ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1 Hľa, prišla jeseň v piesni tej z mojej zašlej vesny, čo dušu život vpletal, sťa slávik spev v tieň lesný. Ach, prišla s žltým listom v tom šedom rúchu hmlistom, i blúdi horou ako pútnik chodníku po neistom. Ach, prišla… darmo ja sám konárky vetve striasam, čo spadne, mĺkve, nehodí sa pripojiť k piesni krásam. I chladná prišla jeseň, z jej rúcha padá pleseň… cez starú strechu prší, prší dážď, na tú moju pieseň. 2 Zamĺkol milej vtače spev, slabého slnka na ohrev lúč zlatý šibne ledakedy cez závoj mlhy chladný, šedý. To všetko blízkej zimy zvesti, nik v pieseň ktoré neumiesti, môž’ hŕbu rýmov poznášať — nik neodeje v teplý šat. A predsa k spevu do gurážu vypiť si vína ľudia kážu, vypiť si pohár samotoku, že ten vraj zažne oheň v oku. Ó, pravda, pravda, ja by rád, nájde-li sa len kamarát, čo v páse pracky porozpína a — zaplatí ten pohár vína, buď fľašku v hrdle nasmolenú vypáli piesni na ozvenu.