SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Trochu prózy kuklo…

Trochu prózy kuklo dvermi do chalúpky mojej dneska. Jak to bude, ak mi rúčkou Múza viacej nezatlieska? Jak to bude, jak to bude, keď chodníček k spevu stratím, čo mi povie v mojom lístku mladý Milan, môj pobratim? Snáď nekrológ dlhý spíše, dá vytlačiť v čiernom ráme, naň sa budú ľudia dívať, sťa na zázrak v panoráme. Ten, s poznámkou „poznal som ho“ ľahostajne v stranu kročí, možno však i niekde deve smútok za mnou padne v oči. Nuž bár by ma nesklamalo, čo som tak rád v duši tušil, že môj veršík choré srdce rozpomienkou niekdy vzrušil.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama