ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Tie roky dávno minuli, keď sme sa k sebe vinuli. Staroba prišla za nami, sme si dnes ako neznámi. O všeličom sa radíme, často sa pritom vadíme, stoneme oba — ach, či — och, tmoliac sa v domku po kútoch. Však hneď v to blysne tepla lúč, sťa — reci — teplých od papúč, nám ono tváre rozjasní: „Nože, nás, milý, obásni…“ A múza?… S lýrou, v čierny flór zavitou, kamsi za obzor nároku žienky po takom stráca sa duše pred zrakom. Nuž tak je náš svet zmotaný, sme času biedni poddaní, krok len — a, hľa, tu hrobu prah, smrť pri nás stojí na dosah. A korisť pevca, slávy kráž, nezablysne sa za štafáž života jeho z procesu, keď ho do hrobu ponesú.