ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

— I —

Pred niekoľkými rokmi, tak rozprával istý kňaz, prišiel som do jednej chalupy, v ktorej práve rodičom poriadnym zomrel syn — vrúcne milovaný — mladík to dvadsaťročný. Matku zomretého hľadel som potešiť slovami sv. písma čo najlepšie. Ale nepotrebovala mojej útechy. „Velebný pane,“ odpovedala, štyri mesiace videla som trpieť syna svojho. Vedela som dobre, že lekárske umenie nepomôže v nemocnici tejto smrteľnej ničoho. Pri všetkých motlitbách, ktoré za milujúceho syna svojho som konala, mala som ten jediný úmysel, aby Boh tak s ním naložil, ako mu to prospešné je ku spaseniu duše jeho. Chcel sa odobrať do hlavného mesta a tam niekoľko rokov stráviť, aby sa v remesle svojom zdokonalil. Veľký strach a bázeň zvierali srdce moje, keď videla som, že môj syn odcestovať má do mesta tak veľkého, kde toľko príležitostí ku zlému. Sto ráz vzdychla som: v akom duševnom stave sa nám asi navráti? Teraz som spokojná — veď videla som ho odcestovať do neba!“

Aká hodná a bohabojná to matka!

— II —

Istý otec káral syna svojho pre veľkú neposlušnosť a hovoril: „Čo to robíš, synku? Štvrté prikázanie to zakazuje, Boh ťa vidí a potresce!“ — „Ach, otecko,“ odpovedal syn, „a či vás tiež nevidí, keď v nedeľu, miesto aby ste išli do kostola, pracujete a potom idete do krčmy a keď opitý domov prídete, hrešíte, nadávate, s mamičkou sa dohadujete a ich oflinkujete? Či nie sú tretie a piate a tie ostatné prikázania tak dôležité, ako to štvrté?“ — To bol, pravda, neporiadny syn, nuž ale mal takého otca, — ale predsa hovoril čistú pravdu a rodičia môžu sa poučiť zo slov jeho, že, keď majú napomenutia a dobré naučenia ich pri dietkach niečo osožiť, majú usilovať sa, by sami najprv robili to, k čomu dietky napomínajú. Ináč pomyslí si dieťa ich, ako ten roztopašný syn: „Prečože to otec a matka sami nerobia, k čomu nás napomínajú?“ — A všetko napomínanie a poučovanie rodičov je márne. Akou dôležitou a svätou povinnosťou je teda, aby dietky vždy a vo všetkom dobrým príkladom predchádzali.

(III. ročník. Január 1893. Číslo I, str. 3, 4.)