Zlatý fond > Diela > Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského II


E-mail (povinné):

Svetozár Hurban Vajanský:
Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského II

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Nina Dvorská, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Jana Pálková, Zuzana Berešíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 36 čitateľov

1897

List 96. Svatopluk Čech S. H. Vajanskému

Velectený pane!

Děkuji Vám za hezkou tu práci, kterou Jste mi laskavě poslal pro „Květy“.[903]

Snad Vám již došel první sešit letošní a seznal Jste z něho, že jsem povídku Vaši uveřejnil beze změny v původním slovenském znění; požádal jsem jen p. prof. Vlčka,[904] aby vedl obstarání korrektury zepsal pro naše čtenářstvo i malý seznam neznámějších slov, který jsem pak umístil na konec sešitu. Pan prof. Vlček ochotně Vašemu a mému přání vyhověl.

Najdete-li snad v tisku přece některé nesprávnosti, omluvte to laskavě necvičeností sazečů při sázení slovenčiny a obtížemi prvního takového pokusu v našem listě. Vůle byla zajisté dobrá.

Těší mne velmi, že jsem mohl práci Vaši ve „Květech“ přinésti a děkuji srdečně za ochotu Vaši. Doufám, že slovenčina čtenářstvu našemu obtíží působiti nebude a že spolu zůstaneme v literárním spojení.

Přijměte vřelý přátelský pozdrav ode mne, kterýž dávno ve Vás ctím znamenitého, neohroženého bojovníka ubohé, týrané Slovače.

Váš oddaný Svatopluk Čech

V Obřiství dne 2. ledna 1897

(SAPL)

List 97. Spolek českých spisovatelů belletristů Máj S. H. Vajanskému

V Praze dne 14. ledna 1897[905]

Panu Svetozaru Hurbanu Vajanskému v Turč. Sv. Martině

Vážený pane!

V předvečer dne, v němž dovršíte padesátý rok života,[906] vzpomínáme na Vás i my, sdružení ve spolku Máji[907] spisovatelé čeští, a posíláme Vám bratrský, srdečný pozdrav. Jako Jste se ve zdraví a síle dožil prvé padesátky, přejeme Vám, abyste se stejnou, neochablou svěžestí vstoupil do druhé a v ní neoblomně kráčel k jedinému cíli, který je společný všem nám, třeba jsme si vzdáleni, třeba se k němu blížíme různými cestami: k osvobození drahé vlasti od nehodného jařma cizího, k vítězství a sláve českoslovanského jazyka!

Buďte zdráv, šťasten, dlouho živ! Štasten s celou rodinou svojí! Trváme v upřímném přátelství a tisknouce Vám srdečně ruku za spolek českých spisovatelů belletristů Máj v Praze

oddaní

Fr. S. Procházka,[908] jednatel

Ignát Herrmann,[909] předseda

(SAPL)

List 98. Adolf Heyduk S. H. Vajanskému

V Písku, 14. ledna 1897

Drahý příteli!

Tvé padesaté narozeniny!

Nemohou jinak, musím dnes duchem k Tobě, do toho nízkého útulného domku přízemního, kde jsem Tě poznal.[910] Je tomu více než 17 let! Co za ten čas přeletělo nad mou i Tvou hlavou, co žalosti přibylo duším,[911] co radosti a naději bylo nám oplakati, co sněhu stáří padlo nám na hlavu, co kamenů bylo na nás naházeno! Dnes přicházím, abych Tě objal; vždyť nechať stár, mé srdce posud je vřelé, posud miluje své přátele a ctí nadšené bojovníky za ideály lidstva a odkazy otcův: za krásu, vlast, právo a svobodu lidstva. Vinu Tě k srdci zas a zas a líbám vroucně. Buď zdráv a šťasten neskonale!

Tvůj Adolf Heyduk

(SAPL)

List 99. Wiktor Czajewski S. H. Vajanskému

Preklad.

Vážený pane!

Budeme tu oslavovať 50. výročie Vašich narodenín. Umiestnim niekoľko článkov o Vašej činnosti v našich časopisoch a Váš portrét. Bolo by dobre, keby som dostal posledné Vaše práce a keby ste boli taký láskavý posielať mi „Národné noviny“ aspoň raz týždenne v jednej obálke. Bol by som viacej informovaný o Vašich prácach a písal by som viac o Slovákoch.[912] Uverejnili ste tiež veľa svojich fejtónov o najnovších dielach vašej literatúry. Tie fejtóny by som, samozrejme, chcel mať a rád by som ich prečítal.

Teda pri príležitosti Vašich 50. narodenín želám Vám veľa úspechov, aby ste mohli čím dlhšie pracovať pre nás a svojich spolubratov a obohacovať poéziu takými peknými perlami, aké rozsievate vo svojich dielach.

Stískam vašu dlaň srdečne

S úctou Wiktor Czajewski

Obózna 7 vo Varšave 16. I. 1897.

(SAPL)

List 100. Slavjanskoje Blagotvoriteľnoje Obščestvo S. H. Vajanskému

[913]

Preklad.

Svetozár Hurban!

Od chladných brehov Nevy k ďalekým nížinám Karpát posiela Slovanský spolok k narodeninám svoj horúci pozdrav nadanému tlmočníkovi slovanských ideálov a veľkému predstaviteľovi slovenskej literatúry, ktorej ste zasvätili všetky svoje najlepšie sily a talent, zaslúžilému slovenskému spisovateľovi a najstaršiemu bojovníkovi za sväté ideály Slovanstva.

Nazdar!

Gróf N. Ignaťjev,[914] Ariostov[915]

(SAPL)

List 101. Rehor Uram Podtatranský S. H. Vajanskému

Svetozáre!

Žiar Tvojej lásky roznietila lásku tisícich v chladnej srdca útrobe; ňou žije národ, koná v bratskom zväzku, už odsúdený k večnej porobe! Žiar Tvojho ducha zažiarila svetu, a v nej, hľa, národ Slovenský sa skvie; ňou i on malý povzniesol sa k letu, ňou k boku iných postaviť sa smie! Žiar Tvojho mena od otca zdedená, nezhasla v Tebe, — martýru Ty náš! — ba práve duchom Tvojím zveličená obvila národ, rod Tvoj v slávy jas! Nuž svieť nám i diaľ! — Pán Ti udeľ sily i tela, ducha, — mnoho, mnoho liet! My s Tebou, v Tebe, — vodca, brat náš milý, žiť i mrieť chceme! — Len nám dlho svieť!!

Tvoj Podtatranský[916]

Lipt. Sv. Mikuláš 17/1 897

(SAPL)

List 102. S. H. Vajanský Nikolajovi Pavlovičovi Ignatievovi

Turčiansky Svätý Martin na Slovensku, dňa 20. januára 1897

Vaša Svetlosť, gróf Nikolaj Pavlovič!

Menom petrohradského slavianskeho blagotvoriteľného spolku[917] ráčili ste mi blahoželať ku päťdesiatletnému sviatku môjho narodenia.[918]

Vysoká táto česť budí vo mne cit zahanbenia a úprimného, iskrenného žiaľu nad mojou nedostatočnosťou, no budí i radosť nad šťastím, že stal som sa náhodou príčinou skvelého uznania môjho ľúbeného národa slovenského, že zavdal som bez vlastnej zásluhy príležitosť, že rozpomenul sa na krásny slovenský národ tak historický, významný, nesmrteľného mena muž a dejateľ a tak dôležitý, slávny a ideálny spolok.

Verný syn slovenského národa, vidiaci a hľadajúci spásu jeho jedine v jednote kultúrno-historickej sveta slavianskeho, rozplamenený od kolísky posvátnou láskou k národu ruskému a k tým ruským ideálom, ktoré srdcovou krvou pestovali najvyšší duchovia ruského národa, klaniam sa v skromnosti pred Vami a slavianskym blahotvoriteľným spolkom, prosiac, aby Vaša Svetlosť ráčila tlumočiť spolku moje iskrenné vďaky za milú a drahocennú mi rozpomienku! Pán Boh Vás žehnaj!

Vašej Svetlosti oddaný sluha a ctiteľ Svetozár Hurban Vajanský

(GIALO)

List 103. Josef R. Vilímek S. H. Vajanskému

Velectěný Pane!

Všetky texty z pera Vašeho výborně se hodí. Korrekturu Štrbského plesa[919] pro kratkost času nebylo již lze poslati. Zůstala-li tam nejaká chybička, ač korrektura dle rukopisu provedena co nejpečlivěji, račte lask. prominout. Jsem Vám velmi povděčen za vzácnou Vaši ochotu a trvám

v dokonalé uctě oddaný Jos. R. Vilímek

V Praze 16/3 97

(SAPL)

List 104. Vilém Mrštík S. H. Vajanskému

Diváky 4. května 1897

Slovutný příteli!

To se Vám, myslím, ješte nestalo a také se Vám to už asi nestane, aby Vám knižka[920] byla věnována 30. března 1896 — a Vy jí dostal 4. května 1897. Těžko zdlouha vykládat, jak a proč se tak stalo. Jsme jen rádi nyní, že exemplář máme konečně v rukou a že už nemusíme čekat ani minutu, abychom svůj exemplář vložiti mohli do rukou Vašich. V sešitech jsme Vám knižku poslat nechtěli a brožirované vydání poslali nám teprve nyní.

A teď Vás už jen o jedno prosíme: mějte s mojí knihou trochu milosrdenství[921] a čtete ji jen jedním jediným očkem a to ještě silně přihmouřeným. Je li tam co bloudného, však to aj přihmouřeným okem uvidíte a to, co je tam špatné — nemusíte vidět. Já tak někdy knihy čtu. Dobře se mi při tom vede. Lojzovi letos bradatí páni[922] v Praze usnadili 100 rýnských, aby se za ně podíval k Vám[923] — no, nechť ide. Já ho síce podezřívám, že těch 100 zl. promární — pak psat bude zas jen o krásných Slovenkách, — ale právě proto mně Bůh dnes do rukou vložil péro, abych Vás potajmu upozornil na tuto jeho slabost a poprosil Vás o toto: jakmile se u Vás ukáže, dlouho se nerozmýšlejte a vyprovoďte ho zas o kus cesty dál z Martina, — ať si spouzí jinde a krásné Turčanky vypustí tentokrát z hlavy. Huncút — loni přijel a ďasa jsme se od něho dovědeli. — Jako spořádaný člověk od nás odešel a jako dobrodružný troubadour se vrátil. K čemu pak je to?

A též pěkně Vás prosíme, přijměte od nás naši knižku jak umíte nejlépe a namaneme-li se Vám někdy na mysl dobře na nás vzpomínejte.

Srdečný pozdrav na milostpaní,[924] slečnu Věru[925] a všechny dobré známe.

S mnoha pozdravy Váš V. Mrštík

(SAPL)

List 105. Alois Mrštík S. H. Vajanskému

Mnohovážený pane,

připojuji se k Vilušovu dopisu s prosbou, abyste upřimnou naši dedikaci laskavě přijal. Vzpomínám často na Vás a Vaše Sv. Martinské přátely. To co Viluš na mne klevetí, neberte prosím vážně. A šak ať povídá o sobě co on! Starali jsme se, aby kniha byla v rukou Vašich už v únoru a zatím takhle to dopadlo. Vinu na tom nejvíc nese tiskárna. Nevěříteli, že kniha už je 14 dní v prodeji a my své volné výtisky dostali teprv dnes? No, už rád odpusťte.

V červenci se uvidíme, a proto ani víc nepíšu. Vyprošuji si poklonu pro milostpaní a sl. Věru a s pozdravem na všecky končím.

Vám upřímně oddaný Alois Mrštík

Divaky 4/5. 97

NB. Knihu posýláme pod křížovou páskou.

(SAPL)

List 106. Stjepan Korenić S. H. Vajanskému

Zagreb 12/7 97

Preklad.

Vysokoučený pane!

Hľadal som v Kat. liste[926] o Moyzesovi,[927] no obšírneho životopisu (i prác) jeho nikde som nenašiel. Jedine sa spomína, že bol krátky čas redaktorom Kat. listu 1850, že bol veľmi vzdelaný, učený i poctivý. Jemu na slávu vyšla báseň, keď sa stal biskupom b. bystrickým. Bol v r. 1830 — 1847 profesorom filozofie i gréckeho jazyka v Kr. akademiji v Záhrebe a pozdejšie kanonikom. V „Pozore“[928] som nemohol nájsť ničoho. Ľutujem veľmi, že Vám nemôžem zaslať viac údajov.

So zvláštnou úctou Vašej Veleučenosti

Stjepan Korenić úradník KL, redaktor Kat. lista

(AMS)

List 107. Vilém Mrštík S. H. Vajanskému

Lipov 16. 7. 1897

Slovutný příteli!

Spěchám, bych aspoň několika slovy předešel nedorozumění, které by lehce vzniknouti mohlo z dlouhého mlčení — chtěl jsem Vám odpověděti dlouhým, snad až do omrzení dlouhým dopisem, ale lépe bude, když si o tom jednou pohovoříme, jak už spolu hovořit dovedeme. Ostatně bratr tyto dni asi dojede k Vám — snad také už na zpáteční cestě, nevím — nemám o tom žádných bližších zpráv. — Sám osobně jistě Vám bude vypravovat, jak mile jste se ho svým dopisem dotknul. Věřte mi, nebylo potřebí žádného ohrazování, že snad některé partie Vašeho listu nebudou naň působit dost příjemně. — Musíte mít asi zlé zkušenosti s autory, když poctivý a přímý svůj soud[929] karikadovat Jste nucen v podobné výhrady.[930] Viděli jsme se málo, ale dost, aby na mne nic takového neplatilo. Co Jste napsal, napsal Jste ze srdce a z takových úst bylo by mně i Vám milejší, než I h lecktie dythyramby precpaná huba, kterou svéhlavě v trošce skládá utopená falešnost. Už má iskrennost svůj zvláštní, ztajený zvuk, který rozhoduje o účinku každých slov — ať už černých, nebo bílých. Máte nás rád, a proto nic nemužete a nechcete šidit — to mohou jen lidé, kteří chváli nebo haní, ale nemilují ani tolik, kolik je k úsudku díla potřebí — i tých komedií v nové literatúře byl jsem bezpočtukráte svědkem a vyznám se už v nich… Man mutet die Absicht und wird verstimtt[931] to platí už o všech lidech, kteří s chladným srdcem i haní i hladí. — Proto beru celé Vaše psaní jak je i se vším tím, co šetrne řečeno je mezi řádky za něco, co je mi tisíckrát milejší než jakýkoliv jiný projev u nás, před kterým mně varujete — veľmi je potrebné. I když jsou punkty mezi nimi, kde spolu nesouhlasíme a snad jsou i takové, ve kterých souhlasit nebudeme, — je to přece řeč dvou, kteří se dohodnout chtějí, jeden doznává, druhý dokazuje — ani sebe příkrejší soud nemůže na tomto poměru změniti ani zbla. — I když se stane a něco ve mně vyvolá onen Váš příkrý odpor — i ten je mně milý, protože poměr je čistý a vřelý a nikdy není otrávený žlučí patvarného úmyslu. — Může li co vyvolat odpor autora — jeli tento způsob kritiky a není divu, že se pak na ni hledí zkřiva. Ještě si tu vzpomínám řeči Pisemského:[932] „Snesitelné je viděti, když se zlobí dobrý člověk ale když se zlobí zlý člověk viděti je odporno.“ Tohle vše(?) jsem si vzpomněl tenkrát u Vás; když Jste mluvil o utajeném s rafinovaně zdánlivým klidem přikrytém smyslu také kritiky, jakým provozován byl Vrchlický a Zola v Naší době.[933] O všem tom až ústně, kdy, to posud nevím. Trčím nyní na moravském Slovensku poblíž Úprky.[934] Ale nevydržím to. Je tu mnoho verbování a co hlavního — tolik fleků už na čistotě bývalé zachovalosti slováckého kmene, že cítívám už fyzickou bolest nad procesem masaroikování zdejších Slováků. Rozběhnu se, ujedu za Vámi ani se nenadáte a dej Bůh, abych nepřijel nevhod. Mnoho kdy nemám, ale kousek toho času utrhnu si přec. Zatím Vám srdečně děkuju za všechnu přízeň a otcovskou úklonnost, kterou jsme s bratrem ocenili víc, než si představiti můžete.

Jsem Váš V. Mrštík

Dojet k Vám musím už proto, abychom si navzájem dali hodinu vzájemného čtení našich dopisů. Rád bych čitelněji psal, ale když neumím!

(SAPL)

List 108. Franko Víťazoslav Sasinek S. H. Vajanskému

Veľactený pane!

Na Váš list od 12. aug. r. t.[935] so žiaľom odpovedám, že nie som vstave tak učiniť, jako ráčite očakávať a jako bych to chcel i sám, abych niečím prispel k osláveniu premileného nám biskupa Moysesa. Keď som prijal Vaše vyzvanie k tomu v Kútoch, mal som nádej, že medzi mojimi zbierkami rukopisnými niečo nájdem v Radošovciach, kde som sa (po) návrate z Prahy bol usadil; však ale potom príduc do Radošoviec, zhrozil som sa nad tým, že povodeň, ktorá 5. aug. 1896 vnikla i do môjho bytu, zničila mi úplne celú rukopisnú zbierku, ktorá bola umiestnená v dolnom priečinku knihovnej armary. Ostatne, ja som nestál v tak blízkom styku s ním, jako Julo Plošič,[936] Michal Chrástek[937] a Belházy,[938] prepošt farár v Kremnici. Títo by boli vstave niečo obšírneho zdeliť o ňom.

Abych docela nemlčal, nuž upozorňujem Vás na kvitanciu od 14. júna 1798, vystavenú Štefanom Mojžišom. Zrovn. môj „Slovenský letopis“ v Skalici 1877, roč. II., str. 85. Jeho meno teda, jako otcovo, Mojžiš.

Keď bol dobrej vôle, biskupskú šapočku (soti Des) mal potiahnutú k čelu; bol-li mrzutý, k tylu.

Nepokazil žart. Nebohého Tomáša Červeňa[939] nemohli k tomu dostať, aby sa dal fotografovať, stalo sa to predsa 28. sept. 1864, keď bol s kanonikom Fr. Berticom[940] v Tek. Sv. Kríži. Ja po zholenej brade bol som tiež ta prišiel na prvú poklonu biskupovi Mojžišovi a zdelil som mu, že som priniesol 100 zl. od Joz. Pantočka,[941] kanonika prešporského, prihlasujúceho sa za zakladateľa „Matice slovenskej“. S personálom uzniesli sme sa na tom, abych povedal, že dám jemu (Červeňovi) 100 zl. pre „Maticu slovenskú“, dá-li sa fotografovať skrze fotografa Koutníka, ktorý bol práve v T. S. Kríži. Pri obede prišlo to do reči a biskup, poznav žart, povedal mu: že veru to za to stojí, aby sa za 100 zl. v prospech „Matice slovenskej“ dal fotografovať. Dal sa i skutočne. Sám sa potom zasmial žartu, keď som mu zdelil, že je to zakladateľských 100 zl. od J. Pantočka.

Keď po smrti biskupa bol som vyslaný do T. S. Kríža s Vami k poznaniu hmotnej pozostalosti jeho, Michal Hýroš,[942] kanonik a riaditeľ kancelárie, povedal: Keby to nebol Moyses, obstál by i testament. Nebohý vyhral pravotu proti obciam, ktoré zdráhali sa platiť remanencie; ale hl. župan Majthényi[943] riekol: „Móses kedvéért nem exequaltatom a népet.“[944]

Aby „Matica slovenská“ nič nedostala po ňom, o to sa postarali najprv úradníci od finančného — potom od kultusového ministerstva. Musela sa dokázať devastácia[945] hôr. Táto stala sa po jeho smrti pred zatvorenýma očima finančných a kultusových komisárov. O tomto Julo Plošic dal by vysvetlenie.

Jako sa zachoval Stummer-Ipolyi[946] k Mojžišovi, o tom písal „Slovenský letopis“ v Skalici 1876, I. na str. 80.

Za doby Mojžišovej bol seminár bansko-bystrický ducha slovenského: exhorty ku klerikom boli slovenské, bola škola slovenská a nastokrát i v efektári[947] klerici dávali cirkevné divadelné (odo mňa napísané) kúsky.[948]

Rád mal mužov slovenských, ale nepovyšoval. Keď mu činili výčitky, že maďarónov povyšuje, odvetil: že nemôže dopustiť, aby o ňom povedali, že protežuje len panslávov.

Mám fotografiu za jeho posledných dôb. Vidieť na ňom utrápenosť. Ministérium sľúbilo mu, že keď preved(i)e komasáciu, dostane pôžičku, ktorá by sa intabulovala na majetok biskupský a prešla i na nástupcov. Po prevedenej komasácii ministérium nedalo, čo bolo sľúbilo. To bolo príčinou jeho neprajných pomerov hmotných.

Odpustite, že tak krátky som v tom, čo som bol zasľúbil!

Vám úprimne oddaný Fr. V. Sasinek

V Mariecelle 17. aug. 1897

(SAPL)

List 109. Jaroslav Věšín S. H. Vajanskému

Drahý Sveto!

Pred všetkým srdečný vďak za všetko, čo som od Tvojej milej pani Viery[949] a Teba dobrého zažil.

Ako vidno, som šťastlivo a zdravý do Mníchova prišol a i svoju rodinku v dobrom stave našiel.

Teda zase do roboty!

Bolo by dobre, keď Ty Vazova[950] poznáš, malú odporúčenku napísati,[951] že by záležitosť moju čím skorej v mojom smyslu riešil, lebo ako sa práve doviedám, on bude teraz nástupcom Veličkovým,[952] t. j. ministrom osvety. Nepochybujem ani v najmenšom, že by on proti kumštu dačo mal, ale dobrý účinok by Tvoja intervencia dojista mala.

Tu skiccu[953] i fajku pošlem, len čo sa v bytu a atelieru ako tako usalašíme.

So srdečným pozdravom Tvojim milým od nás všetkých Tvôj Táta

Mníchov, 3/IX. 97. (SAPL)

List 110. Platon Andrejevič Kulakovskij S. H. Vajanskému

Preklad.

Drahý H. Svetozár!

Vec, o ktorej sme s Vami hovorili, sa mi už podarilo vybaviť. Všetko bude v poriadku, môžete teda spokojne prísť do Petrohradu navštíviť Vašu dcéru.[954]

Ďakujem za poslanie výstrižku z poľských novín.[955] Ako sú Poliaci ďaleko k tomu, aby pochopili svoju situáciu — teraz sa to stáva stále zrejmejším. Pravdaže, Poliaci zmúdreli oproti minulosti, ale majú ešte veľmi ďaleko k pochopeniu svojich skutočných úloh.

U nás sú teraz pokojní, ale v tlači predkladajú každý deň akési nové požiadavky a želania. Pochybujem, že by niekto týmto požiadavkám vyhovel.

Odovzdajte, prosím, moju hlbokú poklonu manželke a dcére, ktorej blahoželám k meninám, lebo podľa nášho kalendára sa 17. (29.) septembra svätí Sofia, Viera, Nadežda a Ľuba![956]

Odovzdajte, prosím, moju hlbokú poklonu všetkým dobrým Slovákom: Franciscimu, Dulovi, Pietrovi, Škultétymu, Slávikovi, Halašovi a všetkým ostatným priateľom.

Stískam Vám pevne ruku

P. Kulakovskij

16. septembra 1897

Varšava, Maršalkovského 76

Stať z Národných novín vyšla v úplnom preklade vo „Vilenskom večerníku“, v „Ruskom slove“ a úryvky z nej v „Moskovských vedomostiach“[957] i v iných časopisoch.

(SAPL)

List 111. Jaroslav Věšín S. H. Vajanskému

Drahý Sveto!

Ako je snad známo od Zacheja,[958] povolilo ministerstvo všetky moje požiadavky, a preto musím od 1/12 XI. zaujať stanicu. Aby sa všetkým nedorozumeniam predišlo, teda prosím, aby N. N. priniesli len v tom zmysle lokálku, že som ministerstvom vymenovaný za „deržavný“ I-vo stepenný (ordentlich) professor na „životopiseckom dŕžavnom učalištu“[959] v Sofii — a nie ako — neviem, prečo ma v Martine na „direktora“ dali avanžovať. Nieto direktora pri našom učilišti, lebo len minister je náš pán (nateraz Vazov) a my mezi sebou na rok volíme správcu čili „rectora“ — teda každý rok druhého. Odpusť, že slúbená skicca ešte len u mňa sa nachodí, ale ver, že na ten čas som v samom rozčúlení. Robota spediteury atd. Ale teraz pri pakovániu pridem aj na skiccu, ktorú som Ťa sľúbil.[960] Tiež fajočku pribalím, ačkolvek sa obávam, že ju na Collamtu zhabú.

Kým prídem do Sofie, budem Ti viacej písať. Na teraz Vás všetkých srdečne pozdravujem ako Váš starý táta.

Mnichov 14. X. 897

P. S.

Tento Melfelber[961] má naozaj biedu! Ľutujem ho — ale — nemalo to byť!

(SAPL)

List 112. S. H. Vajanský Platonovi Andrejevičovi Kulakovskému

Preklad.

Turčiansky Sv. Martin 5/11.

Milostivý pán Platon Andrejevič!

Odpusťte mi! Mám strašne veľa práce! Napísal som celú knihu o Moyzesovi (Moyzes 100 rokov),[962] píšem články do Národných novín (čísla 12 — 16),[963] aby som sa mohol vybrať na cestu.[964] K tomu ešte starosti o cestovný pas (nechceli mi ho vydať!) a iné hrozné veci; dokonca nás čaká proces (tlačový proces) proti Národným novinám za istý článok, v ktorom bola zmienka o našich slovenských robotníkoch v Pešti,[965] atď… atď… Viete, že proces je nie nič príjemného… Väzenie bude!! Predpokladám, že budem u Vás vo Varšave okolo 12.-13. novembra, podľa nášho. Všetko, čo budem môcť, prinesiem sám od Štúra.[966] Deň príchodu Vám ešte oznámim.

Prepáčte mi, môj Platon Andrejevič! Do videnia!

Ľubiaci Vás Váš úbohý Svetozár.

(AIRL-PD)

List 113. S. H. Vajanský Ide Hurbanovej

[967]

Včera som prišiel, dnes po 3-tej idem k Oline.[968] Som zdravý, bývam u Vl. Kr.[969]

Veľký vietor máme. Zbohom S.

(SAPL)

List 114. Ľudovít A. Mičátek S. H. Vajanskému

1. dec. 1897

Velectený Pane!

Z cesty[970] ste si už, myslím, oddýchli; preto si už dovoľujem obrátiť sa k Vám o komentár k tým slovám, ktoré nám v bohatých básňach nášho Hviezdoslava hviezdy jeho myšlienok sčiastky mrakom egyptskej tmy, sčiastky polušerom terajšieho petrohradského počasia zahaľujú a nejednomu slovenskému a slovanskému človekovi hovoria tak pochopiteľne, jako maďarovi asi naši podzoborskí Nitrania svojou maďarčinou: Látod azt a kravičkát hore vrchom bežálni, van cingy-lingy a nyakára.[971] A predsa taká veličina, jakou je Hviezdoslav, stojí toho, aby sme si ho lepšie rozumeli, nežli nejeden slovenský Janko, Ďurko, Miško-Palko, ktorí po kostole hovoria s pochvalou o p. farárovi: veru, pekne kázali: „ništ“ som nerozumel. Ale — žarty na stranu. Mnohé slová som vyhľadal, ale nie v slovenských knihách — teda trošku priprácne. Vy ste mi láskave sľúbili preložiť túto spústu jednoduchšie. Čo sú to za slová? Vlastne všetky tie, ktoré sú vzdelené v Osvaldových Literárnych listoch.[972] Škoda, že ich podnes, nakoľko viem, nikto nevysvetlil. Ja sa pýtam len na nasledujúce pre mňa cele — alebo — polotemné:

bobánok, bohovite, bŕknuť, badka, brznúť, bújať, čkor, črtina, čupnúť, čečimlad; celembať, cíbok, cudziť, ciepkať, carka, dunať, drnčať, dostiha, drholec, dycháč; feračina, frungať, frišovka, flochať; grámoriť sa (gramólić się?);[973] hmyrkať, hlváň, hastopier, hron, hafirčie (moravs. hafery?), chvit, chvist, chvostál, chumrák; jaba; knošiť, kolodej (kohgyno?), kosno, kvik, kľapať, kŕpať, kostruba, kozlík, kotúšiť, korčalka, kosylka, kocúrik (čo za pohárik?), krkvať (= črpkať) kolčiatko, kloptáň, kydoň, krč, klopot; luče, lopteť, lig, loziť (laziť?), labo, lursta, mýtina (miera a či i nádoba?), maras, mitor, mizierka, mravka, mrkvot, maňkať; nesnaha, návlaka, náraz, nastýbať (len = navliekať), ogrgeň; otáť, ovínka, otok; pritleť, pelať, poľan, priehon, plácha, podhrdlina (= lalok?), pošmyk, podvika (= závoj?), plecnica (= oplecok?), podlet, plesný, prítlum; rusať, rídaj, rompiť, rynta, ryndza, sloník, svíbäť, svíb, stupka, sepnuť (= sepkať?), stoporčiť sa, stulkať sa, stôsa, strmnúť, strehotať, snietka, serepútka; štrkáč, smätáčok, šlopnúť; šerudiť sa, štiav (= štavník?), špary; škrablica (všeobecné slovo), šturec (nie šturc!); štipce (nie: puclík!), škrinky (hra), štroch, škrtať (= české); šik; trysknúť (= české: tryskati); teľpis, temravý, tupák, turček, tiliti, takoj, trieliť; toj; temrak, temlov, tríbiť, turoň, takojučko; vplantať (wplątać?);[974] vyprášťať (kosy zubami), vädba; vojka, vedroň, vráb; vôdra; úpusta, úložnica, ulicha, výsypok, vývrat; zurkom, zporajiť; zvierať; zhrkať (cestu); znezrada (adverbium: náhodou, náhodne), záražec, zvädený (zvädlý?), zasŕkať (svet), zavätiť, zakäť (rinčať, cengať), zakolkať; žltáň, žugan, zporajiť.

Mal by som vlastne viac napísať; ale sa mi nejedna zápiska stratila pri tej hlúpej premávke na nový byt. Zo vzdelených slov aj ja mnohé užívam, ale v inom zmysle. Mnohých sa domyslí človek; hádala bych hádala, na koho bych badala. Teda nakoľko môžete, preložte mi to, prosím.

Už je kniha[975] vlastne hotová; ale slová Hviezdoslava, Vaše atď. chcem, aby v nej boli, podľa možnosti, úplne zastúpené. Jestli sa páni vydavatelia nepoponáhľajú, vlepím tam ešte čo-to, menovite aj niektoré dialektické formy. Tieto a iné prílepky trochu rozstrakatia rukopis, ale vôbec je on písaný, kde veľmi dobre, kde aspoň čitateľne. Prepisovať to nemám kedy, a to tým menej, že chcem, aby sa to čím skôr tlačilo. Veď som Vám situáciu vkrátce objasnil. Budem-li konjugovať a kedy časoslovo: abeo, abis, abit,[976] — neviem. Mlčia pre čosi. Na každý pád som vynútený ešte raz prosiť aj Vás, aby sa mi z Nov. roku ani naše Nár. noviny, ani Pohľady neposielali, zakiaľ nepošlem predplatok.

U Lamanských[977] som nebol: tam majú nemoce a v poslednie časy dostal i malý chlapček difterit,[978] ktorý je tu medzi deťmi veľmi rozšírený. Tak je toto dobro rozšírené, že lekárnici musia chudobným dávať antidotnú(?) srvátku zdarma. Navštívim Vlad. Iv.[979] neskôr, keď stihnem.

Môj pusio[980] prosil odovzdať Vám jeho pozdrav. Slúži na ten čas ešte službu officii nobilis,[981] t. j. dostáva každý deň desať rubľov, bez dvuch pätiek, pravda. I ten začína spisovatelčiť. Jeden vydavateľ ho vyzval našmaliehovať životopisy niekoľkých ruských literárnych veličín, Kňažnína atď. Pracuje tam pre toho pána (Saítova)[982] voľakoľko takých ochotníkov. Uvidím, s čím a jako sa vyťalúpi.

Ďakujem Vám, že ste tú moju malú zbierku mincí odovzdali múzeumu. Rád bych vedeť, jakých rus. mincí nemáte tam. Snáď by som tak, z milosti dobrej náhody, mohol dostať i také predmety.

Buďte láskavý vzdeliť moje úcty a srdečné pozdravy našim národovcom známym a prijmite i Vy výraz úprimnej úcty

Vášho priateľa A. Mičátka

Pri tej trhanosti našich ústnych besied mi neprišlo načas na myseľ opýtať sa Vás, či sa Vám alebo druhým našim netratia zásielky prichádzajúce z Ruska, alebo či ony k Vám neprichádzajú dohumpľované. Pri tamojších dohumpľovaných politic. a sociálnych pomeroch človek môže na každú podlosť rátať. Jestliby uhorská pošta mala štárať aj v mojich verejných tajomstvách a naposled ešte v patriotickom entuziazme páchať i horšie kultúrne kúsky: vtedy by sme vec tlačili tu v Petrohrade.[983] Povedzte mi, prosím Vás, bez obalu, či by sme tu voľačím neriskovali a medzi iným aj tým drahým časom, ktorého tie posielky a prisielky i tak mnoho pohltia.

(SAPL)

List 115. A. N. Baškirev S. H. Vajanskému

Preklad.

S. Peterburg 14. XII. 1897

Mnohovážený Svetozár Jozefovič!

Podľa toho, ako som zistil, v Bibliotéke sa nenachádzajú slovenské biblie, a preto, ak ste nezmenili predchádzajúce želanie venovať pre Bibliotéku duplikáty, buďte taký láskavý a pošlite ich.[984] Čo sa mňa týka, radil by som Vám — pri zaslaní duplikátov biblií — aby ste písomne požiadali riaditeľa Bibliotéky o zaslanie „Správ Bibliotéky“ pre Národný dom. Tieto správy obsahujú veľa zaujímavých literárno-historických materiálov.

Rozprával som sa s A. N. Pypinom ohľadne toho, aby daroval pre knižnicu Národného domu svoje Dejiny ruskej literatúry,[985] s čím on plne súhlasil, ale povedal, že nestojí za to posielať po jednom zväzku, v máji pošle naraz obidva. Ak sa mi podarí splniť moje najskrytejšie želanie navštíviť Vás,[986] potom by som Vám ich sám priniesol. Myslím, že sa mi podarí vymaniť sa z Petrohradu koncom mája alebo začiatkom júna.

Ak si nájdete voľnú chvíľu a napíšete mi niekoľko slov, potom píšte na adresu: Imperátorská publičná bibliotéka,[987] A. N. Baškirev, sekretár. Na túto adresu zasielajte pre mňa knihy, ak nájdete niečo, čo by ma mohlo zaujímať.

Druhé oddelenie Akadémie vied sa rozhodlo od budúceho roku pripájať k oddeleniam doteraz vydávaným časopisom kriticko-bibliografický prehľad všetkého, čo bolo vydané v slovanských jazykoch.[988] Medziiným ponúklo mi spoluprácu. Súhlasil som so sledovaním slovenskej literatúry a taktiež literatúry o Slovákoch. Pritom som myslel na Vás v nádeji, že mi Vy neodmietnete posielať, samozrejme za peniaze, všetko nové, čo sa zjavilo v slovenčine; píšem „nové“, lebo o knihách, ktoré vychádzajú v druhom a treťom vydaní, nemienim podávať informácie. Poznajúc Vašu vernosť národnej veci, poznajúc Vašu vrúcnu vlasteneckosť, počítam s tým, že mi pomôžete oboznamovať ruskú spoločnosť s duchovným životom slovenského národa.

Prajem Vám všetko najlepšie a veľa síl do ďalšej práce.

Oddaný Vám a vážiaci si Vás A. Baškirev

(AMS)


[903] Vajanského próza Pančava (Slovenská kresba) vyšla v Květoch XIX (1897), s. 103 — 118.

[904] Jaroslav Vlček bol spravidla korektorom Vajanského prác odtláčaných v originále v českých časopisoch (pozri Menoslov… č. 131).

[905] Tlačená ozdobná hlavička listu: Spolek českých spisovatelů beletristů Máj v Praze

[906] Svetozár Hurban Vajanský sa dožíval päťdesiatky 16. januára 1897. Izidor Žiak napísal pri tejto príležitosti oslavný článok Pamiatke 50-ročných narodenín Svetozára Hurbana Vajanského, Národné noviny zo 16. januára 1897 (č. 12).

[907] Spolek českých spisovatelů beletristů „Máj“ vznikol r. 1887. Jeho poslaním bolo podporovať spisovateľskú a nakladateľskú činnosť.

[908] František Serafín Procházka (1858 — 1929) — český spisovateľ. V uvedenom čase pracoval ako redaktor vo Vilímkovom nakladateľstve v Prahe a bol tiež tajomníkom spolku Máj.

[909] Pozri Menoslov… č. 34.

[910] Adolf Heyduk (pozri Menoslov… č. 35) sa prvý raz stretol so Svetozárom Hurbanom v auguste roku 1879, keď spolu s Rudolfom Pokorným (1853 — 1887), českým spisovateľom (a neskôr aj osobným priateľom Vajanského) a Františkom Bílým (pozri Menoslov… č. 10) navštívili augustové slávnosti v Martine.

[911] Heyduk s bôľom spomínal na smrť svojich dvoch dcér, ktoré umreli v útlom detskom veku, prvá r. 1878 a druhá r. 1884. Bôľna spomienka sa týkala aj smrti Vajanského dvoch synov Fedora Vladimíra Hurbana (1880 — 1881) a Svetozára Cyrila Hurbana (1883 — 1886).

[912] Wiktor Czajewski (1857 — 1922) — poľský spisovateľ a literárny historik sa zaujímal o slovenskú literatúru, no hoci zamýšľal vydať Dejiny slovenskej literatúry (pozri Czajewského list Vajanskému zo 4. mája 1887, ktorý sme publikovali v prvom zväzku korešpondencie Svetozára Hurbana Vajanského pod č. 291), podobne ako v prípade českej literatúry (Historya literatury czeskiej z csasów odrodzenia 1883 — 1886), plán nerealizoval.

[913] Poštová pečiatka na telegrame: 17. január 97

[914] Nikolaj Pavlovič Ignaťjev (pozri Menoslov… č. 46).

[915] Vasilij Ivanovič Ariostov bol od r. 1877 tajomníkom Petrohradského slovanského dobročinného spolku.

[916] Podtatranského báseň nebola v tom čase publikovaná ani v Slovenských pohľadoch, ani v Národných novinách a zostala iba ako básnický pozdrav v osobnom archíve Svetozára Hurbana.

[917] Pozri list — telegram č. 100.

[918] Pozri Menoslov… č. 46.

[919] Spomenutá Vajanského práca Štrbské pleso vyšla vo Vilímkovom vydaní Letem Českým Světem (Půl tisíce fotografických pohledů z Čech, Moravy, Slezska a Slovenska. V Prahe 1898) na str. 100. Okrem tejto práce uverejnil tu ešte Vajanský texty: Blatnica (s. 164), Starý Hrad (s. 137), Mošovce (s. 432) a Tisovec (s. 153).

[920] Roku 1897 vyšla Vilémovi a Aloisovi Mrštíkovcom kniha Bavlnkový ženy a jiní povídky. Exemplár knihy s dedikáciou Vajanskému sa pravdepodobne nezachoval.

[921] Vajanský knihu nerecenzoval.

[922] Narážka na štipendium, ktoré udeľovali českým spisovateľom predstavitelia stavovského spisovateľského spolku Svatobor (spolok vznikol r. 1862).

[923] Alojs Mrštík (pozri Menoslov… č. 75) skutočne navštívil Slovensko a Martin.

[924] t. j. Idu Hurbanovú. Pozri Menoslov… č. 40.

[925] Vieru Hurbanovú, staršiu dcéru Vajanského

[926] K. L. — Katolički list. Vydávaný svojho času v Záhrebe Štefanom Moyzesom a Štefanom Muzlerom, profesorom náboženstva na záhrebskej akadémii.

[927] Svetozár Hurban sa zaujímal o životopis a dielo Štefana Moyzesa, pretože v tom čase pripravoval štúdiu Život Štefana Moyzesa, ktorá bola včlenená do knihy Storočná pamiatka narodenia Štefana Moyzesa, biskupa banskobystrického, jeho veličenstva skutočného tajného radcu, doktora filozofie, predsedu Matice Slovenskej, čestného mešťana Turčianskeho Sv. Martina, Mošoviec, Starej Turej, atď. atď. * 24. októbra 1797, † 5. júla 1869. Svojím nákladom vydal Kníhkupecko-nakladateľský spolok, Turčiansky Sv. Martin… 1897. (Obsah knihy: I. Život Štefana Moyzesa. Napísal Svetozár Hurban Vajanský (s. 2 — 126); II. Črty z doby Moyzesovskej. Napísal Ján Francisci (s. 127 — 161); Dokumenty (s. 162 — 185); Doslov. Napísal Hviezdoslav (s. 187 — 191).

[928] Pozor — chorvátsky politický denník. Vychádzal pod rôznymi názvami: Pozor, Novi Pozor, Zatočník, Branik, Obzor. V r. 1860 — 1867 vychádzal v Záhrebe, v r. 1867 — 1869 vo Viedni, v r. 1869 — 1871 v Sisku a od r. 1871 znovu v Záhrebe. Jeho zakladateľom bol chorvátsky advokát Eduard Vrbančić. Denník vyslovoval myšlienky rovnoprávnosti chorvátskeho národa v Uhorsku i požiadavky jednoty Juhoslovanov v zmysle myšlienok Strossmayerových.

[929] Išlo asi o Vajanského kritické výhrady voči knihe Viléma a Aloisa Mrštíkovcov Bavlnkový ženy a jiné povídky. Publikované sme ich nenašli.

[930] Vajanský výhrady voči spomenutému dielu vyslovil asi v liste Vilémovi Mrštíkovi. List sa zatiaľ nepodarilo nájsť.

[931] Man mutet die Absicht und wird verstimmt (nem.) — Človek tuší zámer a je rozladený.

[932] Alexej Teofilakovič Pisemskij (1821 — 1881) — ruský spisovateľ. O citáte „Snesiteľná je viděti, když se zlobí dobrý člověk, ale když se zlobí, zlý člověk viděti je odporno“ sme nezistili, odkiaľ pochádza.

[933] Narážky na kritické štúdie o francúzskom spisovateľovi, naturalistovi, Emilovi Zolovi (1840 — 1903), ktoré podľa údajov Vajanského mali vychádzať v Našej dobe na r. 1897. V tomto ročníku nevyšli nijaké „zolovské“ štúdie, ak nešlo o narážku na Masarykov článok Moderní člověk a náboženství (s. 28 — 41, 112 — 121, 323 — 335, 397 — 412, 481 — 500, 617 — 631, 778 — 798, 911 až 921).

[934] Jožo Uprka (1861 — 1940) — český akademický maliar, žil v tom čase na Moravskom Slovácku v Hroznovej Lehote. Národné noviny (XXVIII, 1897, č. 75 až 76) v článku Jozef Uprka charakterizujú jeho tvorbu zo Slovácka, najmä cyklus Kožuchy, jeho brnenskú výstavu (otvorenú 18. marca 1897) i jeho umeleckú púť po Moravskom Slovácku („teraz pracuje v Kyjove, v lete sem-tam vo Veľkej, vo Vlčnove, tiež v Lanžhote a v iných dedinách na Břeclavsku“).

[935] List Svetozára Hurbana Františkovi Víťazoslavovi Sasinkovi z 12. augusta 1897 sa nepodarilo nájsť. Z kontextu Sasinkovho listu však vyplýva, že ho Vajanský požiadal o údaje a materiál k štúdii Život Štefana Moyzesa. (O tom viac v pozn. č. 2 k listu č. 106.)

[936] Julius Plošic (1819 — 1899) — katolícky farár vo Vieske a neskôr v Horných Opatovciach

[937] Michal Chrástek (1825 — 1900) — katolícky farár a dekan v Hronskom Sv. Kríži (teraz Žiar nad Hronom)

[938] Imrich Belházy (1826 — 1901) — bol katolíckym farárom od r. 1868 v Kremnici, kde v hodnosti titulárneho opáta zomrel. Pôsobil istý čas na biskupskom úrade v Banskej Bystrici ako ceremoniár, tajomník a radca. Údaj poskytol dr. Jozef Ambruš.

[939] Tomáš Červeň (Cherveň; 1793 — 1876) — banskobystrický kanonik, pokladník Matice slovenskej až do jej zrušenia

[940] František Bertic (správne František Berlic; 1816 — 1896) — rodák z Banskej Bystrice, pôsobil od r. 1846 pri biskupskom úrade v Banskej Bystrici, od r. 1853 sa stal farárom v Sv. Kríži (dnes Žiar nad Hronom), od r. 1864 bol generálnym vikárom a od r. 1888 tit. biskupom. Údaj nám poskytol dr. Jozef Ambruš.

[941] Jozef Pantoček (1804 — 1884) — kanonik v Bratislave, od r. 1861 bol riaditeľom kňazského seminária

[942] Michal Hýroš (1823 — 1908) — od r. 1854 farár vo Sv. Kríži, kanonik, riaditeľ biskupskej kancelárie v Hronskom Sv. Kríži

[943] László Majthényi (1820 — 1908) — od r. 1867 hlavný župan v Hontianskej župe

[944] Móses kedvéért nem exequaltatom a népet (maď.) — K vôli Mojžišovi (— Moyzesovi pozn. P.) nedopustím exekvovať ľud.

[945] devastácia (lat.) — spustošenie, zničenie

[946] Árnold Stummer-Ipolyi (1823 — 1886) — maďarský katolícky biskup v Banskej Bystrici (v r. 1871 — 1886). František Víťazoslav Sasinek v Slovenskom letopise (I. 1876) na str. 80 o vzťahu Stummera-Ipolyho k Moyzesovi písal iba nepriamo v poznámke pod čiarou k recenzii diela Schematismus Historicus Diecesis Neosoliensis pro anno saeculari MDCCCLXXVI, ktoré vyšlo r. 1876 u Filipa Macholda v Banskej Bystrici, opravujúc niektoré nesprávne tvrdenia v diele („Podobne v stručnom životopise nesmrteľnej pamiatky biskupa Štefana Moyzesa malo vystať to »sustentabad«, lebo ako rodný Slovák a biskup slovenských veriacich nebol »nimius« vo vzdelávaní slovenskej mluvy, to činiac, čo činiť mal; a poskytujúc podporu (subvenciu) cirkevnému časopisu „Cyril a Method“ len napomáhal… ho nie ale vlastnými nákladmi vydržiaval… Veď sa ten časopis nedával zdarma, lež za predplatky“). Sasinek zrejme naráža na tento text. Na str. 43 mohlo vystať to „nimius“.

[947] efektár (spr. lat. refektár) — kláštorná jedáleň

[948] Išlo asi o Sasinkove hry typu: Posledné doby zo života Sv. Adriana Mučedníka Kristowého; Krátka kresťanská smutnohra ku meninám Vysoce Velebného Otca Adriana Klinko v Rakúsko-Uhorskej Provincii Rádu Bratrow menssich Kapucinow Náčelníkovi wenowaná — W Pressporku 1854.

[949] Nevedno prečo použil Jaroslav Věšín pri Vajanského dcére slovo pani, pretože sa vydala za dr. Rudolfa Markoviča (1866 — 1934), advokáta v Novom Meste n/Váhom, až 22. júna 1898.

[950] Ivan Vazov (1850 — 1921) — bulharský spisovateľ a básnik, v tom čase bol ministrom vyučovania. Keďže sa Svetozár Hurban s Vazovom osobne poznal, žiadal ho Věšín o pomoc pri hľadaní zamestnania v Bulharsku.

[951] Svetozár Hurban intervenoval za Jaroslava Věšína prostredníctvom Sama J. Zacheja, v tomto čase obchodníka žijúceho v Sofii a osobne sa poznajúceho s Ivanom Vazovom. (Z jeho diela Zachej prekladal do slovenčiny.) Išlo o Vajanského list z augusta 1897, v ktorom mu písal: „Po tieto dni navštívi Ťa náš dobrý Jaroslav Věšín z Mníchova. Buď taký dobrý a prijmi ho, ako by si neomylne prijal dobrého druha… Nuž pomôž mu, nakoľko môžeš — my, žiaľ nemáme preňho miesta, do umeleckej akadémie je nám ešte hodne ďaleko! Aspoň prejde z Nemecka na slaviansku pôdu, čo je tiež pokrok…“ (Uvedenú časť listu odcitoval Zachej v článku Jaroslav Věšín, Národné noviny XLVI, 1915, č. 81).

[952] Konstantin Veličkov (1856 — 1907) — bulharský spisovateľ, do r. 1897 minister vyučovania. Jeho nástupcom bol skutočne Ivan Vazov.

[953] O akú skicu išlo, nevieme.

[954] Vajanského cesta do Petrohradu v novembri 1897 sa uskutočnila. Pozri list č. 113.

[955] O aký výstrižok z poľských novín išlo, dnes je ťažko zistiť.

[956] Platon Andrejevič Kulakovskij (pozri Menoslov… č. 62) blahoželal k meninám staršej Vajanského dcére Viere Hurbanovej.

[957] Tieto údaje sa nám nepodarilo preveriť.

[958] Pozri Menoslov… č. 135.

[959] Na základe tohto listu napísal — zrejme Vajanský — noticku Jaroslav Věšín, Národné noviny XXVIII (1897), č. 238, v ktorej písal: „Náš dávny priateľ a verný umelecký interpret slovenského ľudového bytu maliar Jaroslav Věšín, doteraz v Mníchove bývajúci, vymenovaný je bulharským ministrom osvety za riadneho dŕžavného I. stupňa profesora na „Živopiseckom dŕžavnom učilišti“ v Sofii, teraz novoutvorenom to ústave umeleckom. Blahoželáme umelcovi k tomuto vyznamenaniu a máme nádej, že ani pod Vitošom nezabudne na podtatranských bratov, ktorým toľko znamenitých diel venoval. Věšín po tieto dni rozlúčil sa s Mníchovom, aby zaujal novú postať uprostred bratského národa bulharského.“

[960] Skicu sľúbil Věšín v liste Vajanskému z 3. 9. 1897. (List č. 309.)

[961] Žigmund Melfelber (1843 — 1923) — advokát v Martine

[962] Pozri pozn. č. 2 k listu č. 106.

[963] V Národných novinách (XXVIII), 1897 nevychádzala na pokračovanie nijaká Vajanského štúdia. Vychádzali iba nasledujúce publicistické články: Prípravy (č. 12), Rozpočtová debata (č. 13), Vnútorná politika (č. 13), Gróf M. N. Muraviev (č. 14), Budí sa ľud! (č. 13) a Mor v Indii (č. 16).

[964] Príprava na cestu do Ruska, ktorú signalizuje tento list, zabezpečenie cesty zo strany ruskej (list Platóna Andrejeviča Kulakovského z 5. 11. — č. 112) i list Mičátkov (č. 114) by naznačovali, že sa Vajanského cesta v novembri 1897 do Petrohradu uskutočnila. Potvrdzuje to aj Vajanského list Ide Hurbanovej (č. 113), hoci nedatovaný.

[965] V Národných novinách XXVIII (1897), č. 159 vyšiel nepodpísaný úvodník Otrokárstvo hore i dole. V ňom sa písalo veľmi ostro a kriticky, napr.: „Nuž tak otroctvo, otrokárenie, šovinisticko-eslárska tyrania i hore i tam dolu, hneď utlačovanie, obieranie a olupovanie hore i dolu! Tu hore Maticu, školy, cirkve — tam dolu posledný krajíček!“ Vajanského obavy vyslovené v liste potvrdzuje aj chýrniková správa Tlačová pravota Národných novín (Národné noviny z 3. novembra 1896, č. 251), kde sa uvádzalo: „Štátny zástupca vidí v článku podľa 172 § 2. bodu trestného zákona priestupok poburovania proti národnosti a triede a redaktor sa vyzýva za 8 dní zdeliť meno pôvodcu tohto článku a vydať jeho rukopis“.

[966] Ján Štúr (1827 — 1905) — najmladší brat Ľudovíta Štúra, prísediaci súdu v Trenčíne, tesť Vladimíra Hurbana, brata Vajanského. Pravdepodobne išlo o nejaké materiály z pozostalosti Ľudovíta Štúra.

[967] (Poštová pečiatka: С. Петербург — 5 ноя. 1897).

Adresa na prvej strane korešpondenčného lístku: Ida Hurban Túróc-Szent-Márton. Венгрия, via Одербергъ.

[968] t. j. k dcére Oľge Hurbanovej, žiačke Mariinského ústavu v Petrohrade

[969] Vl. Kr. — Vladimír Krivoš (1865 — 1942) rodom Slovák, v tom čase stredoškolský profesor v Petrohrade

[970] t. j. z cesty do Petrohradu, kde Vajanský navštívil v novembri 1897 svoju dcéru Oľgu Hurbanovú (pozri aj list č. 113)

[971] Látod azt a kravičkát hore vrchom bežálni, van cingy-lingy a nyakára (maď.-slov.) — Ironická narážka na pomaďarčených Slovákov a ich jazykovú skomoleninu vyplývajúcu z neznalosti jazyka. Doslova to znamená: Vidíš tú kravu hore vrchom bežať, má zvonec na krku.

[972] Literárne listy vychádzali ako príloha k homiletickému časopisu Kazateľňa v r. 1891 — 1908. Ich redaktorom bol František Richard Osvald (pozri Menoslov… č. 82). Tu narážka na štúdiu Jána Donovala (pseudonym Tichomír Milkin): Sobrané spisy básnické Hviezdoslava. Sv. II. Literárne listy VII (1897), č. 1 — 3, 7.

[973] Gramołič się — tackať sa

[974] wpłątać — vpliesť

[975] Ide zrejme o Mičátkov Diferenciálny slovensko-ruský slovník s troma prílohami a skrátenou mluvnicou slovenského jazyka s krátkym úvodom. Turčiansky Sv. Martin 1900. Kníhtlačiarsko-účastinársky spolok. 8°. s. 332, Mluvnica s. 114.

[976] abeo, abis, abit (lat.) — odchádzam, odchádzaš, odchádza

[977] Pozri Menoslov… č. 65.

[978] difterit (gr. lat. difteria) — záškrt

[979] Vlad. Iv. — Vladimíra Ivanoviča Lamanského

[980] pusio — t. j. syn Vladimíra Mičátka

[981] officii nobilis (lat.) — úradu šľachtického

[982] Vladimír Ivanovič Saitov (1849 — ?) — ruský bibliograf a literárny historik. Dlhé roky bol knihovníkom Verejnej knižnice v Petrohrade. Roku 1906 bol zvolený za dopisujúceho člena Akadémie vied.

[983] Slovník sa tlačil v Martine a nie v Petrohrade (pozri pozn. č. 10).

[984] Či tieto duplikáty Vajanský Verejnej knižnici v Petrohrade zaslal, nepodarilo sa zistiť.

[985] Alexander Nikolajevič Pypin (1833 — 1904) — ruský literárny historik, od r. 1860 profesor na univerzite v Petrohrade, člen Akadémie vied. Jeho dielo История русской литературы vyšlo v štyroch zväzkoch v Petrohrade, a to prvé vydanie r. 1898, druhé vydanie v r. 1902 — 1903. Pypin ju poslal do bibliotéky domu v Martine. Informácia dr. Pavla Halašu.

[986] A. N. Baškirev Martin nenavštívil. Niet o jeho návšteve zmienky ani v Národných novinách, ani v Pamätnici Turčianskeho kasína (Literárny archív Matice slovenskej, Ev. č. 1511), do ktorej sa zapisovali v tom čase zahraniční hostia navštevujúci Martin.

[987] Podrobnú správu o Verejnej knižnici v Petrohrade priniesli na základe správy Václava Flajšhansa v Osvěte Národné noviny XXVIII (1897), č. 72 (článok Verejná knižnica v Petrohrade).

[988] Či druhé oddelenie Akadémie vied v Petrohrade pridalo bibliografické prehľady k časopisom, nepodarilo sa zistiť.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.