SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ach, kde sú rýmy…

Ach, kde sú rýmy ku slokám? Za nimi darmo utekám a darmo čítam, darmo, och, toť počet slabík na prstoch. Čo dnešok skytá — samý brak, zablúdiš k nemu nevdojak, prehŕňaš sem-tam tupé trosky — však kde tu listy lebo brosky, z nichž kvet by blysol v myseľ ti, buď tón, čo k srdcu doletí? A rád by ešte ožil v piesni, mám čo spomnieť vždy z dávnej vesny keď v dnešku samá šušomäť, čo neoddá sa zachovať. Však v mojom dnešku keby mal drahokam, čo sa trblietal — raz v očkách sa bol pozaskvel, by smutne riekol: „Farewell!“ a strhal struny lýry vraz — veď som len chlad a ľad a mráz.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama