SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rád by spieval…

Rád bych spieval, nemám komu — v duši hŕstka upomienok, čo ma vedie kamsi k domu bielenému na prístenok. Na prstoch ta ticho stúpam, bych nesplašil prelud známy, čo sa mu od rokov úfam, a čo ma vždy znovu mámi. Už tak neraz blízko stojím, krok len, zvítame sa spolu… beda, beda! Srdcom mojím prešiel tupého tok bôľu. Zmizol domok i podstenie, i ten prelud mne tak blízky, a mne v duši zmiera znenie mojej mladi od kolísky.