SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Lakomec a zvon

Lakomec a boháč veľký, dívajúc sa kdesi na zvon a jeho srdce hovoril: „Daj mi svoje srdce!“

„Načo ti je?“ spýtal sa zvon.

Chcem byť dlho živý, aby som užil svojho bohatstva,“ odpovedal boháč.

„Moje srdce je vždy chladné, nemá citu, nezná lásky k ľudu. Snúbencov víta tým istým hlasom, ktorým odprevádza zomretých a ktorým volá na poplach,“ odpovie zvon.

„A práve také srdce potrebujem,“ riekol boháč.

„Vtedy prestal by si človekom byť, ľud by ťa nenávidel, žil by si v opovrženosti,“ vravel zvon.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Čo ma po ľude a jeho láske, len keď by som dlho žil a užíval svoje bohatstvo,“ odpovedal boháč.

„Takých ľudí spoločnosť ľudská nepotrebuje,“ odpovedal zvon a lakomec kráčal mrzute ďalej.

(Ročník VIII. Júl 1898. Číslo 7, str. 56.)