Pri kozúbku a pod lipou

Zeman a veľkostatkár Stupavský dívajúc sa z obloka, pozoroval, ako cigáň Fero predáva židovskému handlierovi Mojžišovi koňa. Chcejúc sa presvedčiť, ktorý z nich je väčším kujonom a prefíkanejším figliarom, dal najprv ku sebe zavolať cigáňa.

„Nuž, čože si, Fero, s tým židáčkom vyjednal?“

„Predal som mu svojho koňa.“

„A začo si mu ho nechal?“

„Za desať zlatých.“

„Oj, ty truľo, ako si mohol koňa za desať zlatých predať?“

„Ako? Nuž tak, pán veľkomožný môj drahý, že je kôň chromý.“

„Si ty už len kujon! Môžeš ísť!“

Nato dal zeman k sebe Mojžiša povolať a hovoril mu:

„Oj, ty sprostý žid, ako si mohol kúpiť koňa, ktorý je chromý?“

„Kôň nie je chromý,“ odpovedal on, „on je len zle podkovaný a kríva.“

Keď odišiel žid, tu si zase zeman povolá cigáňa k sebe:

„Fero, ty si predsa len hlupák! Tvoj kôň nenie chromý; on kríva preto, že je zle podkovaný.“

„Nenie tomu tak, pán veľkomožný,“ odpovedal cigáň; „nech ma parom uchyčí, ak nemám pravdu, kôň je škutočne chromý a ja šom ho preto žakoval, aby ši kupec myšlel, že kríva, poneváč je žle podkovaný.“

Pán sa usmial a prepustil cigáňa.

Teraz dal si ešte raz Mojžiša zavolať:

„Predsa si sprostý a dal si sa cigáňovi oklamať. Kôň je skutočne chromý a cigáň zakoval ho len preto, aby si myslel, že kríva z tej príčiny, že je zle podkovaný.“

Tu sa Mojžiš uškľabil a hovoril: „Nič nerobí; i tak zaplatil som mu zaňho — falošnou desiatkou.“

(Ročník III. Február 1893. Číslo 2, str. 11.)