ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

„Čo je to, ako je to, susedko, že hospodárstvo vaše tak rastie, tak prekvitá, a predsa nenie nič zvláštneho na vás vidieť, ani na všetkom, čo sa u vás robí?! My ostatní pracujeme tiež, robíme všetko, čo je možné, a predsa k ničomu prísť nemôžeme.“

„Teda divným sa vám to vidí,“ odpovedal sused; „chvalabohu, dobre sa mi vedie, Boh ma požehnáva. Snáď sa to má pripísať predne božskej milosti, potom mojim trom domácim radcom.“

„Vašim trom domácim radcom? Ktorí sú to?“ pýta sa zadivene sused.

„Domáci pes, kohút a mačka,“ odpovedá sused.

„Žartujete?“

„Nežartujem, ale hovorím pravdu. Počúvajte! Pes šteká, keď spozoruje prikrádať sa nepriateľa, čo znamená opatrnosť. Kohút kikiríka, keď sa rozodnieva, čo znamená vstávať. A mačka sa „umýva“, ulizuje, ustrája, keď prichádza vzácny hosť, čo znamená pohostiť.“

„Rozumiem už, susedko, čo tým povedať chcete. Sú tri veci potrebné, aby sa hospodárstvo pozdvihlo, a to:

opatrenie proti všetkému, čo škodiť môže, činnosť vo všetkom, čo prospešné je a prívetivosť ku každému, kto o nás dobre zmýšľa a nám dobre robí.

„Keď si to tak chcete vyložiť, nič proti tomu nemám; svojich domácich radcov ale chválim si preto, že mi vždy pripomínajú, čo mám robiť; bez nich by som snáď na všeličo pozabudnúť mohol.“

(Ročník III. August 1893. Číslo 8, str. 62, 63.)