Zlatý fond > Diela > Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského II


E-mail (povinné):

Svetozár Hurban Vajanský:
Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského II

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Nina Dvorská, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Jana Pálková, Zuzana Berešíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 27 čitateľov

1908

List 276. S. H. Vajanský Björnstjernovi Björnsonovi

Preklad.

Turócz-Szent-Márton

Turčiansky Sv. Martin 11. 1. 1908.

Vaše Blahorodie!

Za tento článok[1955] bol som obžalovaný ako redaktor „Národných novín“ pre „poburovanie proti maďarskej národnosti“. Dnes som bol vypočúvaný a mám výhľad — kvôli Vášmu veľkodušnému článku — sedieť vo väzení a platiť peňažitý trest. Je to už v posledných troch mesiacoch siedmy tlačový proces „N. Novín“.

Poslali sme Vám adresu s 300 podpismi,[1956] poslal som Vám svoje diela (I. a II. zväzok)[1957] a nevieme, či ste obidve veci dostali. Neboli by ste taký dobrý upovedomiť ma o tom?[1958]

Prežívame ťažké časy. Najmä peňažné tresty ohrozujú existenciu „N. novín“, hlavného orgánu Slovákov.

Chceme však bojovať, kým dá Boh života a zdravia.

V každom prípade nevydržíme dlho (zruinujeme sa materiálne týmito nesčíselnými procesmi).

S najhlbšou úctou

Svetozár Hurban Vajanský

Hlavným činiteľom procesu je pravdepodobne gr. Apponyi,[1959] ktorý Vás strašne nenávidí.

(AUKO)

List 277. S. H. Vajanský Rajmundovi Cejnekovi

T. S. M. 7. 2. 1908

Drahý Rajmunde!

Ďakujem z plnej duše za Vašu spomienku v „Union“.[1960] Nemohli by ste mi poslať zo tri exempl. ešte? Posielam Vám súčasne rekom(an)do III. zv. mojich „Sobraných diel“, „Tatry a more“ v druhom vydaní. Ešte sme ich ani my neoznámili. Tedy sa ponáhľam laudabiliter.[1961]

Prosím Vás, čo je s prekladom mojej ženy „Husľa“? „Union“ príde k nám len tu i tu (keď ju prepustia), lebo je tu vždy ešte proti nej. Jestli predsa mi vyšiel, žena prosí o niekoľko, exe(m)pl. na moje útraty.

Jestli by „Husľa“ nebola prijatá do „Union“,[1962] neotáľajte, prosím Vás, a pošlite rukopis nazad, nevyplateno. Moja sa bojí, aby sa jej trud nejako nestratil… Máte iste dosť starostí. Ale to už urobte, najlepšie ale, uverejnite tú maličkosť, hádam tak prídem do širšieho sveta, čo by bolo želateľné pre nás!

Svet sa už interesuje o nás, holo by na čase železo kuvať, kým neostydne.

Môj syn Vladimír[1963] stal sa korešpond. českých denníkov v Pešti. Mohol by i Vás obslúžiť. Adresa je: Vladimír Hurban, korešpondent, Budapest VII. Erzsébetkörút. 26. IV. 16.

O veci vie Hejret od „Političky“. Štvrtý zväzok „Diel“ sa už sádže, korigujem už 3. hárok.[1964]

Rád by som zabehnúť do Prahy, ale som pri noviná(ch) len samodruhý a tých drobných niet veľa.

Prosím Vás, kvitujte mi list i ten III. zväzok, Vy to dostávate prvý![1965]

Váš Svetozár

VII. Erzsébetkörút. 26. IV. 16

(SAB)

List 278. Rajmund Cejnek S. H. Vajanskému

V Praze 15/2 08[1966]

Převzácný příteli!

Posýlám žádané tři exempláře[1967] a děkuju co nejvřeleji za „Tatry a more“ o nichž příští týden[1968] něco napíšu. Mám velikou radosť, že vydání spisu sebraných dosti rýchle pokračuje.

„Husla“ ještě u nás nevyšla. Ptal jsem se chefa kdy to uveřejní, řekl mi, že co nejdříve. Prosím tedy o ztrpení. Řekl jsem zároveň chefovi, že se obáváte, aby rukopis se neztratil, nacož mne ujistil, že obav žádných míti nemusíte.

Byl bych sám velice rád, kdyby to už vyšlo, neboť je to práce krásná. Bohužel nerozhoduju sám v té věci. Kdyby to záviselo jen na mně, už dávno byste čísla měli.

Že p. syn Vladimír je v Pešti dopisovatelem Hejretovi „česko-slov. korrespondence“ věděl jsem již dříve od Hejreta. Přeji jeho podniku všeho zdaru a panu synovi ze srdce želám aby stal se z něho tak výborný novinář jakým je jeho otec.

Sjezd slov. novinářu bude letos jistě v Lublani.[1969] Doufám, že tam jistě přijdete. Z Bělehradu přijede několik srbských novinářu.

Ja sám sotva pojedu. Nejsem hrubě zdráv. Choroba vždy více na mně dolehá. Pro mne už je jenom — sedět doma u knihy a pit vodu a mléko!

Přeji Vám nejlepšího zdraví, abyste mnoho ještě mohl vykonat ve prospěch Slovače!

Vždy Váš R. Cejnek

P. S. Jakmile překlad vyjde pošlu ho hned.

(SAPL)

List 279. Adolf Heyduk S. H. Vajanskému

V Písku 3. III. 1908

Můj vzácný, velectěný Světozare,

Drahý a milý bratře!

Po druhé dáváš mi Svou milou a krásnou knihu „Tatry a moře“, kterou jsi mi ondy tak velkomyslně věnoval[1970] a mne nejvýš rozradostnil a poctil; škoda jen, že jsi mi ji tenkrát Svým jménem neozdobil ač je jinak zdob plna. Tvůj první dar jde z ruky do ruky; na slovenských večerech z ní naše dívčiny velmi rádi deklamují a recitují, protože se tvorby v ní obsažené velice líbí, z čehož také já, Tvůj upřímný ctitel, velikou mám radost! Rád Tebe i zvěčnělého Tvého pana otce,[1971] toho nadšeného bohatýra zpomínám a měl jsem radost, že mohl jsem, za příležitosti návštěvy Hlinkovy[1972] uvítati u sebe aspoň Tvého jarého syna Vladimíra,[1973] jejž poznal jsem také jako řízného řečníka a řádného Hurbanovce. Kéž dělá Tobě, dědu svému, Slovensku, nám Čechům, a všemu Slovanstvu radost a čest! Bůh Ti jej chraň a Tebe jemu a nám všem!

Přál si míti tenkrát kterousi mou knížku, nevím však kterou; ať mi napíše, které si přeje, pošlu je rád!

Kloním se hluboce Tvé milé paní choti, vinu k srdci Tebe i Vladimíra a trvám ve starém přátelství a úctě dokonalé

Tvůj věrně oddaný druh a ctitel Adolf Heyduk

(SAPL)

List 280. Ľudovít A. Mičátek S. H. Vajanskému

Velectěný Pane Redaktor!

Jestli ste moju žertvu, poslanú Vám v prospech tých nešťastných černovských vdov a sirôt[1974] v rozmere 12 korún a 60 hal., poslanú ešte 12-ho novembra 1907 roku (dľa starého štýlu), pre jakékoľvek príčiny podnes nestihli rozdať týmto černovským nešťastniciam a nešťastníkom, v takom páde Vás splnomocňujem, Vás, p. redaktor, pri spoluúčinkovaní p. Vladimíra Makovického[1975] z Ružomberku a p. Matúša Dulu[1976] z Turč. Sv. Martina, disponovať s vyšespomenutou mojou obeťou dľa Vášho dobrozdania a v čase, jaký uznáte za príhodný. Zodpovednosti za vynaloženie týchto peňazí od Vás nevyžadujem a vyžadovať nebudem.

S úprimnou úctou

Váš L. A. Mičátek

V Petrohrade[1977] dňa 4. Marta 1908

P. S. Posielam Vám i tu pripojenú kvitanciu petrohr. pošty.

(SAPL)

List 281. František Richard Osvald S. H. Vajanskému

Tek. Teplá dňa 10. 3. 1908[1978]

Drahý Brat môj!

Vďačne som hneď písal Kollárovi[1979] vo veci, ktorú si žiadal odo mňa. Veď je to aj moja stará žiadosť, aby sa tlačilo doma: ja vôbec nepochopujem, prečo by naše tlačiarne nemohli vykonať tú prácu. Ovšem je jedna vec pri ilustrovaných vydaniach ostatných. Pri tých samé tlačiarne prepustili moje obrázky, čo je ohromné poľahčenie, ale sú vydania, ako napr. Spriagov(?) Výklad katechizmu[1980] v troch zväzkoch, bez obrazov: prečo nemohlo sa to dielo tlačiť v Martine? Pri kalendároch je zas hamovcom cirkevná cenzúra, čo žiada tlačiareň nablízku. Ale zas keď povážim to, že korektúru obstarávala by sama tlačiareň, nuž pekne by sa to vyrovnalo. Ale pri kalendároch ide, tuším, i o to, aby i Trnavčania dostali voľačo.

O Párvovskej veci[1981] zmýšľame rovno. Mišík[1982] mi píše, že všetky tie škandále na biskupa[1983] ustrojuje akýsi z Liptova odohnaný farár, ktorý je teraz aj s mojou Držbetou(?) v Pešti.[1984] Nuž aj to je možné. Ale isté je, že tie mnohé a ustavičné nápady na kňazov v Ľud. novinách nám nepomohli, ale škodili. Dosť som sa ich naprosil, aby sa miernili; predpovedal som, čo bude nasledovať zo strany cirkevnej: no neuverili. Vydalo sa heslo: Nepriatelia proti nám idú lžou, pomáhajme si aj my cigánstvom. To nás podkopalo. V Ostrihome mi zrovna do očú hodili: či nemáme dôvodov, dôkazov za naše práva, či treba cigánstvom bojovať?

Impozantný pohrab môjho Kmeťa[1985] ma potešil. Smrť jeho mala u mňa smutné výsledky. 17-ho ležal som v kŕčoch za 5 hodín, 20-ho za úplných 10 hodín. Potom daj sa na cestu, keď sa toho vždy musíš obávať. Vyzerám zle, veľmi dlho tu už nebudem. Prosím Ťa, ovšem už neskoro, daj odkladať čísla tých časopisov, v ktorých akokoľvek spomína sa smrť Kmeťova.[1986] Musíme vydať jeho životopis pre potomkov[1987] a tie novinárske hlasy tu — i cudzozemské budú k tomu vzácne. Tuším by sa to predsa malo spomneť v novinách našich, že „Alkotmány“, ktorý prináša chýry o smrti rozličných pisárov, ako katolícky časopis nespomnel Kmeťa.[1988]

Cserei-ho som ja ešte pred smrťou Km. požiadal, aby kázal nad Kmeťom,[1989] a on vraj tiež nad tým už bol rozmýšľal, že mal by kázať. I to som mu podal, ako asi on môže hovoriť nad Kmeťom. Vykonal to krásne a na moju žiadosť poslal mi kázeň, ktorú podám v Kazateľni.

Pán Boh vám pomáhaj!

Srdečne Ťa pozdravujem a som

Tvoj brat Fr. Richard Osvald

(SAPL)

List 282. Robert William Seton-Watson S. H. Vajanskému

Preklad.

Dňa 17. apríla 1908.

(Penzionát Schwarzl), Univerzitná ul. 4/I, Viedeň 9.

Veľavážený pane!

Musím Vás prosiť o prepáčenie, že som Vám tak dlho neodpovedal na Váš list,[1990] ale mám tak zúfale veľa práce, že si sotva môžem nájsť potrebný čas, a okrem toho — píšem podľa možnosti málo listov na Slovensko, a to z príčin, ktorým Vy oveľa lepšie rozumiete ako ja.

Čo sa týka štúdie o ľudovej poézii,[1991] veľmi by som ľutoval, keby Vám bolo vonkoncom nemožné túto prácu napísať.[1992] Nikto iný by nedokázal tak spracovať túto tému (aby s výsledkom predstúpil pred britskú verejnosť), ako práve slovenský básnik, a ja sa budem zo srdca tešiť, ak sa ešte v poslednej chvíli pre to rozhodnete. Keďže ešte dve state (o území a o hudbe) chýbajú do splnenia plánu, musel by som sa postarať o inú štúdiu o ľudovom básnictve; ale ja som Vám to celkom objasnil, že takéto pojednanie by bolo len predbežného rázu a aj v takom prípade by bolo na úžitok, ak by ste neboli schopný takú štúdiu napísať.

Pretože moja práca je zatiaľ neukončená, zostáva ešte čas, a ja by som mohol až do 6. mája čakať. Ak by ste boli ochotný napísať štúdiu do tohto termínu, mohol by som ju ešte použiť. Smiem Vás teda požiadať, aby ste mi v priebehu budúceho týždňa oznámili, či ste ochotný to urobiť?

Za niekoľko dní Vám pošlem výtlačok mojej brožúry, ktorá už tento týždeň vyšla po anglicky pod názvom „Politické prenasledovanie v Uhorsku: výzva k britskej verejnej mienke“,[1993] a tá vyjde už budúci rok, tu vo Viedni, a to po nemecky. Táto je predchodkyňou veľkej knihy. Spomínaná kniha bude mať nasledujúci názov: Slováci; štúdia o dejinách a politike v Uhorsku.[1994]

Bude mať asi dvadsať kapitol, z ktorých prvých deväť kapitol vysvetľuje dejiny Slovákov v rámci uhorských dejín, ďalších osem neuvedenie do života národnostného zákona, zákona o výuke so zvláštnym zreteľom na národnosti, na administratívu, na súdnictvo, volebnú korupciu, prenasledovanie nemaďarskej tlače, celý „prípad Hlinka“[1995] a právo spolkové a zhromažďovacie, to jest nedostatok takého práva. Konečne národnostná otázka všeobecne, dvadsať dodatkov (čiastočne štatistické) a bibliografiu. Tentokrát uverejním knihu pod svojím vlastným menom. Bude tam asi 30 ilustrácií k znázorneniu troch kapitol o ľudovej poézii (dúfam od Vás), o ľudovom umení (od pána Dušana Jurkoviča)[1996] a o hudbe (od pána Milana Licharda)[1997] — každá kapitola má vlastný názov. V úvode preberám výslovne celú zodpovednosť za všetky názory v knihe: tieto tri kapitoly nemajú nič spoločné s politikou.

Zostávam s pozdravom Vašej pani manželke,

v hlbokej úcte sa znamenám E. W. Seton-Watson.

(SAPL)

List 283. Robert William Seton-Watson S. H. Vajanskému

Preklad.

Dňa 21. apríla 1908.

Univerzitná ul. 4/I, Viedeň IX

Veľavážený pane!

Pravdaže, veľmi ma teší, že ste ochotný napísať štúdiu[1998] a veľmi budem rád, ak budem môcť s Vami celú vec na budúcu sobotu tu vo Viedni prerokovať, keby ste sa chceli rozhodnúť sem pricestovať. Je mi Vás ľúto, že sa budete namáhať a vydáte sa na túto pomerne dlhú cestu, (t. j. ak nemáte nič iného vo Viedni vybaviť), tak sa pokúsim v nasledujúcich riadkoch vysvetliť Vám cieľ štúdie[1999] a tiež otázky, ktorých sa má týkať. Potom nechám na Vaše rozhodnutie, či ešte budete považovať cestovanie za potrebné alebo nie. Samozrejme, ja sa veľmi poteším príležitosti opäť si s Vami pohovoriť, len rád by som Vás ušetril, ak je to možné, námahy a straty času, ktorú by ste cestovaním utrpeli.

Moja kniha sa zaoberá:

1. Dejinami Slovákov od najrannejších dôb až do r. 1908 — prirodzene v rámci rozsiahlejších dejín Uhorska, tak aby naša verejnosť mala pojem o prostredí, v ktorom vyrástol Váš ľud.

2. Terajšie pomery v Uhorsku so zvláštnym zreteľom na národnostnú otázku. Zvláštny dôraz na utrpenie Slovákov dávam preto, lebo považujem Vaše politické postavenie za nepriaznivé v porovnaní s ostatnými rasami, a práve preto potrebujeme viac sympatie z cudziny. Keďže takáto kniha môže vzbudiť záujem len u menšej časti našej verejnosti (pre neznalosť témy), chcel by som k politickej časti knihy pripojiť ešte inú, ktorá by hovorila o ľudových zvyklostiach, duchovných ideách a obrazotvornosti ľudu tak, aby sa Slováci predstavili mojim čitateľom nielen ako politické osobnosti, ale aj ako ľudia. Avšak pretože pre splnenie tohto plánu by bolo treba po celé roky žiť s ľudom a dokonale ovládať jeho reč, dal som prednosť (miesto toho, aby som položil na papier moje vlastné povrchné pozorovania zo Slovenska a z kníh) pripojiť tri práce o umení, ľudovej slovesnosti (poézii), ľudových spevoch, každú od osobitného znalca témy,[2000] ktorý by mohol rozprávať s istotou o predmete a k tomu by som pripojil 30 ilustrácií reprodukcií.

Stať o ľudovej poézii:

1. nemá byť príliš dlhá, asi 5 — 6 tisíc slov (pravda, nechal by som Vám voľnosť a keď sa nazdáte, že 5 tisíc slov je príliš málo, ponechám voľbu Vám. Meradlo nemusíte priveľmi zachovať).

2. nemá byť prísne vedecká, viac z hľadiska básnika písaná, čo bezpochyby pôsobí príťažlivo na širokú verejnosť,

3. nemá byť polemická a nemá sa dotýkať politiky (hodlám totiž v inej časti knihy stručne hovoriť o vplyve básní a piesní na politický život Slovákov). Má to teda byť práca básnika o duševnom bytí svojho národa, ako toto bytie sa prejavuje v poézii ľudu;

4. má teda hovoriť o ľudových piesňach atď. v úzkej spojitosti s mravmi a spôsobom života národa, napríklad vplyv osamelého života na pastierov a vplyv putovania podomových obchodníkov na náladu ľudu, ako aj na jeho bájoslovie; potom ako tieto spevy vytvárali lyriku a do akej miery slúžia ešte stále ako podklad pre moderného básnika a pre novú literatúru.

Keby ste boli ochotný, oplatilo by sa niečo napísať o poverách, ako aj o náboženstve so zreteľom na ľudovú slovesnosť. Samozrejme, nemôžete predpokladať žiadne vedomosti zo strany čitateľa, pretože predmet je mu celkom neznámy. Obávam sa, že dvojnásobný preklad, totiž zo slovenčiny do nemčiny a z nemčiny do angličtiny ešte sťaží správne pochopenie Vášho slohu, čo je nevýhodou, ktorej sa nemožno vyhnúť. Preto sa musím tým viac usilovať, aby som správne sprostredkoval svojím prekladom duch Vašej štúdie.

V každom prípade budem na budúcu sobotu o 9. hod. alebo krátko potom v „Rakúskom dvore“: tak, prosím, nenamáhajte sa odpoveďou na tento list, lebo celú sobotu mám voľnú.

Zostávam s dokonalou úctou R. W. Seton Watson.

(SAPL)

List 284. Robert William Seton-Watson S. H. Vajanskému

[2001]

Preklad:

Pán Svetozár Hurban Vajanský, Hlavná ulica, Turčiansky Sv. Martin, Turčianska župa Uhorsko

Tretiu časť ľudovej poézie[2002] som dostal pred niekoľkými dňami. O tom Vám napíšem trochu neskôr. Navrhnutý odsek o novej literatúre (od Hviezd.) ste asi nemohli dostať, však?[2003] To azda ani tak veľmi nevadí.

R. W. S. W.

(SAPL)

List 285. Robert William Seton-Watson S. H. Vajanskému

Preklad.

Dňa 8-ho augusta 1908.

Ayton Abetnethy Perthshire

Veľavážený pane!

Cambridgský profesor,[2004] ktorý údajne píše krátke články o Slovákoch a Slovincoch pre nové vydanie „Britskej encyklopédie“,[2005] požiadal ma o najnovšiu literatúru, týkajúcu sa uvedeného námetu. Čo sa týka politických pomerov, môžem mu, prirodzene, knihy odporúčať. Avšak novšie knihy, ktoré vyšli v jazyku slovenskom a o slovenskej literatúre, nepoznám, pretože sa tak intenzívne nezaoberám literatúrou. Keďže on vie čítať česky a rusky, prosil by som Vás, aby ste mi poslali krátky zoznam kníh (zvlášť tých najnovších), ktoré vyšli v týchto dvoch jazykoch o slovenskom jazyku a literatúre.[2006] Je to vo Vašom záujme, aby články, ktoré vyjdú v takej dôležitej publikácii, boli čo možno dôkladné a presné.

Ak má nakladateľ v Turč. Sv. Martine katalóg kníh, ktoré u neho vyšli, prosím Vás, dajte poslať jeden exemplár mne a druhý na adresu:

E. H. Minns Esq., Pembroke College, Cambridge.

Ešte jednu prosbu. Ak máte zoznam novej edície Vašich vlastných diel, rád by som ho mal, pretože chcem z nich citovať v mojej bibliografii.[2007]

Preklad Vašej kapitoly Vám pošlem, len čo vyjde prvý výtlačok, tak aby ste mohli opraviť chyby. Tlač sa začne a takmer všetky ilustrácie sú hotové: kniha však sotva bude môcť vyjsť pred polovicou novembra.

V hlbokej úcte R. W. Seton-Watson

Prosím, neuverejňujte nič z tohto článku v „S. P.“, v novinách.[2008]

(SAPL)

List 286. František Bílý S. H. Vajanskému

Vysoce ctěný pane!

Račte prominouti, že na Váš dopis[2009] odpovídám teprve nyní. Chtěl jsem Vám po možnosti vyhověti a bylo tedy třeba několikerého jednání.

Dnes mohu Vám oznámiti, že p. red. Pavlů[2010] se vzdal článku o Hurbanovi, Štúrovi a Hodžovi a to ve prospěch p. Škultétyho,[2011] aby takto zasloužilý tento literát nechyběl v Slovenské čítance. Pomýšleli jsme na Škultétyho od prvopočátku a já jsem jej měl v návrhu hned původně. A bylo by se mu přidělilo thema některé najisto, až se bude na podzim definitivně dělati rozvrh práce. Nebylo možno hned zpředu všechna themata vytisknouti, já jsem v Luhačovicích a na výletě na Slovensko do Zvoleně, Detvy, B. Bystrice[2012] atd. poznal, že bude třeba přidati ještě některá themata důležitá. I bude nám poprositi ještě nejednoho pána ze Slovenska o přispění.

Rozumí se samo sebou, že příspěvky všecky budou honorovány, a jak doufám zcela mimořádně. Budu naléhati na to, aby za tiskový arch se zaplatilo aspoň 80 K.

Že čítanka musí obsahovati zástupce všech stran a táborů a že takto má býti místem, kde v zájmu věci a lidu se odkládá zbraň, kde se zrepresentuje celý stav spisovatelský aspoň v hlavních zástupcích, generace stará i mladá — tak jako to bylo při Mor. čítance,[2013] to zajisté ráčíte uznati. Jako do historie literatury se dostávají všichni bez rozdílu, jako cizině se představují všichni jako jeden celek, ubírající se za jedním vysokým cílem, byť i různými cestami, tak má i naše Čítanka býti takovou výstavkou vůči veřejnosti. Vylučovati někoho, kdo se k práci hlási, to mi jistě nebudete schvalovati, budu míti dosti práce s tím, získati a udržeti ty, kteří se nepřihlásili.

Nově chci přizvati k práci kromě Škultetyho mimo jiné též univ. profesora dr. Polívku[2014] a far. Holubyho.[2015]

Ráčíte se tázati, co myslíme šedesátníky. To jsou mužové v letech 60. působivší o celý rozvoj národa slovenského od udělení konstituce. Měl jste právě v Turč. Sv. Martině příležitost viděti zblízka práci Moyzesovu, Francisciho, Dulovu,[2016] Paulinyho Tótha[2017] atd., od mlada s nimi se stýkati,[2018] a proto jsme si dovolili o toto thema požádati Vaši Slovutnost.

Vzhledem k tomu všemu jsem té milé naděje, že zůstanete s námi při díle tak vysoce důležitém pro národ Váš i náš, k němuž již Heyduk poslal úvodní báseň krásy a síly zcela neobyčejné.[2019]

Poroučeje dílo naše do Vaší lásky, jsem

v dávné úctě Vám oddaný Fr. Bílý

V Předmostí u Přerova na Mor. 31/8 08

(8/9 odjedu do Prahy.)

(SAPL)

List 287. S. H. Vajanský Ivanovi Kraskovi

Turč. Sv. Martin 19. 9. 1908

Drahý brat môj!

Vďačne budem krstným otcom Vašich piesní,[2020] mne doposlaných, len mi odpovedzte, či moje rady prijmete.

1. Zmeniť titul „Nox et solitudo“.[2021] Je to celá latinská sada, ťažko ju popularizovať, a, konečne, načo? Jestli chcete, ja Vám meno vynájdem[2022] (tedy už naozaj krstný otec), alebo navrhnite Vy sám. Viete, titul nenie prázdne slovo. Pomnite, ako zvučne to bolo „Tatry a more“,[2023] a našli echo.[2024] Dobrý titul časť úspechu.

2. Či by ste mi nedovolili tu i tu len málo a skromne priložiť piglajz formálny? Ja by som Vás o každom piglovaní uvedomil.

3. Vydáme malú knižku veľmi slušno a dáme slušný honorár.

Nemáte ešte zopár veršov: je toho trochu málo![2025]

Tedy: ak chcete, mohol by som Vám i napísať malunký prológ[2026] anebožto odporúčajúce motto… Ale o tom potom.

Vec, ako úfam, je vybavená! Len mi odpovedzte čím skôr.[2027] Vaše verše mohli by už na zimu vyjsť.[2028]

Váš Sveto(zár) Hurban

List 288. Oszkár Asbóth S. H. Vajanskému

Preklad.

Budapešť 25. XII. 1908.

Vážený pane!

Nechcem, aby sa sviatky minuli bez toho, aby som Vám neposlal srdečný pozdrav. Veď som Vám napísal, že som sa v lete mnoho s Vami zaoberal; nedávno došlo tiež do redakcie konečne oznámenie Vášho súborného diela — moje svedomie je čisté, nie som nevďačníkom! Keď si nájdem čas, chcem najbližšie redaktorovi vstúpiť do svedomia, aby som sa ho opýtal, kedy vyjde môj článok,[2029] lebo som bol tak zaneprázdnený, že som ho zaslal poštou.

Od priateľa Škultétyho ste sa dozvedeli (jeho články uverejnené v Slov. Pohľ. som čítal dnes ráno),[2030] že okrem dekanátu mám starosti aj s dejinami literatúry… Jedna z najväčších starostí je, či Škultéty bude zavčasu hotový,[2031] a tu môžete aj Vy prispieť, aby tá vec nezaspala. Keď sa svetu zazlieva, že vie tak málo o slovenskej literatúre, tak si netreba dať ujsť príležitosť sprístupňovať ju alebo znalosti o nej, rozširovať. Všakže? Nepochopte ma zle: príležitosť treba uchopiť za pačesy, nie pohodlného pisateľa; toho objímte; a Vás tiež čo najsrdečnejšie objímam. Zdraví Vás a Vašu milú pani manželku ešte raz v starom roku

Váš verný Dr. O. Asbóth

(SAPL)



[1955] Vajanský bol pravdepodobne žalovaný za článok Mier a priatelia mieru. Od Björnstjerna Björnsona. Preložil Svetozár Hurban Vajanský (Národné noviny XXXVIII, 1907, č. 116), v ktorom sa okrem iného písalo: „Potlačovanie slabšieho národa mocnejším je najhnusnejší barbarizmus“.

[1956] Pozri pozn. č. 4 k listu č. 271.

[1957] Vladimír Hurban Svetozárov spomína v článku Púť do Amsterdamu, Slovenské pohľady XLVIII (1932), s. 697, že mu stará 95-ročná vdova Karolina Björnsonová „s pocitom hrdosti ukazovala nebohým Vajanským napísanú adresu“. Björnson teda obe zásielky dostal.

[1958] Björnsonov list Vajanskému nepoznáme.

[1959] Gróf Albert Apponyi (1846 — 1933) — maďarský politik, od r. 1894 vodca klerikálnej konzervatívnej opozície, od r. 1831 predseda uhorskej snemovne, od 7. apríla 1906 minister kultu a vyučovania. Apponyi bol známy ako jeden z najukrutnejších prenasledovateľov národností v Uhorsku. Björnson vo svojich článkoch i v liste mníchovskému kongresu mieru odsúdil túto denacionalizačnú politiku Apponyiho pred celou Európou. Spomenutý list odcitovali Národné noviny (XXXVIII, 1907, č. 108) v článku Björnstjerne Björnson proti Apponyimu. Vajanský naráža v liste na tieto skutočnosti.

[1960] Spomenutú recenziu II. zväzku Sobraných diel S. H. Vajanského odtlačil Rajmund Cejnek v Union z 22. januára 1908 (č. 21). Základné myšlienky z nej pretlačili aj Národné noviny XXXIX (1908), č. 17.

[1961] laudabiliter (lat.) — chvályhodné

[1962] Husľa vyšla v Union až r. 1909. (Pozri pozn. č. 8 k listu č. 236.)

[1963] Vladimír Hurban v tom čase prešiel študovať do Pešti, kde bývali spolu s dr. Pavlom Halašom. (Osobná informácia.)

[1964] Štvrtý zväzok Sobraných diel Svetozára Hurbana (obsahoval román v dvoch častiach Koreň a výhonky) vyšiel nákladom Kníhtlačiarsko-úč. spolku v Martine začiatkom júna 1908.

[1965] Rajmund Cejnek to urobil.

[1966] Hlavička listu: Redakce „Politik“.

[1967] Išlo o Vajanského žiadané tri exempláre časopisu Union z 22. januára 1908 (č. 21), kde vyšla Cejnekova recenzia II. zv. Vajanského Sobraných diel. Pozri list č. 277.

[1968] V spomenutom čase Rajmund Cejnek recenziu druhého vydania Vajanského zbierky Tatry a more nenapísal. (Zbierka vyšla v Sobraných dielach Svetozára Hurbana Vajanského, sväzok 3. Turčiansky Sv. Martin, nákladom Kníhtlač. úč. spolku 1907.)

[1969] Zjazd slovanských novinárov v Lublani sa konal v dňoch 8. — 9. septembra 1908. Zjazdu sa zúčastnili zo Slovenska dr. Gustáv Ráth, ktorý zastupoval Národné noviny. Vajanský na zjazde nebol. (Pozri článok Sjazd slovanských novinárov, Národné noviny XXXIX, 1908, č. 107.)

[1970] Druhé vydanie Vajanského zbierky Tatry a more vyšlo ako III. zv. jeho Sobraných diel, nákladom Kníhtlačiarsko-úč. spolku v Martine r. 1907. V prvom i druhom vydaní pretlačil Svetozár Hurban jednak text: Adolfovi Heydukovi venuje Vajanský a jednak úvodnú báseň Venovanie.

[1971] T. j. Jozefa Miloslava Hurbana, s ktorým sa Adolf Heyduk dobre osobne poznal.

[1972] Andrej Hlinka (1864 — 1938) — v tom čase katolícky farár, prednášal v Čechách a na Morave o slovenských pomeroch, najmä o černovskej tragédii a zastavil sa aj v Písku u Adolfa Heyduka

[1973] Vlado Hurban — syn Vajanského, asi sprevádzal Andreja Hlinku na tejto ceste

[1974] Černová — osada pri Ružomberku, známa krviprelievaním r. 1907. Maďarskí žandári strieľali do slovenského ľudu, zabraňujúceho vysväteniu kostola na protest proti odstráneniu Andreja Hlinku z ružomberskej fary. O tejto strašnej udalosti napísali bezprostredne po nej Národné noviny z 28. októbra 1907 (č. 127): „Ľud zhromaždil sa pred dedinou a nechcel pustiť koče, na ktorých boli kňazi a slúžny. Na to kázal slúžny Pereszlényi strieľať. 12 žandári dali salvu do ľudu na päť krokov, vystrelili 56 ráz, 9 boli hneď mŕtvi, 3 skoro umreli a 25 sú ťažko ranení…“ Po tejto tragédii nasledoval proti Černovanom súdny proces. O jeho priebehu vydal Vladimír Hurban knižočku: Černovský proces. Pojednávaný od 2. do 10. marca 1908 pred kr. stolicou v Ružomberku. Zostavil V. H. (Odtlačeno z „Národných novín“.) Turčiansky Sv. Martin 1908. Nákladom Kníhtlačiarsko-úč. spolku, str. 90.

[1975] Vladimír Makovický (1862 — 1944) — bankový úradník, neskôr riaditeľ banky v Bratislave

[1976] Matúš Dula. (Bližšie pozri Menoslov… č. 18.) Národné noviny pravidelne zverejňovali v rubrike Černovským vdovám a sirotám všetky peňažné dary od jednotlivcov i spolkov.

[1977] Ľudovít V. Mičátek pracoval v tom čase v Petrohrade ako predseda tesnopisnej kancelárie.

[1978] Hlavička listu: Tekovská Teplá + fotografia fary

[1979] Martin Kollár (1853 — 1919) bol v tom čase tajomníkom spolku sv. Vojtecha.

[1980] Správny názov: Katolícky ľudový katechizmus. Spísal Fraňo Spirago, profesor náboženstva v Trutnove. Z nemeckej pôvodiny preložil Štefan Mišík, kňaz biskupstva spišského. Druhé vydanie vyšlo v Trnave. Vydal Spolok Sv. Vojtecha 1907.

[1981] Narážka na noticku Národných novín XXXIX (1908), č. 27 Biskup Párvy. V nej sa písalo: „Naložil totiž svojim kňazom, aby habali modlitebné knižky, ktoré sú protištátne. Teda máme už aj ,protištátne modlitby‘, toto objaviť čakalo na Párvyho! Ako sme len ďaleko zabŕdli v náboženstve! Biskup Párvy nakladá ďalej, aby nedovolili ľudu čítať ,Ľudové noviny‘. Nuž pekná vec to zakazovanie. Ale čo potom, keď si ľud nedá zakázať a keď udre po paprčkách toho, kto by mu chcel brať noviny a čítanie, ktoré sa jemu páči…“ Párvy v tom čase bol spišským biskupom.

[1982] Pozri Menoslov… č. 73.

[1983] Pozri článok J. B. Kam spejú Ľudové noviny, Literárne listy XVIII (1908), č. 7, s. 39. Išlo o článok Z nitrianskeho biskupstva (Ľudové noviny 1908, č. 25), v ktorom bola ostrá kritika nitrianskeho biskupa. Pisateľ článku v Literárnych listoch to komentoval, že „keď už napádajú biskupov, či ich nenapádajú hnusným a hrubým spôsobom“.

[1984] Narážka nie je celkom jasná.

[1985] Andrej Kmeť zomrel v nedeľu 16. februára 1908 o ôsmej hodine ráno (Národné noviny z 18. februára 1908, č. 21). Pohreb bol 20. februára 1908. O pohrebe písali Národné noviny XXXIX (1908), č. 22 v liste z Turčianskeho Sv. Martina.

[1986] Napr. o smrti Kmeťovej priniesol správu aj český časopis Den (1908, č. 5) i niektoré ďalšie časopisy.

[1987] Andrej Kmeť, rím. katolícky kňaz, slovenský učenec, zakladateľ a prvý predseda Muzeálnej slovenskej spoločnosti (1841 — 1908). Životopis. Spísal a zostavil Karol A. Medvecký, rím. katolícky kňaz… Nákladom spisovateľovým 1913. (S podobizňou Andreja Kmeťa.) Veľká 8°, 185 + 7 strán. Vydal Kníhtlačiarsko-účastinársky spolok v Martine. Osvaldov zámer sa teda splnil.

[1988] Literárne listy XVIII (1908), č. 5 v nekrológu † Andrej Kmeť, túto skutočnosť zaznamenali … „verejné orgány aj nepriateľské Kmeťovmu zmýšľaniu, uklonili sa veľkému duchu muža-učenca; uprostred tohto všeobecného uctenia katolíckeho kňaza-vedomca, syna ľudu, mlčal o jeho smrti len maďarský orgán strany ľudovej (t. j. Alkotmány, pozn. P.). Také narušenie harmónie citov a prejavov lásky kresťanskej nad hrobom uráža, bolí a nesnadno sa zabudne“.

[1989] Emil Cserei — dekan v Turčianskom Sv. Martine, skutočne kázal na pohrebe Andreja Kmeťa. V pohrebnej kázni vyzdvihol Kmeťov význam pre cirkev a národ a načrtol jeho ľudský profil (Národné noviny XXXIX, 1908, č. 22).

[1990] List nepoznáme.

[1991] Vajanský spomenutú štúdiu o ľudovej poézii prisľúbil urobiť a Setonovi-Watsonovi ju aj zaslal. Pozri listy č. 283 a č. 284.

[1992] Pravdepodobne o tom napísal, pretože Seton-Watson reaguje na tento predpokladaný list z 21. apríla 1908. (Pozri list č. 283.) Vajanského list sa nám nepodarilo nájsť.

[1993] Politische Verfolgungen in Ungarn. Von Scotus Viator. Wien und Leipzig 1908 C. W. Stern Verlag.

[1994] Išlo o prácu: R. Seton Watson, Racial problems in Hungary. With illustrations and a map. London, Archibald Constable et. Comp. LTD 1908 Pag. XXVIII + 540 (Rasové problémy v Uhorsku. Od R. Setona Watsona. S ilustráciami a mapou. Londýn u Archibalda Constabla e Comp. 1908. Pag. strán XXVIII + 540). Správu o knihe priniesli Národné noviny XL (1908) č. 3.

[1995] Pozri pozn. č. 1 k listu č. 280.

[1996] Dušan Jurkovič (1868 — 1947) — slovenský architekt, žiadanú štúdiu zaslal

[1997] Milan Lichard (1853 — 1935) — úradník v Budapešti, v Martine, žurnalista, organizátor, zbormajster, skladateľ, teoretik i výkonný umelec

[1998] Seton Watson spomínanú štúdiu vyžiadal od Vajanského v liste zo 17. apríla 1908. (List č. 282.)

[1999] Z iniciatívy Setona Watsona naozaj vyšla kniha, ktorej autormi boli Dušan Jurkovič, Svetozár Hurban (Vajanský), Milan Lichard, Alois Kolísek: Slovak peasant art and melodies. London, Constable Co. 1911, 8°, VI-40 (2) s. 14 obr. príloh. Knihu redakčne pripravil Seton Watson.

[2000] Pozri pozn. č. 7 a č. 8 k listu č. 282.

[2001] Ide o korešpondenčný lístok s adresou:

Monsieur Svetozár Hurban Vajanský, Fő utca, Túrócz-Szent-Márton, (Túrócz megye) Hungary

(Na lístku je pečiatka: 23. júl 1908)

[2002] Vajanský posielal svoju štúdiu o slovenskej ľudovej poézii po častiach.

[2003] Seton Watson pravdepodobne posielal svoju časť práce na posúdenie Svetozárovi Hurbanovi.

[2004] Išlo o profesora Cambridgskej univerzity Elisa Hovella Minnsa.

[2005] Britská encyklopédia (The Encyklopaedia Britanica. Vol. 1 — 32, 11 ed. Cambridge 1910 — 1911).

[2006] Zoznam kníh pravdepodobne Vajanský zaslal.

[2007] Svetozár Hurban zasielal svojim zahraničným priateľom spravidla Sobrané diela, a to postupne, ako od r. 1907 vychádzali: Dá sa predpokladať, že to urobil aj v tomto prípade a že Setonovej-Watsonovej žiadosti vyhovel.

[2008] Národné noviny XL (1908), č. 3 síce priniesli správu o Setonovej-Watsonovej publikácii, ale sa nezmienili o spolupráci zo slovenskej strany.

[2009] List nepoznáme.

[2010] Bohdan Pavlů (p. Paľo; 1883 — 1938) — slovenský novinár a politik. V r. 1905 až 1907 bol redaktorom Slovenského týždenníka v Pešti, v r. 1907 — 1910 redaktorom Času a v r. 1910 — 1914 redaktorom Národních listov v Prahe. Za prvej svetovej vojny redigoval Čechoslováka v Petrohrade a Československý denník v Kyjeve. Po r. 1918 prešiel do diplomatických služieb.

[2011] Jozef Škultéty do Slovenskej čítanky neprispel.

[2012] František Bílý navštívil Slovensko asi v lete r. 1908.

[2013] Lidová čítanka Moravská. Uspořádal František Bílý. Vydala Moravsko-slezská beseda v Praze. Nakladatel Emil Šolc v Telči na Moravě. Tiskem Karla Šolce v Kutné Hoře. (Rok vydania sa neuvádza.)

[2014] Jiři Polívka PhDr. (1858 — 1933) — profesor slovanskej reči a literatúry na Karlovej univerzite. Do Slovenskej čítanky prispel štúdiou První sběratelé a vydavatelé slovanských pohádek (s. 439 — 454).

[2015] Jozef Ľudovít Holuby (o ňom bližšie: Menoslov… č. 38) poslal do Slovenskej čítanky štúdie: Kúštik slovenskej mythologie (s. 398 — 400), Zlomky z kapitoly o poverách na Slovensku (s. 401 — 413, Z mojich polstoročných botanických prechádzok (s. 413 — 438).

[2016] Pozri Menoslov… č. 18.

[2017] Viliam Pauliny Tóth (1826 — 1877) — slovenský spisovateľ, publicista a politik

[2018] Vajanský o spomenutých slovenských činiteľoch do Slovenskej čítanky nezaslal príspevok. Vyšla tu štúdia Alberta Pražáka, Literatura slovenská od let šedesátých po přítomnost, a to na s. 272 — 291.

[2019] Išlo o úvodnú báseň Slovensku od českého básnika Adolfa Heyduka, ktorá vyšla v Slovenskej čítanke na s. 5 — 10.

[2020] Išlo o prvú básnickú zbierku Ivana Krasku (Jána Bottu; 1876 — 1958) Nox et solitudo, ktorá vyšla nákladom Kníhtlačiarsko-účastinárskeho spolku v Turčianskom Sv. Martine 1909. Svetozár Hurban do nej napísal úvodné slovo Na cestu: „Ako krstný otec mám položiť do križmy zlatý peniažtek dietku mladého slovenského poeta! Jedno ma k tomu oprávňuje: čakal som od mladosti príchod slovenských poetických talentov, presvedčený, že duša národa v poézii prežíva svoje sviatočné chvíle. I vidím i tu prichádzať hlboké zvučné tony… a teším sa velikou radosťou… Hlboké, zvučné sú, ale… i smutné, čiastočne zúfalé… až ma staré srdce bolí! No veď i príroda popri veselých očkách nezábudok a pri ohnivých žiarach ruží podáva nám temné ľalije smútku. Šťastlivú cestu z tieňov ku svetlu!“ Vajanský

[2021] Názov zbierky Nox et solitudo Ivan Krasko nepozmenil.

[2022] Svetozár Hurban navrhol Jánovi Bottovi pseudonym Ivan Krasko (podľa dediny Kraskovo v susedstve Bottovho rodiska Lukovište) a mladý básnik tento pseudonym prijal. (Pozri aj list č. 292.)

[2023] Tatry a more bol názov prvej básnickej zbierky Svetozára Hurbana Vajanského, ktorá vyšla nákladom Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku v Martine r. 1880.

[2024] echo (gréc.) — ohlas, ozvena

[2025] Ivan Krasko doplnil pri korektúrach zbierku Nox et solitudo tromi básňami, a to: Solitudo, Balada (Bárs pršalo… ) a básňou v próze Nox. (Súborné dielo Ivana Krasku, Zväzok prvý. Poézia. Na vydanie pripravil a komentár napísal Michal Gáfrik, Bratislava 1966, SAV, s. 184 — 185, 268 — 269.)

[2026] Svetozár Hurban skutočne napísal úvodné slovo Na cestu.

[2027] Ivan Krasko odpovedal až 17. 2. 1909. (Pozri list č. 291.)

[2028] Zbierka: Nox et solitudo vyšla koncom júla 1909.

[2029] Oszkárov Asbóthov článok o Sobraných dielach Svetozára Hurbana vyšiel v Budapesti Szemle 1909 (s. 141 — 146) pod názvom Hurban Svetozár összegyüjtött müvei (Sobrané diela Svetozára Hurbana).

[2030] Išlo o Škultétyho článok Siládi a Hadmázi. Upozornenie pre historikov maďarskej literatúry, ktorý vyšiel v Slovenských pohľadoch XXVIII (1908), č. 11 — 12, s. 641 — 644.

[2031] Pozri pozn. č. 4 k listu č. 234.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.