ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Mal by sláviť jubileum, bo veď som už taký starý, že pamätám povalové dávne schody starej fary. Ej, tie schody staré, dávne, jak sa pnuli do výšavy! A výhľad z nich tak bol krásny, až sa závrat chytal hlavy. Vody hukom od potoka vo sluch bil mi v ten deň jarný, s nadšením ja som sa díval z výše schodov na svet márny. A čo som ja všetko vtedy vídal z výše starých schodov za zázraky mysľou lietať sťa lastovky ponad vodou! Ešte dnes rád po nich stúpam, s krásnou rozpomienkou spolu po tých schodoch starej fary — žiaľ len, žiaľ, že kamsi dolu. Dolu, dolu, bez návratu, s rozpomienkou plnou slávy, zbelelo, ach, zlato vlasov kedys’ mladej mojej hlavy!