Zlatý fond > Diela > Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského II


E-mail (povinné):

Svetozár Hurban Vajanský:
Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského II

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Nina Dvorská, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Jana Pálková, Zuzana Berešíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 19 čitateľov

1912

List 324. Hana Gregorová S. H. Vajanskému

Drahý a vážený Baťko,

Prosím Vás, nedávajte Ivanovi[2176] ani haliera. Tu, v Prešove, narobil mnoho dlžôb a teraz sa s účtami na môjho muža[2177] oborujú. On, chudák, platí, berie si preddavky a ja od rozčúlenia a žiaľu nariekam. Ivan by potrovil peniaze, čo by ste mu dali, a ja si budem vážiť, čo akú malú sumičku na jeho dlžoby.

S hlbokou úctou

Vaša ctiteľka Hana Gregorová

Prešov 2. jan. 912

(SAPL)

List 325. S. H. Vajanský Platonovi Andrejevičovi Kulakovskému

Preklad.

Turčiansky Sv. Martin 18. 1. 1912

Drahý Platon Andrejevič!

K Novému roku Vám posielam pozdrav a prajem Vám všetko najlepšie. Od nového roku nedostávame „Novoje Vremia“,[2178] čo je pre nás veľkou stratou — my sme bez veľkého ruského orgánu ako siroty! Prosím Vás, postarajte sa, aby sme Novoje Vremia ako predtým dostávali. Teraz je dobré! Keby to bolo možné, oznámte mi to. Čítam v „Národných listoch“ korešpondenciu istého „Bohdana Pavlů“,[2179] v nej najhnusnejšie klebety na Rusko, na Slovensko, celkom tak píše ako „Neue Freie Presse“![2180] Počul som, že toho naničhodníka u Vás prijímajú; že s ním polemizujú, ako o tom on sám v Národných listoch napísal.[2181] Tento nedouk študent[2182] u nás kazí mládež a píše hnusné ohováračky na Rusko a ruských ľudí. On je kadet nad kadetmi polono — i finofil. Zdá sa, že je Kramářov sprostredkovateľ,[2183] sluha Kostgänger.[2184] Takíto ľudia sú teraz v móde, ja by som ho vyhnal. Horšie ako nihilisti propaguje protiruské city u Slovákov a Čechov. Vychvaľuje mazepizmus, judofilstvo atď. atď.

Čert ho ber! Len sa bojím, aby nenarobil zla u dobrých a dôverčivých ľudí.

Papiere som ešte nedostal. Preklad „Suchej ratolesti“ zdá sa, že zaspal večným snom.[2185] Čo sa dá robiť? Je smutné, že naša vec tak sa vlečie. Písal som aj Paľmovi[2186] a Grotovi,[2187] redaktorovi(?) Nov. Vremeni.[2188]

V Belehrade sme sa rozišli bez rozlúčenia — po česko-poľskom škandále.[2189] Na druhý deň som odcestoval domov. Verte mi, hlavnými podnecovateľmi sú Česi. Poliaci sú podľa Mickiewicza hlúpi, hlúpi, hlúpi — a intrigán, to je Čech a la Pavlů a možno aj Kramář. Ja mu neverím. On aj u nás rozvracia a peňažne podporuje naničhodníkov.

Váš Svetozár

(AIRL-PD)

List 326. S. H. Vajanský Janovi Ottovi

Panu J. Ottovi, nakladateli v Praze

Stvrzuji, že přenechal jsem Vám výber ze svých básní pořízený p. drem Jos. Svítilem „Herodes a jiné básně“ k vydání ve Světové knihovně za těchto podmínek:[2190]

1. Honoráře vyplatite mi K 10.— (deset) za 1 tisk. arch o 16 stranách Světové Knihovny jednou pro vždy a sice hned po vydání knihy.

2. Kromě toho dodáte mi 10 volných výtisků.

V Turč. Sv. Martině dne 23. januára 1912

Svetozár Hurban Vajanský

Prosím ešte o revíziu korektúry, aby neostali chyby.

Hurban

(LANM)

List 327. S. H. Vajanský Ivanovi Kraskovi

T. S. M. 12. 2. 1912

Bol som vo Viedni, keď Tvoje „Verše“ prišli, včera som prišiel a našiel doma šarlach (služtička mi ochorela), nuž je celý dom v biede.

Stane sa dľa Tv. želania, Spolok „Verše“ vydá;[2191] dovolím si malé poznámky, však korektúry dostaneš do rúk.

Mnoho prác!

T(voj) Svetozár

(RAB)

List 328. S. H. Vajanský Josefovi Holečkovi

Turčiansky Sv. Martin 13. 3. 1912

Milovaný Jozefe, starý kolego!

Už od roka badáme a vidíme, že „Národní listy“, kterým sme ani slovkom neublížili, otvárajú radostne svoje stĺpce všetkým klebetám, pohanám, lumpáckym podlosťam, špatným, lživým a infámnym informáciam.[2192] Tak pred štyrmi dni (dňa 9. marca 1912, v čísle 68 pod titulom „List ze Slovenska“)[2193] uverejňujete podlosti, ktoré nemajú hraníc. Medzi iným citujete per extensum[2194] článok „Slovenského denníka“ od dr. Lud. Bazovského,[2195] v ktorom Bazovský, všetkými masťami mastený oplan, ktorý bol raz Slovák, raz maďarón, potom Kossuthista (sekretár Kossuthovh(o) klubu),[2196] potom socialista, uráža a unižuje znamenitého Jula Bottu,[2197] užitočného spisovateľa a od rodu čestného Slováka, nadáva mu do koňov, klamárov, odpadlíkov atď. atď.

A to citujete po slovensky z(o) „Slovenského denníka“,[2198] ktorý redigovaný šmokom[2199] Štefánkom, žije a tyje len z klebety na nás, čestných pracovníkov, tak ako „Čas“[2200] žije z klebety a posmechov na „Národní listy“. Štefánek je politický i žurnalistický lump, ktorý za peniaze redigoval katolícko-klerikálne „Ľudové noviny“[2201] a teraz za peniaze českých bánk rediguje časistický šimforgán,[2202] podlý, lživý a hnusne podlízavý Čechom, lebo ho platia. To nenie láska a „vzájemnost“, to je šudierstvo na obe strany. Všetko, čo v tomto špinavom, podplatenom, bezcharakternom plátku proti nám, proti mne, proti „Národným novinám“, proti práci v Martine konanej vyšplechne šmok Štefánek, N. listy reprodukujú s veľkým udovolstviem.[2203] Čo Milan Hodža, politický šarlatán, prázdny papulant, nedouk, lhár a eskamotér[2204] popíše v „Slovenskom týždenníku“[2205] čo nalže, naprekrúca, to je milé vo Vašej redakcii. A keby ste nás neznali! Čo som sa len ja napísal do N. L. za statočného Grégra, otca i syna!![2206] Grégr by nikdy nebol prijal do časopisu nízke blbárne našich šmokov, tak ako sme ani my nikdy deciteras(?)[2207] neprijali do N. novín to, čo o Vás popísal defraudant Herben, podliak Masaryk, odroň Machar![2208] My sme sa netešili a sme nereprodukovali, keď Vám Machar pľul do tvári, ba keď Vám kázal, aby ste sa vzájomne opľúvali! My sme nikdy slovom nedotkli sa šprihanín Boučkových,[2209] Macharových, Drtinových,[2210] pohanenín Masarykových, krvavých sarkazmov Horkého(?)[2211] et tuti quanti.[2212] Naopak vždy a všade sme Vás bránili, Vaše bôle sme oplakávali, s Vašimi radosťami sme sa tešili, Vašich ľudí nekrológovali,[2213] Vašich jubilantov oslavovali. Ale Vy tisknete na srdce našich slovenských Macharov, defraudantov sirotských peňazí, nášho šmoka Štefánka, nášho Masaryka — Hodžu. O nás ničoho neviete! Mám pod perom a mnoho som už napísal o Tvojich knihách „Naši“[2214] — ale keď Vy spomínate s chválou nestudný pamflet,[2215] hanbu a stud odloživšej slovenskej ženštiny Gregorovej,[2216] ale o mojich 10 zväzkoch „Sobraných diel“ ničoho neviete, keď fumigujete 4 zv. Kukučína, keď ničoho neceknete o Hollom, o vydaniach Kníhtlačiarskeho spolku atď., nedivte sa, že i nás chytá sa rozhorčenie! Vy chválite Kálala, ktorý hanobí a unižuje Slovákov svojím nabubreným rechtorským kultúrtrégerstvom,[2217] Pražáka,[2218] ktorý pamflety píše o slovenskej literatúre, prepisuje lže zo špinavých kritík Masaryka, ktorý ničoho slovenského „nečetl, nečte a nebude čísti“. Vôbec vy podporujete u nás iba časopiseckú špinu, dilettantské písačky, odpadlíkov od slavianskej idey, zradcov veľkého ruského národa, ktorí horšie píšu o Rusku ako najjedovatejší Žid z Neue freie Presse.[2219] (Bohd. Pavlů)!![2220] Kde ste? Kde si Ty, čestný Slavian Holeček, kde je dr. Servác Heller?[2221] Kde je Anýž?,[2222] kde Kalaš,[2223] kde Tůma,[2224] ktorí ste sa predtým nikdy neprehrešili proti čistote slavianskej? Kde ste! Teraz sa u Vás vyťahujú polonofili (oplzlý Fr. Hovorka),[2225] ukrainofili, mazepisti[2226] a iní vyhodkovia nešťastného plemena nášho!! To je to „novoslovanství“?

Odpusti, ale som sa už nemohol zdržať aspoň Tebe, ktorého tak dávno milujem, otvoriť rozhorčené srdce! Veru ste ďaleko prišli. Boh to napra(v).

Tv(oj) Svetozár

P. Scr.

Vôbec od Vás ide podpora mravná i hmotná jedine odpadlíkom, časistom, hlasistom, šmokom a snobom! Kŕmite ich, ako ste kŕmili niekdy tiež šmoka Ant. Bielka,[2227] ktorý z Čiech a Moravy vyklamal tisíce. Šmokom ste kúpili do Pešti tlačiareň,[2228] sirotské peniaze na Černovú ste dali do rúk nečestných,[2229] ktoré dodnes neúčtovali… Vy u nás podporujete imoralitu a ateizmus, demagógiu a šarlatánstvo… Čestný časopis, ako „Národnie noviny“, ktoré už 50 rokov slúžia národu a preniesli horko dňa a mráz noci, Vy nepoznáte! Šmokovia Vás klamú, že sa literárne pripoja, klamú a hnusne lichotia českej kultúre, ale sami sú barbari… Nedávno napísal „Slovenský denník“, že Mrštík bol český básnik,[2230] ktorého básne zo slovenského života boli obľúbené! To je vzájemnosť? A takáto šmokovina sa u Vás ľúbi! Dáte si prednášať od Štefánka blbé lže a sypete mu groše do klobúka! „Národní listy“, bohatý orgán, dá sa obsluhovať našim lumpom, škrabákom! Ba či sa Grégr v hrobe neobráti!

H.

Jestli Ti možno, postaraj sa, aby aspoň drzé lži a posmechy neprišli do Vašich novín! Aspoň zrejmé šuftáctvo[2231] neuverejňujte.

(LANM)

List 329. S. H. Vajanský Platonovi Andrejevičovi Kulakovskému

Preklad.

Turčiansky Sv. Martin

Biela sobota (6. 4. 1912)

Drahý Platon Andrejevič!

Christos Voskrese!

Všetko najlepšie, všetko dobré a milé Vám želám a zároveň ďakujem za Váš pozdrav a priania.

Jozef Podhradský,[2232] veľmi dôstojný starec, dostal výpomoc od bratov. Je priamo geniálny, lenže málo vyrovnaný slovenský spisovateľ, básnik, hlboký mysliteľ, Slovan, slovanský mučeník, prenasledovaný. On nedávno prestúpil na pravoslávie[2233] (bol evanjelickým farárom v Pešti po Kollárovi),[2234] podľa našej mienky, ako verný Slovák. Srbi ho prijali na gymnázium v Belehrade,[2235] potom mu dali penziu, ale zdá sa, nie veľmi veľkú. Je vyše deväťdesiatročný starec,[2236] ale duchovne bodrý a píše do „Národných novín“.[2237] Niektoré jeho veci sú hlboké a originálne, ale nepozná mieru a vznáša sa v nekonečne. Duch vysoký, nie žobrácky, je veľmi oddaný a čestný.

Jeho syn je úradníkom v Belehrade,[2238] uňho žije nevydatá dcéra. Navštívil som ho počas kongresu. Nohy mu neslúžia, ale on tvrdí, že vydrží do sto rokov. On nielenže zasluhuje Vašu podporu, ale malo by byť cťou podporiť takýchto skromných a veľa preživších mužov. Nemohli by ste mu poslať podporu cez vyslanectvo v Belehrade? Samozrejme, aj ja by som mu ju odovzdal,[2239] mám tam neďaleko brata Vladimíra,[2240] ktorý je farárom v Pazovej v Srieme.

Vladimír Hurban, ev. farár

Stara Pazova, p. p. Pazova, Chorvátsko

Je to predmestie Belehradu, mohli by ste poslať peniaze poštou na jeho adresu.

Len pošlite! Starec môže zomrieť! A pomôcť mu, to znamená urobiť dobrý, čestný a rozumný skutok!

Svetozár Hurban

V jeseni určite pricestujem do Petrohradu![2241] Chcem Vás vidieť.

List 330. Schmidtovci S. H. Vajanskému

Stcherbinovka, le 13-ho apríla 1912[2242]

Drahý Sveto!

Váš list[2243] sme dostali aj kytku, ktorú zaniesol som s Oličkou[2244] hneď na hrob Oľgin.[2245] Tu sme mali tiež pekné, teplé časy. Krokusy už dávnejšie odkvitli. Teraz máme plnú hôrku fialiek, scilí, koridalisov[2246] a divých tulipánov (žltých). No teraz sype sa taký sňah ako v zime a všetko, aj pooraná, zasiata step beleje sa do vôkola.

Posielam Ti tú moju prácu,[2247] no s prosbou mi ju vrátiť už či po vytlačení, alebo pred (ak ju totiž nebudete môcť dať vytlačiť). Najlepšie by bolo tlačiť ju čo prílohu k muzeálnemu časopisu. Na taký spôsob by prišla do rúk všetkým členom M. S. S.[2248] a možno, že by viacerí zainteresovali sa predmetom, začali by čítať a — potom aj zbierať motýle. Časom mohlo by mať múzeum krásnu, bohatú zbierku nielen z jednoho, ale z viacerých miest nášho krásneho Slovenska. Jestli by sa dielco vydalo osobitne, nikto by to nekúpil a aj kníhtlačiareň by mala škodu, aj M. S. S. nedostala by ani jednoho motýľa! A škoda by bolo práce! Tak zostaveného kľúča nemajú ani Rusi, ani Nemci, ani Česi!

Už mi len odpíš, čo ste pridumali s ním urobiť. Aj to mi odpíš, prečo začali ste písať v novinách univerzita a druhé latinské mená, v ktorých s čítate po nemecky ako z? Nechže sa opičia Česi za Nemcami alebo za Francúzami (oni čítajú Japan = Žapansko! alebo Jabločkov = Žabločkov!!), my, Slováci, myslím, nemusíme ich nasledovať. (V náučnom slovníku píšu Japan a Jabločkov a tí novotári českí už vymýšľajú hlúposti a chcú aj tu mať niečo nového!)

Branko[2249] chcel cez Veľkú noc zájsť do Gágrov,[2250] ale hlavný direktor z Charkova odpísal, že príjde hneď po sviatkoch na mídnik(?),[2251] tak musel ostať doma. Zájde ta už len voľakedy v máji.

No dobre sa majte! Zdravia Vás srdečne

Vaši Schmidtovci[2252]

(SAPL)

List 331. S. H. Vajanský Ivanovi Kraskovi

T. S. M. 16. 4. 12

Drahý braček!

J. Capko mi ukázal list, v ktorom odvolávaš svoj rukopis „Veršov“. Poneváč si rukopis mne poslal a ja som sa pousiloval, aby ho prijali a poslali na svet, týka sa vec i mňa. Nielen, že by mi bolo ľúto, keby „Verše“ nemali u nás vyjsť, kde jedine by vyjsť mohli korektne pod naším starostlivým dozorom, ale by ma i osobne mrzelo, keby si mňa tak citeľne dezavoval.[2253]

Myslím, že sa dá ešte všetko napraviť. Ak Ti veľký termín zavadzia, nuž vykonám, že „Verše“ vyjdú v mesiaci máji.[2254] Konečne i formát by som taký volil, aký sa prislúcha. Že v estetickom ohľade nebude formálnej chyby, mohol by si sa na mňa zveriť.

Nuž tedy Ťa prosím, abys’ rukopis zveril na mňa, ako si zveril „Nox“, ktorej vydanie je bezúhonné.

Aprehenzie[2255] by nemuseli byť medzi ľuďmi dobre chcejúcimi.

Marka martinská by vydaniu len dobre poslúžila. Veď Ty jarmočnej reklamy nepotrebuješ.

Tedy, prosím o priaznivú odpoveď,

Tv(oj) Svetozár

NB.

Jestli by „Verše“ u nás vyšli, osmelil bych sa Ti urobiť isté návrhy a poznámky,[2256] ktorých prijatie alebo neprijatie by arci od Teba záviselo, že by mohli osožiť Tvojmu dielku.

S. H.

(RAB)

List 332. S. H. Vajanský Ivanovi Kraskovi

T. S. M. 27. 4. 1912

Drahý braček!

Všetko sa stane podľa Tvojej vôle, i formát, papier i počne sa zajtra sádzať, korektúru obstarám ja so Škultétym,[2257] takže v tom ohľade môžeš byť spokojný. Knižka vyjde počiatkom mája. Pri ohromnej práci, ktorú má tlačiareň (Biblia katol.!!),[2258] som premohol ťažkosti s veľkou námahou.

Čo sa týka mojej poznámky, mám len jednu úpenlivú prosbu, aby si totiž vynechal báseňku „Vy ženy“.[2259] A síce z ohľadov vysoko estetických, etických a v záujme Tvojej poézie, ktorú, ako vieš, si vysoko cením a dal som tomu výraz nie raz.

Dôvody:

1. Goethe povedal: „In der Mässigung zeigt sich der Meister“.[2260] Muž prvej kvality, už naozaj majster, mal by ohľad brať na toto geniálne upozornenie. V básni niet umeleckej umiernenosti, je síce v tom sila, ale sila moriaca ducha. A ducha treba obživovať; „do krvi zraniac, krvavé sliny pľuvali na otrokára“ sú desné výrazy.

2. Obviňovať len ženy!! Či žena plodí bez muža deti? Či „otroctva“ príčinou neni viacej muž? Žena to porodí, čoho semä dostala od muža. Prečo všetko uvaľovať na rodenie ženy? Či žiadať, aby ináč rodili, nenie „Schlag ins Wasser?“[2261] Akože to má urobiť rodiaca žena, aby porodila takého alebo onakého „otroka“. Žiadať možno od človeka len to, čo môže sám urobiť, preinačiť, zdokonaliť. Žiadať, a tak surovo-prísne, aby niečo vykonal, čo je od neho absolútne nezávislé, je pátos (celkom) nemiestne.

3. Obracať sa na panny, aby rodili, má síce istú logiku, ale úloha (ešte) panny je nie mysleť už, ako bude rodiť. To je Božie dielo, ona má byť predovšetkým čistá, poctivá a taká má sa oddať milujúcemu mužovi.

4. To spílanie do otrokov už tak vyčerpal Sv. Čech vo svojej najhoršej knihe (Písně otroka),[2262] že Tvoj verš musí zdať sa echom a ponáškou, temer plagiátom.

5. Slovo „otrok“ je neslovenské, neslovenské v zmysle „servus“ „?o??o?“.[2263] Znamená vlastne „ratolesť“ a plod, „dieťa“. (V ruskom „царьскіе отроки“ t. j. cárove drobné(?) deti „carskie otroki“). Nechválne je nám tak napodobniť Čechov, ktorých jazyk je duchovne pogermančený.

6. Sám hovoríš v básni, že požívaš cudzí chlieb, t. j. si v istote a svobode národnej; prečo tedy nejdeš na pomoc matkám, aby porodené deti neboli „otrokmi“. Veď sa nik otrokom nenarodí, ale sa ním len stáva výchovou. Tak z ďaleka vlastne ani práva nemáš k takej hrozne prísnej reči.

Viem, že cit, ktorý Ti diktoval také riadky, je hlboký a čistý, ale niet „Mässigung“.[2264] Toto je moja úprimná mienka. No jestli si sa nepresvedčil, tedy dám i túto báseň tlačiť, tak, ako je napísaná. Ale Ťa prosím, počuj radu starého človeka, stojaceho nad skorým hrobom, ktorému je slovenská poézia velikým dielom a za ktorú sa trasie.

T(voj) Hurban

(RAB)

List 333. Nikolaj Vladimir Korablev S. H. Vajanskému

Obálka s adresou: Австро-Венгрия

Oesterreich-Ungarn

Turčiansky Sv. Martin (Szent Márton)

Svetozar Osipovič Hurban-Vajanský

Preklad.

Spb. 12/25. VI. 1912

S veľkou netrpezlivosťou čakám, hlboko vážený Svetozár Jozefovič, sľúbené články.[2265] Za ich poslanie budem Vám veľmi povďačný.

S hlbokým porozumením Korablev

(AMS)

List 334. S. H. Vajanský Ide Hurbanovej

Blah. Ida Hurban, Turčian. Sv. Martin, Turoc-Sz-Márton

28. 6. 1912

Som vyvolený podpredsedom,[2266] dostal som orden Sv. Savu od kr. Petra.[2267] S Ivankom Milanom[2268] som obedoval u Wiesnerov.[2269] Ona je v Tupadlach. Píšem u Brejškov.[2270] Nemám chuti. Dnes o 8. sme na Nebozisku. Dve nevyspaté noci! Rečnil som v kongrese.[2271] Z Rusov som nikoho nevidel.

Sveto

(SAPL)

List 335. Ignác Gessay S. H. Vajanskému

Pittsburgh, Pa. 6. júla 1912[2272]

Blahorodý pán Svetozár Hurban Vajanský v T. Sv. Martine

Vaše Blahorodie:

Literárnym Výborom Nár. Slov. Spolku[2273] poverený úctive obraciam sa k Vám so srdečnou prosbou o láskavý príspevok pre Nár. kalendár na rok 1913.[2274] Dielo to v našej chudobnej americkej spisbe má byť monumentálnym. Bude nám milým všetko z Vášho pera, a keby sme mohli dostať od Vás novoročný prívet, boli by sme nanajvýš povďační. Najnovšia podobizeň Vášho Blahorodia[2275] učinila by náš kalendár omnoho cennejším.

Ráčte vopred prijať naše vrelé vďaky a srdečný rodácky pozdrav.

Som s hlbokou úctou

Váš oddaný Ignác Gessay

(SAPL)

List 336. Rehor Uram Podtatranský S. H. Vajanskému

Brat môj drahý!

Ku Tvojmu zaslúženému vyznačeniu prijmi i moje srdečné blahoželanie. Tebou vyznačení sme i my, ctitelia Tvoji, áno, celý náš národ slovenský. Hospodin dopraj Ti zdravia a sily ducha i tela, by si nám ešte žil mnohé a mnohé roky!

Tvoj brat Rehor Uram-Podtatranský

L. Sv. Mikuláš 13/7 912

(SAPL)

List 337. Ján Kvačala S. H. Vajanskému

Velactený Pán Redaktor!

Už dávno som mal na mysli v otázke katolíckej polemiky proti evanjelikom[2276] svoje separát votum[2277] napísať i zdelil som to Janoškovi.[2278] Že totiž z čiastky katolíkom dávam za pravdu.[2279] Po tieto dni som stačil i článok s uznaním Ivankovho[2280] publicistického talentu pod názvom „Čo i to“[2281] napísať, tu čítam o jeho odsúdení![2282] Tak som článok, v ktorom som i Cirkevným listom[2283] zmysel svojej opozície proti pseudopokrokárom ešte raz vysvetlil, uložil na pamiatku. Ale snáď prijmete tieto tri punktá do Literárnej rubriky. Keď ma Janoška vydal študentovi[2284] a či kandidátovi, držím niže svojho „dostoinstva“[2285] jemu sa prosiť. A nech to slúži i za výstrahu, aby sa p. pseudopokrokári tak ľahko C. l. nezmocnili. Sú šikovní a dávajú svoje produkty „otrávené(?)“, ale skúsení sa za taký komfort(?) poďakujú. — P. Ostriežsky[2286] je snaživý človek, ale jasnou hlavou by som ho nemenoval.

Ohľadom slovenského „Komenského“[2287] mi to ustavičné vytýkanie mi Komenského vzalo vôľu — aspoň predbežne. A i z času som vyšol. Dal som sa totiž do jednoho francúzskeho mystika z dôb reformácie[2288] (je to čiastka práce o prechodu z predvekového myšlienkového sveta k novšiemu) a tu sa mi vyskytuje vždy nový a nový, z veľkej čiastky rukopisný materiál, takže som (sa) zahrabal. Tlač medzitým, i o tomto mystikovi, mi už skoro bude prsty páliť. A tak do konca tohoto roku, keď nemecký rukopis Komenského musí byť oddaný,[2289] nebudem stačiť ho i po slovensky lifrovať. Môže sa to stať iný raz a napísať dielo o Komenskom nielen čo vychovávateľovi.

Ináčej som zdravý a teším sa krásnemu Parížu, keď stačím. Ovšem — nepretrhávam sa. Dr. Štefánik, s ktorým som sa stretnul, pomýšľa o slovenskej akadémii,[2290] ja ale mám málo dôvery k tej veci.

Prijmite úprimné pozdravenie i pre ostatných známych od

Vám oddaného J. Kvačalu

Paris, 18 Rue Cujas, Hotel Constantine

Dňa 28/VII 912

(SAPL)

List 338. S. H. Vajanský a Ida Hurbanová Josefovi Holečkovi

[2291]

Blahorodý Pán Jozef Holeček, spisovateľ, Praha, „Národní Listy“

Ďakujeme za prislanie „Za svobodu“.[2292] Pousilujem sa napísať svoju mienku v „Nár. novinách“.[2293] Opravdovosť ma zaujíma. Ostatne, je bieda u Vás i u nás: hnusne zosmradli pekné idey! Ale o tom potom!

Hurban

Ida Hurbanová

(LANM)



[2176] T. j. Ivanovi Lilgemu (ps. Lysecký; 1886 — 1918), bratovi Hany Gregorovej, Švagrovi Tajovského, v tom čase evanjelickému teológovi, nadanému fejtonistovi Národných novín, ale alkoholikovi, ktorý zahynul ako poľný kazateľ v Bukovine počas prvej svetovej vojny. (Osobná informácia.)

[2177] T. j. Jozefa Gregora Tajovského (1874 — 1940), manžela Hany Gregorovej, ktorý v r. 1910 — 1932 bol riaditeľom filiálky Tatry banky v Prešove. Ivan Lilge bol v tom čase asi na návšteve u svojej sestry a švagra.

[2178] Pozri pozn. č. 5 k listu č. 36.

[2179] Bohdan Pavlů uverejňoval ako redaktor Národných listov v r. 1910 — 1912 kritické články o Rusku a Slovanstve.

[2180] Pozri pozn. č. 34 k listu č. 328.

[2181] Údaj sa nepodarilo preveriť.

[2182] Narážka na neukončené právnické štúdium Bohdana Pavlů v Prahe, Budapešti a vo Viedni a na jeho prechod k žurnalistike.

[2183] Pozri pozn. č. 5 k listu č. 266.

[2184] Kostgänger (z nem.) — stravník

[2185] Pozri pozn. č. 2 k listu č. 322.

[2186] Ivan Savič Paľmov (1856 — 1920) — ruský historik, profesor Petrohradskej duchovnej akadémie, aktívny člen Petrohradského slovanského dobročinného spolku, od r. 1916 akademik

[2187] Konstantin Jakovlevič Grot — Pozri Menoslov… č. 32.

[2188] Redaktorom Novogo Vremeni r. 1912 bol Alexej Sergejevič Suvorin, a to až do svojej smrti 24. augusta 1912. (Národné noviny XLIII, 1912, č. 100 priniesli nekrológ † Alexej Sergejevič Suvorin.)

[2189] Na 10. zjazde slovanských delegátov došlo k určitému rozladeniu po vystúpení poľského delegáta zo strany prorusky orientovaných účastníkov. (Svetozár Hurban, Poznámky k 10. kongresu novinárov v Belehrade, Národné noviny XIII, 1911, č. 93.)

[2190] Ján Otto (1841 — 1916) — český kníhkupec a nakladateľ prijal na vydanie Vajanského zbierku Herodes a jiné básně v Světovej knihovne, číslo 1035 — 1036, redigovanej Jaroslavom Kvapilom. Úvodem a slovníčkem opatril Jozef Svítil (1870 — 1930), český spisovateľ, v tom čase lekár v Novom Meste na Moravě.

[2191] Druhú zbierku Ivana Krasku Verše skutočne vydal Kníhtlačiarsky účastinársky spolok v Turčianskom Sv. Martine r. 1912. (Oznam o vydaní priniesli Národné noviny z 25. júna 1912, č. 73.)

[2192] infámnym (z lat.) — hanebným

[2193] Národní listy z 9. marca 1912 (č. 68) priniesli List ze Slovenska, v ktorom sa spomínala pozitívna činnosť Jozefa Gregora Tajovského na východe, Ľudovíta Bazovského v Novohrade, kladne sa hodnotilo emancipačné úsilie propagované Hanou Gregorovou a odsudzovala sa maďarizačná politika biskupa Párvyho.

[2194] per extensum (lat.) — zoširoka, v celom rozsahu, podrobne

[2195] Narážka na článok(-y) Slovenské pohľady — tridsaťročné, Slovenský denník II (1911), č. 30. Slovenské pohľady označil pisateľ (ako z listu vyplýva dr. Ľ. Bazovský), za „časopis predovšetkým filologický a historický“, no uzatvára, že ani „tu nevedel sa udržať na výške doby“.

[2196] Dr. Ľudovít Bazovský skutočne všetko skúsil. Bazovský mal ako slovenský advokát veľké ťažkosti v Lučenci a musel prekonať bojkot zo strany maďarských kruhov (sudcovia Gottl, Jókuthi, advokát Honti), až sa ho zastali nakoniec socialistické maďarské noviny Népakarat (Ľudová vôľa). Celá aféra skončila tlačovým procesom. (Pozri bližšie v článku Fotografia z Novohradu. Tlačová pravota pre dra Bazovského, Slovenský denník II, 1911, č. 41.)

[2197] Išlo iba o nepriamu narážku v spomenutom článku, kde sa konštatovala nízka odborná úroveň historických príspevkov v Slovenských pohľadoch.

[2198] Slovenský denník. Časopis ľudový. Vychádzal denne okrem nedele v Budapešti. Prvé číslo vyšlo 2. augusta 1900. Zanikol r. 1901 (II. roč., č. 19). Zodpovedným redaktorom bol Milan Hodža, majiteľom a vydavateľom Viktor Sékely. Slovenský denník začal znovu vychádzať v Pešti 27. februára 1910. Jeho redaktormi boli: Milan Hodža, Dušan Porubský, Anton Štefánek a František Votruba. Vychádzal v Budapešti okrem pondelku a piatku každý deň. Zanikol r. 1915 (VI. roč., č. 188). Zodpovedným redaktorom bol Anton Štefánek, hlavným redaktorom Milan Hodža. Majiteľom a vydavateľom bol Slovenský denník, účastinársky spolok v Budapešti. Okolo denníka sa združovali buržoázno-demokratické sily, ktoré nesúhlasili alebo mali výhrady voči martinskej politike.

[2199] šmok — ničomník, zadubenec

[2200] V Čase sa pravidelne objavovali články kritizujúce politickú koncepciu mladočechov, ako ju reprezentovali Národní listy.

[2201] Anton Štefánek bol zodpovedným redaktorom Ľudových novín v čase od roku 1908 do 4. februára 1910.

[2202] šimforgán — t. j. časopis, ktorý ohovára, tu sa myslí Slovenský denník

[2203] udovoľstvie (z rus.) — potešenie, radosť

[2204] eskamotér — kúzelník

[2205] Slovenský týždenník — Vychádzal od r. 1903 každý piatok v Budapešti. Hlavným redaktorom bol Milan Hodža, od r. 1914 Jozef Šimko. Vychádzal aj po r. 1918.

[2206] T. j. Július Grégr (bližšie Menoslov… č. 30) a jeho syn Prokop Grégr (Menoslov… č. 31).

[2207] de citeras (z lat.) — doslova o citarách, tu vo význame s hudbou, so súhlasom

[2208] Narážka na Macharovu besednicu v Čase, v ktorej napadol redaktorov Národných listov, že „zapredali svoje presvedčenie“. Za túto besednicu Machara redaktor Národných listov C. Ždársky zažaloval a vyzval ho na súboj. (O celej afére referoval Slovenský denník II, 1911, č. 166.)

[2209] Údaj zostal nepreverený.

[2210] František Drtina (1861 — 1925) — profesor filozofie a pedagogiky na Karlovej univerzite. Úzko spolupracoval s T. G. Masarykom ako spoluredaktorom časopisu Naše doba

[2211] Narážka na útočné fejtóny českého spisovateľa Karela Horkého (1879 — 1965), publikované v časopisoch Ždár, Kramerius, Národný obzor, Stopa, ale najmä v „Horkého týdenníku“, v ktorých pranieroval malomeštiactvo, klerikalizmus, byrokratizmus a iné neduhy súdobého českého politického, hospodárskeho a kultúrneho života. Progresívny charakter jeho polemických novinárskych zápasov občas vystriedali invektívy krajného nacionálneho zafarbenia.

[2212] et tuti quanti (tal.) — a všetkých ostatných

[2213] T. j. pravidelne prinášali nekrológy. Napr. len sám Svetozár Hurban napísal nekrológy o Františkovi Hromádkovi XLII (1911), č. 74, o Josefovi Sokolovi, Národné noviny XLIII (1912), č. 42 atď.

[2214] Holečkova próza Naši vyšla pod názvom Jak u nás lidé žijou a umírají — Léto (1898 — 1901) a v druhom vydaní pod názvom Jak u nás žijou a umírají — Frantík a Bartoň (1910).

[2215] Narážka na pochvalnú zmienku Národných listov z 9. marca 1912 (č. 68) o knihe Hany Gregorovej Ženy (1912).

[2216] Hana Gregorová, rodená Lilgová (1885 — 1958) — manželka Jozefa Gregora Tajovského, slovenská spisovateľka, bojovníčka za zrovnoprávnenie žien

[2217] kultúrtrégerstvo (lat.-nem.) — nositeľ, šíriteľ kultúry, tu myslené ironicky. Narážka na Kálalovu knihu Slováci. Stručný rozhled po době minulé i přítomné. Praha. Knihovnička „Času“, č. 55, s. Kálalova práca bola prijatá kladne v Čechách a priaznivý posudok o nej priniesol i Slovenský denník II (1911), č. 49.

[2218] Albert Pražák PhDr. (1880 — 1956) — český literárny historik, v tom čase písal časopisecké štúdie o súvekej slovenskej literatúre (o Hviezdoslavovi 1909, Vajanskom 1910 a iné). Albert Pražák sa najprv stal profesorom českej a slovenskej literatúry na Karlovej univerzite v Prahe, v r. 1921 — 1933 bol profesorom na Univerzite Komenského v Bratislave. V riešení slovenskej problematiky vychádzal z koncepcie jednotného československého národa.

[2219] Neue Freie Presse — nemecký denník vychádzajúci od r. 1864 vo Viedni

[2220] Bohdan Pavlů bol od r. 1910 redaktorom Národných listov. Tu narážka na jeho kritické články o slovenských i slovanských pomeroch.

[2221] Servác Bonifác Heller (1845 — 1922) — český spisovateľ a novinár, veľa cestoval po slovanských krajinách ako spravodajca Národných listov

[2222] Josef Anýž (1852 — 1912) — český publicista a novinár, od r. 1883 bol redaktorom Národných listov

[2223] Josef Kalaš (1850 — 1930) — český novinár a spisovateľ, spolupracovník Národných listov, do ktorých písal najmä o slovanských otázkach

[2224] Ladislav Tůma (1876 — 1956) — český novinár a spisovateľ, od r. 1900 redaktor Národných listov

[2225] František Ladislav Hovorka (1857 — 1917) — český spisovateľ a novinár, od r. 1890 redaktor Hlasu národa, od r. 1895 kníhkupec v Prahe, v r. 1897 — 1904 redaktor Kníhkupeckého oznamovateľa. Pracoval v oblasti česko-poľských vzťahov, v Prahe založil česko-poľský klub. Tu narážka na túto jeho činnosť.

[2226] mazepisti — pôvodne prívrženci kozáckeho hejtmana Ivana Mazepu (1644 až 1709), bojujúceho nevyberanými prostriedkami o oslobodenie Ukrajiny spod nadvlády cárskeho Ruska. Tu narážka na proukrajinsky orientovaných českých politikov.

[2227] Narážka na podporu, ktorú dostával Anton Bielek z Čiech, najmä od Československej jednoty pri vydávaní Ľudových novín. (Pozri článok Jozefa Škultétyho Intrigy proti slovenčine, Národné noviny XLII, 1911, č. 33.)

[2228] Roku 1906 pričinením Milana Hodžu vznikol Budapeštiansky nakladateľský spolok a r. 1908 sa založila pri ňom aj kníhtlačiareň. Okolo týchto podnikov sa združovala najmä mladá generácia, ktorá nesúhlasila s martinskou politickou orientáciou.

[2229] Na založenie tlačiarne Budapeštianskeho nakladateľského spolku sa použili aj peniaze, ktoré sa nazbierali v Čechách pri príležitosti Hlinkovej agitačnej cesty na podporu prenasledovanej tlače i v súvislosti s černovskými udalosťami.

[2230] Spomenuté tvrdenie sme v Slovenskom denníku na r. 1911, ani po dôkladnom prezretí, nenašli. V tomto ročníku časopisu pri päťdesiatke Aloisa Mrštíka vyšiel iba preklad Cigáni (z knihy Rok na vsi), a to v č. 151.

[2231] šuftáctvo — klamstvo. Vajanský tu myslí hlavne na správy preberané Národnými listami zo Slovenského denníka, prípadne na pôvodné správy o Slovensku zasielané prispievateľmi z jeho okruhu.

[2232] Jozef Podhradský (1823 — 1915) — slovenský spisovateľ, evanjelický farár v Pešti, Leskovaci, neskôr profesor na gymnáziu v Novom Sade, Sombore a Belehrade. V tom čase už bol na dôchodku.

[2233] Jozef Podhradský skutočne prestúpil na pravoslávie. Potvrdzuje to aj sám v liste Nilovi Alexandrovičovi Popovi (1833 — 1891), ruskému slavistovi, profesorovi histórie na Moskovskej univerzite z 23. augusta 1864. List sa nachádza v Gosudarstvennoj Biblioteke SSSR imeni V. I. Lenina v Moskve (Otdel rukopisej, Fond 239, N 16, jed. 19).

[2234] V Budapešti pôsobil Jozef Podhradský v čase od r. 1848 ako pomocný učiteľ a od r. 1849 ako riadny farár.

[2235] Ako profesor začal vyučovať na gymnáziu v Belehrade od r. 1888.

[2236] Roku 1912 mal Jozef Podhradský 89 rokov. (Zomrel 14. 10. 1915 ako 92-ročný.)

[2237] Do Národných novín XLIII (1912) poslal v tom čase napr. báseň Modlime sa (č. 1).

[2238] Išlo pravdepodobne o Podhradského syna JUDr. Vladimíra Podhradského, sudcu v Belehrade.

[2239] Jozef Podhradský pravdepodobne podporu dostal.

[2240] Pozri pozn. č. 10 k listu č. 26.

[2241] Svetozár Hurban v tom čase do Ruska necestoval, ale až o rok (24. dec. 1913 — január 1914). V Rusku sa zdržal sedemnásť dní. Domov sa vracal 10. januára 1914.

[2242] Tlačená hlavička listu: B. M. Schmidt a francúzsky názov firmy i s adresou.

[2243] Vajanského listy Schmidtovcom sa zatiaľ nepodarilo nájsť, pravdepodobne sa zničili.

[2244] Olička — vnučka Vajanského(?)

[2245] T. j. mladšia dcéra Vajanského Oľga Hurbanová, ktorá bola pochovaná v Ščerbinovskom Rudniku v Rusku.

[2246] Išlo o rôzne druhy kvetov.

[2247] Nijaká Schmidtova práca nevyšla v Časopise Muzeálnej slovenskej spoločnosti na r. 1912 a ani na r. 1913. Vajanský rukopis práce asi vrátil.

[2248] M. S. S. — Muzeálna slovenská spoločnosť, ktorá existovala od r. 1893 v Turčianskom Sv. Martine

[2249] T. j. Branislav Šmidt. Bližšie pozri Menoslov… č. 117.

[2250] Išlo o letovisko Gagry pri Čiernom mori.

[2251] mídnik (rus.) — (správne ruský myznik) — statkár, tu vo význame na majetok

[2252] List písal Gustáv Schmidt, bývalý profesor slovenského gymnázia v Revúcej, žijúceho v tom čase v Rusku, pri svojom synovi Branislavovi, manželovi Vajanského dcéry Oľgy.

[2253] dezavoval (z franc.) — zaprel, odvolaním zbierky ponížil, urazil

[2254] Kraskova zbierka Verše vyšla asi v druhej polovici mája 1912.

[2255] aprehenzie (z lat.) — urážlivosť, nedotklivosti

[2256] Svetozár Hurban navrhol niektoré zmeny. Pozri list č. 332.

[2257] Korektúru skutočne robili Svetozár Hurban a Jozef Škultéty.

[2258] V Martine sa v tom čase tlačil pre Spolok sv. Vojtecha Nový zákon Pána nášho Ježiša Krista. Časť 1. Str. 256. Vyšiel r. 1913 v preklade Jána Donovala. (Pozri aj správu Zvesť o Písme slovenskom, Národné noviny XLIII, 1912, č. 136.)

[2259] Ivan Krasko báseň Vy ženy nezaradil do zbierky Verše. Michal Gáfrik v knihe Súborné dielo Ivana Krasku… (s. 354) vyslovuje domnienku, že ju „Krasko zaradil až do záverečnej časti, niekam do susedstva básne Otrok“. Báseň Vy ženy vyšla iba časopisecky v Dennici XII (1910), s. 89.

[2260] Správne: In der Mässigung erkennt man der Meister (nem.) — V umiernenosti poznať majstra.

[2261] Schlag ins Wasser (nem.) — úder do vody, v prenesenom význame zbytočný úder

[2262] Narážka na básnickú zbierku Svatopluka Čecha Písně otroka, ktorá vyšla r. 1895, Vajanský ju odmietol pre jej ostrý sociálnospoločenský kriticizmus.

[2263] servus (lat.), ?o??o? (gr.) — pozdrav medzi priateľmi, sluha, služobník, doslova otrok

[2264] Mässigung (nem.) — umiernenosť

[2265] Vladimír Nikolajevič Korablev bol v tom čase redaktorom Slavianskych Izvestij a články od Vajanského žiadal pre tento časopis, s ktorým slovenský spisovateľ pravidelne spolupracoval. Či Svetozár Hurban v tomto prípade vyhovel Korablevovej žiadosti, nepodarilo sa nám preveriť.

[2266] V tom čase prebiehal v Prahe zjazd českého sokolstva a zjazd slovanských novinárov. Zjazd slovanských novinárov bol otvorený 28. júna 1912. Do predsedníctva zjazdu boli zvolení: „za predsedu Jozef Holeček, za generálneho tajomníka Ján Hejret, za námestných predsedov: za Bulharov Georgiev, za Srbov Nušić, za Slovincov Pustoslemček, za Slovákov Svetozár Hurban Vajanský, za Horvatov Tisić.“ (Pozri článok Sjazd slovanských novinárov, Národné noviny XLIII, 1912, č. 76.)

[2267] O Vajanského vyznačení priniesli chýrnikovú správu Národné noviny XLIII (1912), č. 78. Znela: „Srbský kráľ J. V. Peter I. udelil S. H. Vajanskému rád sv. Sávu III. stupňa za literárne zásluhy. Rád mu odovzdalo na žurnalistickom kongrese vyslanectvo: bývalý minister osvety P. Marinković a spisovateľ dramaturg Nušić“.

[2268] Milan Ivanka sa zúčastnil pražských slávností. Okrem neho cestovali na pražské slávnosti zo Slovenska: Pavel Mudroň, dr. Igor Dula, Oľga Dulová, dr. Matúš Duchaj, dr. Miloš Vančo, Milka Vraná, Viera Bullová, Ján Straka a Emil Koreň. (Pozri článok Slávnosti v Prahe. Pocta Slovákom. Národné noviny XLIII, 1912, č. 76.)

[2269] Išlo o rodinu Aloisa Wiesnera (1852 — 1924), pražského veľkoobchodníka, nakladateľa a majiteľa tlačiarne. Vajanský udržiaval s touto rodinou priateľské styky.

[2270] Pravdepodobne rodinu Rudolfa Brejcha (1865 — 1923), českého stredoškolského profesora a prekladateľa

[2271] Na slovanskom zjazde v Prahe mali referáty: Jozef Holeček, František Hovorka, Karol Stanislav Sokol, srbský vyslanec Marinković a ďalší, na záver Hejret navrhol rezolúciu, končiacu prevolaním „Nech žije sloboda tlače v Horvatsku“ a Holeček zjazdové rokovanie uzavrel. Vajanský na zjazde vystúpil v diskusii. Okrem zjazdu zúčastnil sa Vajanský 29. júna 1912 odhalenia Palackého pomníka a tiež spolu s Pavlom Mudroňom ako reprezentanti slovenského národa aj Palackého slávností v panteone Musea království českého v Prahe. (Pozri Národné noviny XLIII, 1912, č. 87.)

[2272] Ozdobná hlavička Literárneho výboru Národného slovenského spolku v USA.

[2273] Literárny výbor Národného Slovenského spolku tvorili: Peter V. Rovnianek, Ján Kadlečík, Rev. L. Novomeský, dr. M. Francisci a J. B. Krčméry.

[2274] Svetozár Hurban nemal v Národnom kalendári na r. 1913, roč. XXI. nijaký príspevok.

[2275] Vajanského fotografia nebola odtlačená v Národnom kalendári

[2276] Polemika medzi evanjelikmi a katolíkmi sa začala sériou článkov v Slovenských ľudových novinách. Napr. v článku Jadierko z nedeľnej blahozvesti (Slovenské ľudové noviny z 9. novembra 1912) sa písalo: „Odroňské noviny a knihy sú, ktoré vydávajú ľudia nenašej viery. U nás zvlášť máme bedliť, aby medzi našu náboženskú pšenicu luteráni, židia a sociáldemokrati nesiali svoj kúkol“. Na články podobného typu reagovali v prvom rade Cirkevné listy na r. 1912 (napr. v článku Raz navždy „Slovenským ľudovým novinám“, s. 153 a n.), ale aj martinské časopisy Národný hlásnik a Národné noviny. Nakoniec sa zišli na Vrútkach zástupcovia Národnej strany s redakciou Slovenských ľudových novín a po vzájomnom dohovore sa rozhodli zastaviť vzájomnú polemiku. (Pozri článok O zastavení polemiky, Národné noviny XLIII, 1912, č. 86.) Keďže Slovenské ľudové noviny dohodu nedodržali, Národné noviny XLIII (1912) v č. 143 prinášajú Uzavretie klubu slovenskej snemovej národnostnej strany, vynesené na valnej porade v Turč. Sv. Martine 28. novembra 1912, v ktorom sa uvádza, „že pre tento smer Slovenské ľudové noviny nepovažuje za časopis stojaci v službe slovenského národa“.

[2277] separatum votum (z lat.) — rozdielne stanovisko

[2278] Juraj Janoška (ps. Bysterský; 1856 — 1930) — evanjelický farár, neskôr biskup, v tom čase redaktor Cirkevných listov

[2279] Snáď narážka na kritický postoj Slovenských ľudových novín k časopisu mladej generácie, najmä voči Slovenskému denníku, čo mohol Ján Kvačala, majúci voči nej tiež výhrady, pardonovať.

[2280] Narážka na publicistické vystúpenie Milana Ivanku voči Slovenským ľudovým novinám v Národnom hlásniku na r. 1912

[2281] Kvačalov článok Čo i to vyšiel v rubrike Umenie, veda a literatúra v Národných novinách XLIII (1912), č. 89 a datovaný je v Paríži 28. júla 1912. Kvačala v ňom reaguje na posudok svojej práce Viera a veda v Cirkevných listoch, odmieta „nemilý dojem“ z protihlasistického zamerania práce, znovu prehlasuje, že je ich „rozhodným protivníkom“, obraňuje svoje teologické stanovisko a nakoniec vysvetľuje, že ho Ján Amos Komenský zaujíma aj ako pedagóg a filozof.

[2282] Kvačala asi naráža na odsúdenie Ivankovej publicistickej činnosti v Slovenských ľudových novinách na r. 1912 v č. 48, kde sa zároveň vyslovuje požiadavka, aby bol oslobodený „spod povinnosti“ hlavného spolupracovníka pri Národnom hlásniku. Ivankovu obranu priniesli Národné noviny XLIII (1912), č. 148 v článku List redakcie a konzorcia Národných novín Jánovi Vojtašákovi.

[2283] Cirkevné listy. Časopis venovaný záujmom cirkve evanjelickej a. v. Redaktor a vydavateľ Jur Janoška. Vychádzali od r. 1887 ako mesačník, a to najprv v Martine, od r. 1899 v Liptovskom Sv. Mikuláši, od 15. júla 1900 v Ružomberku a od r. 1903 znovu v Liptovskom Sv. Mikuláši.

[2284] Narážka na recenzný článok Ostriežskeho, Po prečítaní prof. Kvačalovej knihy „Viera a veda“, Cirkevné listy XXVI (1912), s. 159 — 162, 202 — 206.

[2285] dostoinstvo (z rus.) — ctnosť, vážnosť

[2286] Ostriežsky = pseudonym Samuela Štefana Osuského (1888; žije v Senici), v tom čase poslucháča teológie

[2287] Išlo o Kvačalovu prácu Ján Amos Komenský, jeho osobnosť a sústava vedy pedagogickej, ktorá vyšla r. 1914 v Turčianskom Sv. Martine.

[2288] Nepodarilo sa nám identifikovať francúzskeho filozofa, dielo ktorého v tom čase študoval v Paríži Ján Kvačala. (Snáď to bol V. Postel, o ktorom hodne neskoršie prednášal v Paríži.)

[2289] Myslí sa tu Kvačalova práca J. A. Comenius, ktorá vychádzala zároveň v Nemecku i na Slovensku. V Nemecku vyšla r. 1914 v zbierke Die grossen Erzieher. Ihre Persönlichkeit und Ihre Systeme (Veľkí vychovávatelia. Ich osobnosť a ich systém), ako jej šiesty zväzok.

[2290] Milan Rastislav Štefánik (1880 — 1919) — slovenský astronóm a politik, v týchto rokoch pracoval na meudonskej hvezdárni v Paríži. Myšlienka založenia slovenskej akadémie sa v tom čase nerealizovala, bránil jej silný národný útlak.

[2291] Adresa: Blahorodý Pán Jozef Holeček spisovateľ, Praha — „Národní listy“

Na prvej strane pohľadnice je obraz dievčaťa + Piešťan

[2292] Holečkova próza Za svobodu (3 zväzky) vychádzala prvý raz v r. 1878 až 1880.

[2293] Vajanského zámer sa nerealizoval





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.