ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Už len zopár listov v knihe, kam ja píšem moje piesne, čo vše z duše udierajú struny srdca o čudesné. Všetko je už zapísané, v knihe samé haky-baky, i starám sa, kam ho vpíšem, keď sa zjaví veršík dáky!? I tá tužka tak zodratá, že sa mi až v prstoch tratí, slabnem, starnem, nedovidím zbierať piesne na úvrati. Ach, tie časy, ach, tie časy! Vodopád, čo z brál sa rúti, nepadá tak, ako život mizne časov na peruti. Hej, vy časy, hej, vy časy, zviedli ste ma v rúdne cesty, v horu volám: „Život, život!“ Echo šepce o bolesti. Však, čo na tom, srdce biedne, že naopak echo volá? Pieseň zvučí: „Poď poslúchať, zozváňajú do kostola.“ „Tymi, tami, tymi, tami,“ hlas zvonov znie nad lipami, v zeleni sa kostol belie, poďme doňho — na veselie.