Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Karol Šefranko, Erik Bartoš. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 69 | čitateľov |
Lakomec a boháč veľký, dívajúc sa kdesi na zvon a jeho srdce hovoril: „Daj mi svoje srdce!“
„Načo ti je?“ spýtal sa zvon.
Chcem byť dlho živý, aby som užil svojho bohatstva,“ odpovedal boháč.
„Moje srdce je vždy chladné, nemá citu, nezná lásky k ľudu. Snúbencov víta tým istým hlasom, ktorým odprevádza zomretých a ktorým volá na poplach,“ odpovie zvon.
„A práve také srdce potrebujem,“ riekol boháč.
„Vtedy prestal by si človekom byť, ľud by ťa nenávidel, žil by si v opovrženosti,“ vravel zvon.
„Čo ma po ľude a jeho láske, len keď by som dlho žil a užíval svoje bohatstvo,“ odpovedal boháč.
„Takých ľudí spoločnosť ľudská nepotrebuje,“ odpovedal zvon a lakomec kráčal mrzute ďalej.
(Ročník VIII. Júl 1898. Číslo 7, str. 56.)
— básnik, publicista, editor, autor literatúry pre deti a mládež, významný bibliograf Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam