ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Bájka)

Sedliak pracoval na poli, ktoré pri veľkej hore ležalo. Prišiel k nemu medveď, pozdravil zdvorile a pýtal sa:

„Čo tu robíš, sedliaku?“

„Chcem tu zrno siať.“

„Ale horská zverina ti to všetko skynoží.“

„Možno.“

„Čo mi dáš, keď ti sľúbim, že budem majetok tvoj verne hájiť?“

„Čo ti mám dať? Teda polovicu!“

„Dobre!“ odpovedal medveď. „Pristávam!“

Sedliak nasial ovsa a medveď ho hájil. V jeseni zobral sedliak úrodu a nechal na roli pravú polovicu stebiel ako strnisko.

„Tu je polovica.“

Medveď mumlal, ale sedliak ho upozornil na „kontrakt“. Chlpáč videl, že je oklamaný a s hnevom odišiel.

Nasledujúcej jari našiel medveď zase sedliaka pri práci.

„Čo tu robíš, sedliaku?“

„Chcem tu zrno siať.“

„Ale horská zverina ti to všetko skynoží.“

„Možno.“

„Čo mi dáš, keď ti sľúbim, že budem majetok tvoj verne hájiť?“

„Čo ti mám dať? Prijmi polovicu.“

„Dobre,“ odpovedal medveď, „ale tú vrchnú!“

„Som spokojný,“ riekol sedliak.

A zasial repu. Medveď hájil. V jeseni zobral sedliak úrodu a nechal medveďovi vrchnú polovicu — vňať.

Medveď sa hneval a riekol: „Vidím, že s tými dvojnohými nenie možno v priateľstve žiť. Preto budem ich nepriateľom!“

A od toho času robieva dravé nápady i na ľudí.

(Ročník I. Február 1891. Číslo 2, str. 7.)