SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tak sa rýchlo…

Tak sa rýchlo pominuli tie dni sladkých chvíľ, sťaby slámku nad ohníkom suchú zapálil. Len čo vzplála, nezohriala, po plamienku chlad v srdci ostal — teplo vzlietlo večný v nepovrat. Privábim ho v slohu, možno tužku naostrím, vráti sa mi tým chodníčkom trávou zarostlým? Vráti sa mi, srdce zhreje piesne sladký zvuk, žiaľ, len žiaľ, že ostrá padá tužka z chladných rúk…