SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Starou ja dnes

Starou ja dnes cestou blúdim upomienok — pasekami; čo krok napred, to dva nazad; klzko mi je pod nohami. Staré pne tu, holé skaly, kde prv stáli jedle strojné, sem-tam vývrat, na ňom vo tme vrany kráču — nepokojne. Kto vás vyťal, jedle moje, povyvracal víchor aký? Kde sú vaše letorosty, čo sa pnuli pod oblaky? Darmo blúdim v pustej stráni upomienok pasekami; nejasno mi v cestu svieti bledý mesiac — nad horami. I klzko, snáď slzí trochu spadlo pod tie moje kroky; ledva kráčam proti víchru, v ktorom rýchlo letia roky.