SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kde ste, piesne?

Kde ste, piesne? Ku zápoliam, čo sa pnú toť v mojej mysli, už oddávna márne volám, by sa hviezdou pozablysli. Kde ste, piesne? Pusto, hlucho v srdci, ako v mysli biednej; na svadbe, keď viezli rúcho, ostali tie do poslednej. Na tej svadbe pred rokami piesne moje neposedne prelietali hrdielkami bielych družíc v noci, vo dne. Na tej svadbe — ach, posledný raz to zvučal cimbal nimi — povstali, ach, a ja biedny nezídem sa nikdy s nimi.