metal.
Hovoriť vetru. Ovidius.
Vypočul si jedného, priklonil sa k druhému.
Vypočuli sme jedného, k druhému sklonili sme sa.
Počúva cudzími ušami.
Nehraj, myško, s mačkú.
Nehryz s čertem orechú.
Nepotreby čerta malovati, nebo on okrem toho pohotove jest.
Nepotreby osy drážiti,[337] ani staré rany jatriti, ani spícich psú buditi.
Naučia te v kostole hvízdať.
Zle s pány hrušky jesti.
Na strmom svahu zlo.
Nehraj sa, myška, s mačkou, a nehraj sa s medveďom, mačka.
Sršne sa nesmú dráždiť.
Nedotýkaj sa vreda atď.
Co se nehodí, co nejvíc škodí, na to chuť i čert vícej navodí.
Dychtíme zakázané mať, čo sa odmieta, chceme. Ovidius [Lásky III, 4, 17].
Zlodeja znepokojujú znamenia. Seneca.
Čo je dovolené, je nemilé. Ovidius.
Nebude to nikdy.
Bys se spukal, nedokážeš toho.
Na sv. Vida, to nebude nikda. [338]
Pokud svet svetem.
Ani keď pukneš[339] (hovorí žabka matke žabe), nevyrovnáš sa (totiž volovi).
Ničí sa závisťou, ako sa Kodrovi útroby ničia.[340]
Na grécke kalendy. (Lebo Gréci nemajú kalendy.)[341]
Kdo má škodu, má posmech.
Kto utrpel škodu, ten je vystavený obvineniu.
Človek tak, Pán Búh jinak.
Človek mieni, Pán Boh mení.
Kdy se trunkem zahreje hlava, v ten čas nejlepé plynú slová.
Koho výrečným neurobil plnučký pohár?
Dobré básne píše básnik, čo dobrý mok pije.
Keď som triezvy, tak sa veru nezmôžem na nič, ale keď popíjam, pätnásť básnikov pomáha mi. Martialis.
[333] kobela — žobrácka kapsa
[334] Venuša — v rímskej mytológii bohyňa krásy a lásky (gr. Afrodita)
[335] Neander (Neumann), Michael (1525 — 1595) — nemecký humanista, teológ, filológ, filozof a historik, rektor v Ilefelde, autor diela Vom Zustande der Christen in der Türckey (O položení kresťanov v Turecku, Eisleben 1589), Ethice vetus et sapiens veterum Latinorum sapientium (Stará a múdra mravná filozofia starých latinských mudrcov, Lipsko 1590) a Bedenken, wie ein Knabe zu leiten (Úvaha, ako viesť chlapcov), kde sú publikované Zonarasove[335] Epistolae de Christianis in Turcia degentes (Listy o kresťanoch žijúcich v Turecku)
[335335] Zonaras, Johannes (1143 — 1163) — grécky historik, mních, cisársky úradník, autor spisu Epitome historia (Výťah z dejín) a Chronicon (Kronika, Paríž 1686 — 1687). O jeho Epistolae de christianis in Turcia degentibus (Listy o kresťanoch žijúcich v Turecku) pozri poznámku o Michalovi Neandrovi.
[337] drážiti — dráždiť
[338] na sv. Vida — t. j. nikdy, lebo sv. Vid je vymyslený svätý (od slova vidieť, čo sa nikdy neuvidí)
[339] Ani keď pukneš — podľa bájky rímskeho bájkára Phaedra (1. stor. n. l.) o žabe, ktorá chcela byť taká tučná ako vôl, a preto sa nafukovala, kým nepraskla
[340] ako sa Kodrovi ničia útroby — podľa príbehu o poslednom aténskom kráľovi Kodrovi, ktorý sa dopočul, že bohovia sľúbili Dórom víťazstvo, ak neublížia aténskemu kráľovi, vkradol sa v prestrojení do ich tábora, kde vyvolal šarvátku, aby sa dal zabiť a tak zachránil Atény (1068 pred n. l.)
[341] Na grécke kalendy — t. j. nikdy, lebo Gréci nemali kalendy (prvý deň každého mesiaca v kalendári), ale len Rimania. Bola to obľúbená povrávka cisára Augusta o termíne splatnosti nedobytných pohľadávok
Daniel Sinapius-Horčička st.
— barokový spisovateľ, rektor, kazateľ, autor príležitostnej poézie, náboženskej lyriky, náboženskej prózy, školských divadelných prác, prekladateľ a editor Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.
