Na úvrati
Autor: Pavel Kokeš-Kýčerský
Digitalizátori: Robert Zvonár, Martin Hlinka, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Jana Pálková
Chodieval som bájnym krajom, cestou-necestou, s piesňou, ako ženích starý s mladou nevestou. Ono mladá, podkasaná, plná nehy, krás, mne sa belel na temene postriebrený vlas. Ľudia sa nám prizerali: „Aký divný pár, čo tam ide ruka v ruke rovno pred oltár.“ Riekli čosi o rozluke, rozkázali stáť: „Ni krok ďalej! Veď ten zhubí piesne majestát!“ * Labutiu dnes pieseň spievam sebe len, i verte, nie vám. Mne ona chladným srdcom hne sťa hriešnikovi pokánie. Labutiu dnes pieseň spievam sebe len, no, možno i vám. Veď známe sa, však? Čoby nie! Tu koniec a s ním mlčanie. Labutiu dnes pieseň spievam, ako obeť porozlievam posledný Múzam piesne mok, dvíhajúc čašu vozvysok. Nech zarastie úvrať moja, ak chce, býlím, ak chce, hložím — keď na radlo svoje viacej slabej ruky nepoložím.
