ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1 Jak dostal sa len do piesní tých mojich výkrik bolestný, čo časom tak ani k srdcu vniká a dobrú vôľu uzamyká kejs’ studne temnej v hlboči — až smútok sadá na oči?! Ach, škoda, škoda veselia, že hojnejšie ho nedelia toť ľudia a či biele víly, že na vretienka nenavili, na kolovrátok lipový viacej tej krehkej osnovy… 2 Čo ja sa lásky naspomínal, čo piesní som ňou vyzdobil, kým život sa pomaly míňal a osud zhubou v šťastie bil. Čo túhy vzplálo v mojom snení, čo v srdce padlo žiaľu múk, keď zrel som líčka v zafarbení a dvoje známych, bielych rúk. Tie voždy sa mi v mysli pletú a v srdci clivosť plodia len, čos’ kvapká v jejich siluetu, tak trpké, horké ako blen…