ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

A tak i tá moja pieseň v zakázanom často blúdi, s sebou vláči po výletoch starobou už slabé údy, čo nevládzu krok jej držať, keď ona toť svetom trieli, vše je dávno na nocľahu, kým ja prídem už vyprelý. A mohla by stíšiť kroky, nevodiť ma s sebou všade; mladosť zašla, minula sa, za ňou v smútku volám: adieu! Však jar je tu, jabloň v kvete, biely lupeň z vetvy padá, za piesňou sa starý zháňam, kým na vlasy mrázik sadá. Oj, ty pieseň moja svieža, skoro sa mi stratíš kdesi, o chvílenku navždy zbohom pri rozlúčke riekneme si. Ako dvaja zaľúbení rozídu sa v strastnej chvíli, tak ty prilneš k šumu lesa, a ku hrude ja, tvoj milý.