Zlatý fond > Diela > Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského II


E-mail (povinné):

Svetozár Hurban Vajanský:
Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského II

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Nina Dvorská, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Jana Pálková, Zuzana Berešíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 36 čitateľov

1901

List 152. S. H. Vajanský Jozefovi Škultétymu

10. 1. 1901

Drahý Jožko!

Píšem narýchlo s extrapost.[1207] Bielek[1208] písal Matúšovi,[1209] že mi čosi z vysokého koňa svojho zazlieva (Exegi)[1210] a že na túto poctivú báseň prišlo jakési hnusné šprihanie v Hlase[1211] (toto píše p. Dulová s výrazom „nehanebná kritika“, posiela vraj „Hlas“, ale ho fiškus[1212] nevydal Dulovi). Ja som bol včera v srdečnej dešperácii nad románom,[1213] ktorý sa mi počal chlpiť, trpel som duševne, noci nespal, a toto prišlo — a tuším mi pomohlo zo závozu, dnes som už pracoval uspokojivo. (Posiaľ mám 254 strán v čistom.)

Ale nerád bych zameškal: Nuž Ťa prosím, napíš mi, čo to v Hlase stojí, zvlášť či sa týka mojej mužskej a spisovateľskej cti.

Jestli áno, tedy zavráť ich mojím menom,[1214] lebo že som zavretý a sám nič nemôžem. Všetko prikryjem a ešte doložím, čo treba.

Prosím Ťa, neodkladaj… „Hlas“ menuj „kvik“-om, ostatné opíš, veď ja Ti porozumiem.

Tvoj Svetozár

Matúš dobre znáša; sme spokojní vzájomne. Tie 4 dni, čo bol doma,[1215] ho veľmi uspokojili, posilnili — ja som čakal opak. Už nevzdychá, spí znamenite. Máme trochu voľnejšie, Tvoj mëzka[1216] je zlato proti dlhému. Keď prišiel osobne oznámiť D. urlaub,[1217] našiel nás o 9-tej po tme v dyme a nič neriekol. To je hrozné s Obuchom!![1218] Čo sa s Lukácsom[1219] zriekli? A pek. p. má už nového??

(AMS)

List 153. S. H. Vajanský Ide Hurbanovej

Banská Bystrica 16. januára 1901. Streda[1220]

Drahá duša!

Teda dnes mám dve rovnice, jednu väzenskú, ktorá hlási 154 - 115 = 39; tedy zlomil som štyridsiatku; druhú životnú, ktorá hlási 1901 - 1847 = 54, tedy zlomil som po štvrtý raz päťdesiatku. Táto druhá je veru tiež už považná!

No tohto roku budem o suchu odbávať narodeniny, vlastne nie, lebo medokýšu sa napijem dvojmo, i Dulovu[1221] porciu vylejem za golier.

Dva Tvoje listy, Oľgin jeden som dostal (od 11/1 a 14/1 od Teba). Oľgin je bez dátuma! Kdeby to! Ešte som ju mal dať na petrohradskú univerzitu, keď nestačí Mariinský inštitút. List bez dátuma je jako hodiny bez ručičiek.

Ďakujem za blahoželania. Prišli o deň skôr. Ďakujem.

Počujem, že chudákovi Ob. chcú zbierať na pomník! Či ľudia z rozumu vyžili, či sa nejakej osobe pretrhla nitka už i v hlave?

Kostilánka[1222] sa vyznačil! List na 4 strany, kvartu, 11. I. 1901, a jaký! Priamo klasický. Nasmiali sme sa s Matúšom.[1223] Urobili ste nám príjemnú minulú nedeľu.

Šunka ešte neprišla z Trenčína, je už 10 hodín. A veru sa zíde, ačkoľvek mám veľmi slušný kost.

O zimu sa netráp, kúria tu znamenite a príjemne. Sú tu dva ventile, pri zemi i podlahe, možno vzduch temperovať[1224] jako v eremitáži v obrazárni.

Mrzutý tón listu bol preto, že mi práca[1225] zasekla: jako to u mňa vždy býva: inu, komu nedal pán Boh hotového, toho musí prašina častejšie boleť, mne sa to nesype jako mladým obrom.[1226] Taký mladý výlupek napíše za deň dva romány, divadlo a… paškvil a je héros. No včera, v predvečer môjho narodenia, sa otvoril jakosi prameň! Nemohol som zaspať do druhej, čo ma to tešilo a rozčuľovalo. Už dielo bude iste, už ho sotva zahodím. Matúš ho klasifikuje za prvé, no on sa iste mýli. Kapitálna práca bude — a tam už nech svet súdi, jako chce. Človek hľadí podať to najlepšie, inu ale keď je hlúpy a nechodil do školy sopľavým chlapcom a komediantom — nuž chudák musí sa uskromniť… Myslím, že to bude asi 18-20 tlač. hárkov. Ostatne neviem, rukopis mýli.

Keď mi nešla práca, nevedel som, prečo. Teraz už viem. Z Kostovho listu[1227] sa dozvedám, že tam majú pána, čo všetku múdrosť pojedol a druhým nič nenechal! Aha! Jako môžem tu jesť, čo je už zedené tam? Teší ma, že sú naši zdraví. Nuž zbohom! Vypite na moje zdravie liter dobrého vína.

Váš Svetozár

Škultéty[1228] nepísal mi ešte ani riadka!! To je lieň!!

(SAPL)

List 154. S. H. Vajanský Ide Hurbanovej

Banská Bystrica 30. januára 1901[1229]

Drahá duša!

Novomestské deti[1230] mi poslali tu pripojené milé listy, Kosta[1231] veľký a mrzutý list! Ešte ho trápi ucho. Nech si nerobí z ničoho nič. Zakiaľ szarik[1232] sa len po mne vláčil, bolo dobre, teraz je už aj vaj,[1233] keď povedal medzi lžami i pravdu, nielen lož!

Jožko Škultéty mi písal, povedz mu, že som od neho ani hrubé nečakal listy, veď viem, že najlepšie zmýšľa, a to už listy sú zbytočné. S Vladimírom Michajlovičom[1234] nebolo možné o tom hovoriť: keby Jožko videl moju prácu, uznal by, že nemožno sa tak tuho vytrhnúť, a veď zná moje položenie. Dve tretiny sú hotové, 362 mojich listov polhárkových. Na tretej časti pracujem, materiál je pohromade, len to „jako“ ešte nie, čo ostane hlavná vec pri diele umeleckom, a také bych rád doniesť. Či sa podarí, Boh sám zná, no ja ho prosím o pomoc, snáď ma neoslyší. Lepšej obrany pred nápadami oplanov verejných i tajných ani byť nemôže. Matúš je cele spokojný.[1235] Qui vivra, verra![1236]

Ty sa ničím nedaj mýliť pomôcť Viere,[1237] ja za Tebou prídem, jestli už tam budeš! Vieš, jako je dôležité opatera kútnice![1238] Na Semmelweisa[1239] nezabúdajte! Wochenbettfieber[1240] dá sa temer absolútnou istotou znemožniť opaterou a profilaktickými prostriedkami. Bez Teba tam bolo by zle. Choď len zavčasu, na ich kalendáre sa veľmi nespoliehaj.

Dnešná moja rovnica je:

154 - 129 = 25.

Šunka od Viery z N. M. prišla taká veľká jako z begamota,[1241] tapíra[1242] alebo mamuta (Elephans primigenius antidiluvialis)[1243] a pritom mäkká a znamenitá… Matúš ju elegantne roztrančíroval! Máme ju radi do zožrania. Ostatne, náš košerový kost je dobrý. Sňahu máme plný dvor: ale všetko krásne pozametané, prechádzka je výtečná. Jestli mi dobre pôjde práca, budem v rovnováhe.

Bol nás navštíviť Turzo,[1244] Hanzlik[1245] a Janík[1246] s peknou bielou tvárou. Kapce mi podšili, sú dobré i bundička dobre slúžila v treskúce zimy a moja perzianka — čapica, ktorá už sedí 494 dní, a predbežne bude dohromady sedeť 519 dní! Tá chudera mnoho pretrpela a ešte je cele dobrá a neoprašivela.

Nuž zbohom. Jožkovi nezabudni odkázať… Kostovi ďakujem, Oľu[1247] pekne pozdravujem, a či je ešte tučná?

Váš Svetozár

V liste Rudovom[1248] nebolo žiadnej karty na Matúša! Alebo zabudol pripojiť, alebo jej vôbec nebolo!

Pa!

(SAPL)

List 155. S. H. Vajanský Ide Hurbanovej

Banská Bystrica 19. 2. 1901[1249]

Drahí moji.

Tak tedy v nedeľu, dňa 24. februára, odídem stadiaľto o 7-mej večer a budem večer o 11-tej v Martine. Prv nemôžem odísť, so mnou tu urobili také dispozície. Tuná v Radvani a Selcách odbavím sa tedy a som ten samý deň u Oľgy,[1250] ktorej súčasne píšem. Čo bude ďalej, ešte odpíšem: poneváč času nazbyt nebude (dokončenie mojej práce,[1251] upravenie pod tlač atď. atď.), tedy prosím krst určiť na štvrtok, dňa 28. februára, zostať dlžej nemôžem.

Povážte, že nesmiem svoju vec zmeškať, tu ju dokončiť už nevládzem. Dnešná rovnica 154 - 149 = 5 je už primalá na dokončenie. Prídem dosť otrhaný domov, tu sa moc derie. Nuž zbohom, tedy do skorého videnia

Váš Svetozár

(SAPL)

List 156. S. H. Vajanský Matúšovi Dulovi

Turčiansk(y) Sv. Martin 16. 3. 1901

Drahý Matvej Matvejevič!

Tak sa už pomaly blíži koniec predestinovaného[1252] polroku: aby Boh bol milostivý a zhustlo v zlato to, čo bolo troskou, a nie svetská formálna, egoistická pravda zostala v prospechu, ale pravda Božia, vnútorná, ktorá je v nás, jako je Boh v nás: est deus in nobis, agitante calescimus illo.[1253]

Už Ťa tedy počíname čakať, keď dostaneš list, bude už len jedenásť dní. Kulifaj[1254] Ťa vraj príde navštíviť… Predvčerom tu bol †ko:[1255] man kehrt immer alten Liebe zurück.[1256] Myslím, abys’ tam ani nespomínal nič, lebo budú iste všelijaké kumšty vodivé a ohnivé do pohybu donesené. +ko mi rozprával veci dosť zaujímavé a prekvapujúc o zamlčovaní vecí, ktoré by mal človek vedeť.

Na žur. kongres do Dubrovníka[1257] som sa prihlásil len tak va banque…[1258] Mňa mrzia Poliaci a takí gauneri jak Rozvadil[1259] et tutti kvanti.[1260] Ale bych predsa nechcel, aby sám Karol[1261] reprezentoval Slovákov. Nuž vederemo.[1262] Bolo by to pre Teba, pohuľať[1263] po toľkom zasadaní… A veď to ani nenie taká veľká vec, len vôľa. Pravda, roboty bude dosť, všetky termíny Ti poodkladali na prvé dni apríla.

Román doklepávam,[1264] keď prídeš, oddám ho spolku čisté i nečisté… Je toho hodne… Iste bude väčší než „Proti prúdu“.[1265] Včera (piatok) som mal zlý večer, išiel som o 10 1 spať celý nešťastný. Dnes v sobotu úfam pomknúť sa hodne dopredku, či vlastne ku zadku. Škultéty myslí, že by bolo vo veľkom záujme veci čestnej, čím skôr vydať vec… Nuž však uvidíme. Ja môžem dať do tlače hneď po Tvojom príchode, ale to Ti hovorím, abych s Kulifajom nemal nič pri tom. Nevídam ho celé týdne, prace sa.

Beličku[1266] (chuderku) sme pochovali v bázni Božej. Že vraj banoval i ľutoval, že nemá vnukov, a tak majetok príde „do cudzích rúk“. To je tak: ja mám vnúčat dosť a budem mať, ale žiadneho „majetku“. Každému čosi chybí. Či Kohn ešte dobre varí to košer? Ja dosť dobre jem. Piva teraz nepijem, v red. nefajčím: hľa, koľko dobrých vecí z väzenia. Slováka len zavreť jako pudla, hneď je lepší!

Zbohom Tvoj Svetozár

(AMS)

List 157. S. H. Vajanský Matúšovi Dulovi

T. S. M. 21. 3. 1901

Drahý Maťo!

Ústne pozdravy od Teba som dostal. Máme o Teba starosť, abys už len vydržal, a nie tam jako Uher chcel uskoriť deň svobody. Jakýsi segíň-legíň[1267] v Leopoldove, či kdesi, mal už len tri dni a ušiel, pravda, chytili ho a má teraz po chlebíčku.

Blažkovi[1268] neskoro dávať rady, už je tu a počal dňa 20-ho sed(i)eť v stoličnom dome. Hovorili sme mu, že by mu bolo lepšie v B. Bystrici, opatera, byt, zdravý vozduch, záhrada, prechádzka, obsluha… no už je neskoro, už si sám vyvolil. Bol tu i jeho brat Petrík[1269] z Ustia, oženil sa, starý peň, a vzal si 18-ročné sedliacke dievča spod Babej Gory, bola tu, driečne, ale celé divé žieňa jako z hory pribehnutá srna. A on už nedudá tak, vyzerá trochu solídnejší. Myslím, že mi už ani netreba písať Ďurkovi[1270] do Varšavy, keď to kupectvo je už hotové!

Tvojich vídam každý deň. Škoda Dubrovníka,[1271] mal bys ísť — bol by som ti dobrým čičeronom.

Zbohom Svetozár

(AMS)

List 158. Karla Slavíková Welsová S. H. Vajanskému

List psaný v Praze, 29. března, 1901

Vysoce ctěný Pane,

nejprve dovoluji si Vám, velevážený Pane, se představiti.

Jsem Karla Welsová — Slavíková, bývalý člen činohry Národního divadla a sestra spisovatele R. J. Kronbauera.[1272]

Zabývám se, vysoce ctěný Pane, studiem lidu Vašeho a svým spisováním a svými přednáškami snažím se co možná největší sympatie Slovákům získati. —

Letos v květnu mám zase v úmyslu za příčinou studia asi měsíc na Slovensku ztráviti.[1273] Hledám taký kraj, kde je lid ještě původní a kde zůstává v letě doma, aby moja kořisť byla co možná největší.

A tu obracím se, slovutný pane, o radu a pomoc k Vám.

Vloni jsem svému studiu přinesla takovou oběť, že jsem se odhodlala bydleti mezi lidem robotným! To je ale trýzeň veliká a více to neudělám!

Slyšela jsem, jací jsou luteránští faráři oproti našim velcí vlastenci. — Zatoužila jsem tolik, bydleti na takové faře. — Farář vlastenec mi jistě v mém studiu bude nápomocný. — V Nitranské stolici učinila jsem na katolické faře žalné poznání!

Obracím se, vysoce ctěný pane, k Vám, se snažnou prosbou, abyste se mne ujal a tu velikou laskavost mi prokázal, nalezením vhodného kraje a bytu, kde bych se cele svému studiu oddati mohla.

Těšíc se na brzkou odpověď Vašnostinu a prosíc za prominutí, že dovolila jsem si obtěžovati, znamenám se, Vašnostem v úctě hluboké,

oddaná Karla Slavíková-Welsová choť lékaře v Praze, Ovocný trh, č.

(SAPL)

List 159. Vladimír Hurban S. H. Vajanskému

Stará Pazová 29. mar. 1901[1274]

Drahý braček Svetozár!

Na druhý raz si nechávajúc všetky dotazy, výzvedy a dohovory privátnej ceny, prichodím teraz s jednou súrnou žiadosťou a pre Boha Ťa prosím, vyplň mi ju 1. s láskou, 2. dobrou vôľou a 3. možno najrýchlejšie.

Prečítaj si tu priložený preklad listu Milka Cepelića,[1275] r. k. farára v Ďakove (ináč v hodnosti kanonika), najbližšieho dôverníka Štrossmayerovho. —

K tomu listu mám len toto ešte dodať. Pravda je, že som 8. sept. 1900 sľúbil Cepelićovi na jeho vyslovenú žiadosť, že mu zaopatrím dáta ku kapitole „Strossmayer a Slováci“. Zdelil mi totiž, že z príležitosti 50-roč. biskup. jubilea Strossm.[1276] má sa vyhotoviť „spomenknjiga“, v nejž by celý život a diela Strossmayerove mali byť znázornené, tu že tedy musí byť aj oddiel „Strossmayer v pomere ku Slovanstvu“ a v ňom aj kapitola: Strossmayer a Slováci.[1277] Tejto knihy hlavným spisovateľom a redaktorom je Cepelić.[1278]

Nešťastie chcelo, že ste sa Vy vtedy práve hotovili do väzenia,[1279] ktorým si maďarské súdobníctvo na večné veky udrelo na čelo biľag somárstva.

No ja som predsa urobil pokus a uverejnil som v Nár. nov. žiadosť na naše obecenstvo,[1280] aby zbieralo patričné dáta a mne ich láskave zdelilo. No neprihlásila sa ani živá duša.

Ja som sa hanbil, že som Cepelićovi daný sľub nemohol splniť. No poneváč mi aj vtedy (v septembri) veľmi náhlil, že len asi za mesiac na tie dáta môže čakať, myslel som, že vec je vybavená a kapitolu o Slovákoch že už len vyplnili, ako sami vedeli. — Až ma tento list Cepelićov zase vyburcoval.

Pomáhaj už teraz, drahý braček, ako znáš, len pomáhaj, aby tá čestná, nám rezervovaná kapitola vyplnená bola dôstojne.

Dobrú príležitosť ponúka Cepelić, aby si Ty pár slovami oslávil Strossmayera. Učiň to z tej duše. Pozbieraj aj narýchle, ak možno, tých dát. Snáď bude Mudroň niečo znať z moyzesovských časov.[1281]

Pošli to potom všetko mne. Ja to preložím a pošlem aj Tvoj originál, aj môj preklad Cepelićovi.

S naším otcom sa znal Strossmayer, ale kde sa videli a či stáli v dopisovaní, mi neni známo.

Keď som Strossmayera pred 20 roky vítal pred mojím kostolom, hlasne volal z koča pri odchádzaní: pozdravte mi Vášho otca, môjho priateľa, nášho mučedlníka!

Cepelić tvrdí, že jeho predkovia, ktorí sa zvali Cepelík, pochádzali z Trenčianskej stolice, stade tá poznámka.

Odpovedz mi hneď pár riadkami, že si tento list dostal a ako a kedy žiadosť moju vyplníš, abych sa zas ja mohol Cepelićovi ohlásiť a ho upokojiť.

Pozdravy od domu do domu!

St. Pazová ako hore

Tvoj Vladimír

(SAPL)

List 160. S. H. Vajanský Vladovi Hurbanovi

T. S. M. 1. 4. 1901[1282]

List došiel,[1283] urobím všetko možné, ale mnoho toho nenie. Mám Str.[1284] list na Moyzesa v originále, darujem ho Cepel.,[1285] jestli chce. 4-ho apríla mám ísť na kongres do Dubrovníka,[1286] 5-ho bych tedy mal byť v Rieke. Ešte to nenie isté.

Keď pôjdem, dostaneš telegram z Pešti alebo z Fiumu.[1287]

Román (veľký 30 hárkov) dokončievam. Iste moje najlepšie a najväčšie dielo.

Tvoj Sveto

(AMS)

List 161. Vladimír Hurban S. H. Vajanskému

Drahý braček!

Hurrá, sláva! Dôstojne si veru zastúpil slovenský národ v Dubrovníku.[1288] Či Ťa poznala ešte Porta Pile?[1289] V jak rozličnom zástoji si tam bol teraz a pred štvrťstoletím! Vitaj zase na mukotrpnom Slovensku!

Prichádzam Ťa upomenúť na sľub ohľadom Cepelićovho Albuma (o Strossmayerovi). Prosím, prosím, prosím! Čo najdriev!

V Dubrovníku boli aj dvaja, čo spolu so mnou boli na jubileu Strossmayerovom 8. sept. 1900, i to Šandor Gjalski (Babić),[1290] náš romancier (vyobjímal ma za môj toast[1291] v Ďakove), a páter Stojalowski.[1292]

Pozdravy všetkým

V. Hurban

Stará Pazová 13/IV 1901

(SAPL)

List 162. Peter V. Rovnianek S. H. Vajanskému

[1293]

Pittsburg, Pa., Apr. 15 — 1901

Blp. Svetozár Hurban-Vajanský

Turč. Sv. Martin

Blahorodý pane:

Oprávnená je Vaša sťažnosť, že na dávny súkromný dopis odpovede nedošlo. Verte, ani neviem, jako sa to stalo. Ale nedivte sa, prác má človek plné ruky, tak často zatarasí sa jeden alebo druhý súkromný dopis.

Ale ad rem.[1294] My ovšem postupujeme honorár, daný dľa možnosti za práce, ktoré sú nám odoslané. Verte mi, keby každé Vaše slovo v stave sme boli honorovať zlatom, učinili by sme to. Čo dáme, dáme zo srdca a s ochotou. My vieme, že nedostatok honorovania prác ubíja sily a naša kolónia v tomto ohľade chce odpomôcť, nakoľko môže.

My s najväčšou ochotou honorovať budeme práce, keď nám len zašlete. Ať je to čokoľvek, básne, novely, články atď. Ba s ochotou honorovali by sme román, keďby ste ho pre nás napísali[1295] a rukopis razom odoslali. Vydávame teraz Denník[1296] a ten potrebuje hodne pokrmu. Román uverejňovali by sme v ňom a osobitne ešte vydali. Rozmýšľajte nad tým.

Čo sa románu Kotlín týče, ja myslím, že asi 200-300 výtlačkov by sme prevzali a odpredali tu.

Spomenuli ste pána — Halašu[1297] — List, ktorý mi posledne písal, neprijal bych ani za žiadne peniaze. Také hrubé urážky ja od p. Halašu nikdy nezaslúžil. Ale som sa i zariekol, abych v prospech nejakej zbierky viac niečo urobil. Nie… Ani p. Halaša, ani žiadna živá duša nemala práva do zbierky našej[1298] sa miešať a s ňou chceť disponovať. My bona fide[1299] v prospech národnej veci zavedieme zbierku a potom predčasne zapríčiniť chcú ruvanie nad mrcinou…! To hnusné. A za Vašu dobrú vôľu, za Vašu prácu, za Váš vlastný mozoľ — len v kancelárii mojej zozbieral som k tomu cieľu do 1500 korún od mojich robotníkov — odmenia sa Vám tým, že Vám na oči vyhodia: „Neurážajte nás, aby ste na nás zbierky robili. Kto Vám to kázal? Kto Vás o to žiadal? My s národnosťou nekupčíme!“

Ale než tieto slová na papier položil, už písal, že nám dané bolo vnuknutie zbierať „v prospech rodín väzňov“, ale sa myslelo, že peniaze majú ísť národnej pokladnici.

Nuž so zbierkou disponovali sme, jak ona zavedená bola, po zaokrytí výloh má sa rovnako rozdeliť medzi väzňov a tí ať si disponujú s peniazmi dľa ľubovôle. Ale p. Halašov list podržím si na pamiatku a bude ma upomínať, jak má človek za národné zbierky horliť.

Odpusťte mi, blahorodý pane, ale keby tie korešpondencie do verejnosti dané boli, neviem, koľko Slovákov nachodilo by sa na pôde americkej, ktorí čo len jeden márny cent ochotní by boli obetovať na jakýkoľvek národný účel. Som oddaným našej spoločnej veci, pracujem za 13 rokov nepretržite skoro dňom-nocou bez odpočinku za svätú našu vec; som dodnes ideálnym, čo týče sa národnej práci, vždy optimistom, čo na 13-ročného Amerikána je trocha primnoho; bil som sa s celou bandou podporovanou vládou, prestál desiatky pravôt, platil tisíce dolárov na tie pravoty, ešte i dvojmesačný žalár mi hrozil;[1300] ale keď poprečitoval som tú korešpondenciu p. Halašu, voľky-nevoľky zakrútil som hlavou, moja pevná viera otrasená bola, môj zápal ochladený. Jestli tak sa to u nás jedná, veru nie je to všetko „kóžer“.

Ale bolo toho dosť. Nejdem Vás unúvať, ani nechcem mysleť na to.

Prikladám chatrný honorár napred. Len Vás úctive prosím, neodkladajte dlho, zašlite niečo.[1301]

So srdečným pozdravom a úctou som

Váš oddaný P. V. Rovnianek

(SAPL)

List 163. Terézia Vansová S. H. Vajanskému

Milý priateľu!

Sľúbila som Ti, že prídem, že sa budeme „vadiť“! Vzdor tomuto príjemnému úmyslu nemohla som sa dostaviť: prišli milé mne dámy návštevou ko mne — a večer bolela ma moja hlúpa hlava. —

Ľúto mi je, že som Vás pohoršila. Nikdy je nie mojím úmyslom pohoršiť niekoho. Nezasievam zášť, ale chcem všade, kam idem, nosiť mier a utíšenie. Žiaľ, že nepodarí sa mi to, alebo málokedy. Nechcem nikomu žiaľ pôsobiť, keď mu nemôžem radosť pripraviť. Ale často človek vbehne do toho… No, i teraz považujem to slovo: „slovútny“ za tak nepatrné, že nenachodím príčiny pohoršiť sa na tom. I môj muž,[1302] ktorý je prvým a jediným radcom mojím, súhlasí so mnou. Ja som mu to rozpovedala. Nedajte sa zachvátiť čo hneď i voči takým ľudom, ako je Masaryk. Mne je on naskrze nie miláčkom, už i pre jeho Hilsnerianizmus[1303] nie. Aká je to humanita, tam úkladného, nebezpečného, dvojnásobného vraha zastávať — a tuto rodným bratom brať viac než život: dobré ich meno — ich česť — na púhe počutie, alebo — klebety! Ej, to je pravda, že niet hnusnejšieho zjavu ako opitá žena a klebetný muž, tým viac, keď podlé klebety pustí do novín.

Ale ja za ešte nebezpečnejšie mám jeho, vlastne i tendencie a smer Tolstého:[1304] ja držím ich oboch za revolucionárov alebo pripravovateľov revolúcie.

Napoleon[1305] riekol pred svojimi ministrami: „Nemilujem Rousseau-va,[1306] lebo on pripravoval revolúciu“. „Vaše veličenstvo ale by bez revolúcie sotva bolo prišlo na trón“, riekol jeden z dvoranínov. „Možno“, odvetil Napoleon zamyslene, „však snáď by bola Francia šťastnejšou“. —

Toľko o Masarykovi. Mám ešte dosť svojich myšlienok, lebo pozorujem z ústrania, objektívne, bez vášne a náruživostí, bez predpojatosti, ale všetko, čo vidím, i to chybného, osvecuje mi láska, ktorú cítim k rodu môjmu a k Vám, moji rodní bratia. Dľa môjho náhľadu nám treba lásky, trpezlivosti, nám treba vytrvalosti a chladnokrevnosti.

Ja som povedala moju mienku i hlasistom v liste súkromnom. Vyhrešila som ich, — ale čože, oni ma nechceli počuť, odpovedali mi v drobničkách,[1307] že na to nepodbajú. Dobre, ale ja som si povinnosť vykonala — a idem svojou cestou ďalej.

Vedia oni, s čím súhlasím, s čím nie, i tak dobre. A dakedy predsa len padne to dobré zrno na úrodnú pôdu.

A teraz končím tento list. Srdečne pozdravujem Tvojich milých, menovite drahej mamičke Vašej oddaj odkaz mojej zvláštnej úcty. Snáď keby ste ma bližšie znali, milovali by ste ma, ako ja Vás, i poznali by ste, že je môj úmysel vždy a všade prospieť veci dobrej.

Veľmi často chcela som Ti písať. I vtedy, keď si prišiel z Dubrovníka, keď ja netrpezlivo čakala som každé číslo N. novín a s radosťou čítala všetko, menovite čo sa Tebe milého stalo, zdalo sa mi, to že mne stalo sa. Tak som to precítila, tak som hrdá bola na to. Ale zakaždým pero moje kleslo, áno, v pravom zmysle slova, lebo zlá myšlienka preletela hlavou: oni ťa nechcú, oni ťa nemajú radi, oni nerozumejú, nemilujú, oni ťa odstrčili. — — Oni ma nechcú — atď., ale ja ich milujem predsa! Mne je Martin, čím mi bol prvý raz,[1308] keď som šla nadšením naplnená (keď sa nám kufor so šatami stratil — a keď som od Teba dostala — habarku).

Zdravstvuj! Tvoja vždy verne oddaná sestra T. Vansová

(SAPL)

List 164. Andrej Halaša S. H. Vajanskému

Blahorodý p. kolego!

Zbierkami z Ameriky v obnose vyše 13-tisíc korún kryté budú všetky výlohy bystrickej pravoty a väzenia i zvyšuje ešte zo 8000 korún, ktoré — dľa zreteľnej úpravy — majú byť medzi väzňov rozdelené, nakoľko by daktorý na to reflektoval.

V takomto stave vecí svedčné a dôstojné by bolo, aby aspoň zbierky zo Slovenska od 4/1 1900, t. j. od posúdenia až dodnes došlé, venované boli výlučne pre fond národných potrieb, aké menovite toho roku značné budú.

Tuším na Silvestra boli ste sa pred red. Pietrom[1309] osvedčili, že väzňom odmeny brať aj zo slovenských tunajších zbierok nebolo by na mieste. — Ráčte tedy — jestli Vaša vôľa — dodatočne zdeliť, či príspevok z Nového Mesta v obnose 195 korún v októbri 1900 došlý patrí k rozdeleniu medzi väzňov, alebo má sa oddať nár. fondu? Odpoveď prosím, lebo Mudroňovi ako predsedovi ústr. výboru,[1310] alebo redakcii Nár. novín.

S úplnou úctou

Váš oddaný Andrej Halaša

V T. Sv. Martine 6/5 1901

(SAPL)

List 165. Peter V. Rovnianek S. H. Vajanskému

Philadelphia 2. júna 1901[1311]

Pán Svetozár Hurban Vajanský

Turč. Sv. Martin

Vaše Blahorodie!

V piatok odcestoval do Európy profesor slavistiky na Hardwardskej univerzite, tu v Amerike. Ústav v našej zemi, ktorý vehlasné meno. Chce navštíviť aj Martin, Ružomberok, Senicu a Trnavu. Chce študovať naše pomery. S literatúrou našou je dobre oboznámený. Preto prosím Vás, buďte profesorovi Louisovi Wienerovi[1312] vo všetkom po ruke, poprípade dajte mu niečo z našej literatúry pre univerzitnú knižnicu. On tu môže mnoho urobiť v prospech náš, lebo on uverejňuje svoje práce v tunajších vážnych mesačníkoch. Jestli mu dáte dobré vysvetlenie a úpravu, on môže svojimi článkami v tunajších revueách povzniesť vec našu na otázku svetovú!

Toľkoto osmeľujem sa Vám zdeliť, aby znali ste sa potom prispôsobiť.

S vrelým pozdravom značím sa v úcte oddaný P. V. Rovnianek

N. B. Máme práve konvenciu.[1313] Práce mnoho. Po konvencii budem písať verše. R.

(SAPL)

List 166. Alois Jirásek S. H. Vajanskému

Slovutný pane!

O mých padesátých narozeninách vzpomněl Jste si na mne laskavě srdečným blahopřáním i krásným darem.[1314] Vzpomínka Vaše i Vaše nová kniha byly mně radostným překvapením. Těším se na „Kotlín“ a co jen nejhlavnější korespondenci, nyní hodně silnou, odbudu, chutě začnu číst a těším se pro Vaše dílo na několik těch volných dní posledních prázdnin. Srdečně Vám za vše děkuju i za laskavé připsání. Vážím si projevu Vaší sympathie velice: přicházíť od básníka mně milého a upřímně váženého, od muže, jenž statečně a obětivě bojuje pro svůj lid. Před léty setkal jsem se s Vámi na okamžik v Národním divadle, kdež mne nebožtík Stroupežnický[1315] Vám představil. Ale spěchali Jste a pak už mne nebylo popřáno s Vámi se shledati. Ovšem sledoval jsem Vás pořád i v literatuře i v zápase politickém. Miluju Slovensko a Slováky, snažím se vše stopovat co se jich týče. Ne bez pohnutí četl jsem věnovaní „Kotlína“ Vašemu spoluvězňovi, statečnému p. M. Dulovi.

Bůh Vás posilni! Buďte zdráv slovutný pane a přijmete ujištění, že Jste mi způsobil velikou radost.

Váš v upřímné úctě vždy oddaný Alois Jirásek

V Hronově u Náchoda 31. VIII. 1901

(SAPL)

List 167. Štefan Mišík S. H. Vajanskému

Slovutný Pane!

Obraz Slovenska, aký namaľovaný je v „Kotlíne“,[1316] nielen úplne zodpovedá skutočnosti, ale slúži ku cti majstrovej a je najväčším pokladom našej literatúry. Prijmite moju hlbokú poklonu a najsrdečnejšiu vďaku za tento vzácny dar, akého dostalo sa spisbe slovenskej z umného pera Vášho. Boh Vás živ a ochraňuj k blahu svojho ťažko skúšaného národa!

So srdečným pozdravom a výbornou úctou som

Váš pokorný sluha Štefan Mišík

v Hnilci 18. sept. 1901

u. p. Igló; Szepes m.[1317]

(SAPL)

List 168. Vladimír Hurban S. H. Vajanskému

Stará Pazová 21. sept. 1901[1318]

Drahý bratre!

To veru išlo moderno-rýchlo s tou Oľgou.[1319] Už nech sú len šťastní! Bol to zvlášte milý pád, že Oľgička rusky vychovaná[1320] v jej milovanom Rusku sa mohla usadiť, a predsa zväzok so Slovenskom nemusela prerušiť. Sto niťami ostane s ním zviazaná. A tá diaľka tiež neni taká ohromná, len asi raz tak veľká, ako sme my od Vás.

Tvoj „Kandidát“ počne o pár dní vychádzať v Obzore[1321] na konci (kde doteraz Gorkého Foma[1322] vychádzal). Redaktorovi Pasarićovi[1323] sa preklad ľúbi a nahovára Ľudmilu,[1324] aby aj „Kotlín“ previedla.[1325] Buď tedy tak dobrý, daj Ľudmile dovolenie prekladu Kotlína do horvátštiny.

Potom Ťa ešte o jedno prosím: Stijepan Žgurić,[1326] kaplán v Stubici preložil Tvoju novelu „Babie leto“ a chce ju dať vytlačiť vo „Vijenci“,[1327] našom beletristickom časopise, no nemá formálneho dovolenia od Teba. Obrátil sa na mňa, abych Ti to dovolenie vyprostredkoval. Chcel by i iné Tvoje novely prekladať.

Napíš tedy braček na kartu papieru:

Velečastnomu gosp. Stijepanu Žguriću, kapelanu

v Stubici

Dozvolujem Vam prevesti na hrvatski jezik moju novelu „Babie leto“ bez da za to tračun posebne nagrade.

Sv. H. V.

— A pošli mi takú kartu spolu aj s dovolením pre Ľudmilu sem na mňa. Ja potom tú kartu pošlem sťato Žgurićovi do Stubnice. Žgurić preložil aj „Proti prúdu“ Šoltésovej.[1328]

Tvoj račun takto stojí: Dvihlo sa 240 korún s termínom 21. nov. 1900. Ida[1329] poslala 20 korún na perie, Gusta[1330] jej po sestersky rátala poslané peria za 8 korún, ostalo tu 12 korún. Keď nemožno bolo peria dostať, obrátilo sa 12 korún na úroky, čo donieslo 1 roka od 21. nov. 1900 do 21. mája 1901. Od tohoto poslednieho dňa nie sú platené úroky. Trovíme. Teraz Vám už zase jedna starosť odpadla. Ostáva len Vladimír,[1331] o ktorom počujeme samé dobré hlasy. Daj Bože zdaru!

Naše deti obe sú teraz v Záhrebe. Ľudka[1332] sa vráti koncom septembra.

Srdečné pozdravy.

Slovenská aktivita bude mať dva úspechy. I. Oživenie driemajúceho národa II. Strhnutie larvy Szelovi[1333] pred Európou.

Tvoj brat Vladimír

Stará Pazová 21/IX 901

(SAPL)

List 169. S. H. Vajanský Prokopovi Grégrovi

Turčiansk(y) Sv. Martin 23. 9. 1901

Slovut(n)y pane!

Dodatkom k môjmu listu píšem: Dňa 2. októbra budú u nás voľby, prosím Vás, pošlite sem poriadneho, vzdelaného muža,[1334] ktorý vie hladeť na veci prosto a rozumne, bude tu veľký zápas čestného národa, a nie luzy, jako nám nadávajú Rozvodovci,[1335] Masarykovci[1336] a takí podleci jako Herben,[1337] Kálal! Prosíme Vás o to všetci, aby raz prestalo nedorozumenie a aby naozaj česká verejnosť nespáchala nad nami krivdu. Pošlite ho na mňa, ja mu obstarám byt a privediem ho ku hlasovaniu. Nech vidí, jako my bojujeme, nech sa presvedčí a potom nech píše holú pravdu. Jestli Vam záleží niečo na Slovákoch, nuž neodoprite tejto prosbe.

Nech príde Váš povereník už 1-ho, lebo vtedy na noc pôjdeme po dedinách všetci

Váš Svetozár Hurban

(AMS)

List 170. Prokop Grégr S. H. Vajanskému

V Praze 26/IX. 901

Velectěný příteli!

Druhý dopis přiměl mne k tomu bych vyslal k Vám našeho referenta. Jest to Člen redakce p. K. Čupr,[1338] jejž zajisté znáte. On Vám vysvětlí záležitost, na níž si stěžujete. Vyslal jsem k Vám člena naší redakce Byste nabyl přesvědčení, že myšlení naše vůči Vám jest nejpřátelštejší a že co nejpozorněji sledujeme boj Váš proti maďarisaci. Řekněte mu vše co Vás tísní a ukažte mu jak se u Vás provádějí volby. Vystoupíme v listu ostře proti násilí![1339]

Pan redaktor Čupr přijede k Vám prvního října v poledne neb večer.

Srdečně Vám tisknu ruku a pozdravuji Vaše přátelé.

Vám v hluboké úctě oddaný P. Grégr

(SAPL)

List 171. Spolek českých žurnalistů v Praze S. H. Vajanskému

V Praze 13. října 1901[1340]

Vaše Blahorodí!

Slovutný pane!

Zdejší „Moravskoslezká Beseda“[1341] jež jak Vám asi známo bude, uspořádala předloni a loni s velkým zdarem přednášky o Moravě a Slezku, hodlá nyní, ještě před Vánocemi pořádati cyklus o Slovensku a požádala mně, bych u Vás se dotázal, byl li byste ochoten sám přednášeti o slovenských poměrech a koho byste vedle sebe ještě za řečníka doporučoval. Cyklus pozůstával by celkem ze tří přednášek, jež měly by pražské a české veřejnosti podáti obraz uherských Slováků, jejich národohospodárských, kulturních, literárních a jiných poměrů. Přednášky ty konaly by se 10. 17. a 28. listopadu t. r. v Měšťanské Besedě pražské a působily by jistě dobře směrem vzájemnosti československé.

Prose o laskavé brzké sdělení, zdaž byste byl ochoten přednášeti[1342] a které dva řečníky byste vedle sebe doporučoval,[1343] který obor byste si sám vyvolil a které obory by probrali ostatní páni řečníci, trvám v nejdokonalejší úctě

Vám oddaný Rajmund Cejnek redaktor Politik v Praze „Politik“

P. S. Kdybyste si přál bližší informace, podám jej ihned.

(SAPL)

List 172. Spolek českých žurnalistů v Praze S. H. Vajanskému

V Praze 20. října 1901[1344]

Vaše Blahorodí!

Slovutný pane!

Po úrade s předsedou „Moravskoslezké Besedy“ Drem Honlem[1345] dovoluji si sděliti toto:

Moravskoslezká Beseda s velkým potešením béře na vědomosť Vaši laskavou ochotu, s níž Jste se přednášeti uvolil a ráda nahradí Vám cestu druhou třídou z Martina do Prahy a zpět. Zároveň nabízí Vám 5 zl. dietu za každý den. Račte se laskavě o této nabídce vyjádřiti.

Jednou přednáškou věc odbýti nelze. Mohlo by se říci, že Beseda Slovensko bagatellisovala. O Moravě byly 4 přednášky, o Slezku tři a o Slovensku musí býti aspoň dve. To by konečne stačilo. Jednu přednášku bystě laskavě obstaral Vy, druhou ten, jehož byste doporučil, nebo Beseda chce, aby v cyklu mluvili jen mužové Vaší strany. Račtě nám tedy sděliti, kdo by byl druhý p. přednášeč a zdaž by také žádal honorář. Jedno thema by mohlo býti o kulturních a literarních poměrech na Slovensku, druhé o národních čili politických poměrech. Dávame Vám ostatně na vůli, aby ste sami na základě své znalosti poměrů themata si zvolili. Zároveň táže se Beseda jestli by nebylo možno, aby někdo ze zvolených poslanců také mlůvil, jak Vy sám o tom smýšlíte a koho byste odporoučel.

Přednášky konaly by se tedy po 17. novembru vždy v nedeli. Prvá (Vaše) 24. listopadu, druhá 8. prosince. Konaly by se ve velkém sále Měšťanské Besedy pražské a oznámily v novinách a všechno by obstarala Beseda.

Račtě co nejdříve své mínění sděliti, abychom mohli započíti s přípravami

Váš cele oddaný R. Cejnek

P. S. Právě dočetl jsem Váš „Kotlín“.[1346] Výborná kniha!

(SAPL)

List 173. S. H. Vajanský Rajmundovi Cejnekovi

Turčiansky Sv. Martin 17. 12. 1901

Blahorodý Pane!

Po mnohom hľadaní (veď vec nenie ľahká pri našich stiesnených pomeroch) našiel som druhého, a síce pána Matúša Dulu,[1347] advokáta v Turčianskom Sv. Martine, ktorý súhlasil ísť so mnou do Prahy, keď už stojíte na dvoch prednáškach. Buďte tedy láskavý a vyzvite ho z Vašej strany — mne hovoril, že by bol hotový. Vaším úradným vyzvaním bude vec zakončená, dúfam.

Pravda, čítame, že Jednota[1348] pozvala Kálala prednášať.[1349] Či sa tým plán nezmenil. Ja som síce hlboko presvedčený, že Kálal všetko falošne vidí a falošne dáva: je to bombastický pán — ale ktovie, bombast mnohým imponuje. Že tí páni robia nebývalú priepasť medzi nami, už sa dokázalo. V ústach majú vzájemnosť, a na skutku tvoria zlé veci, ochladnutie a neľúbosť… Počas ich činnosti v Čechách nemíňa sa u Vás žiadna slovenská kniha, časopisy klesli, všetko u nás ochladlo. Sú to hrozné pomery. Jestli by sme to mohli aspoň čiastočne sanovať, nuž tedy by boli kroky naše dobré. Prosím Vás, keď toľko orgánov (Čas, Nová doba,[1350] „Slovenské národné listy“,[1351] Slovenské listy[1352] (Salvove), Hlas a čiastočne i Hlas národa[1353]) neustále nás zošklivujú, hania, oklebetávajú, všetko naše do blata hádžu, perfídne a lžive kritizujú, jako možno s nami sympatizovať… Tí páni prosto umrtvujú všetky vzájomné sympatie a kazia dielo toľkých rokov. Mlčali sme dlho, ale ani to neprospelo, nuž povedal som im niekoľko ráz pravdu. Ale čo to všetko značí? Rozbúrať dá sa ľahko, a stavať je práca ťažká a nevďačná.

Nuž tedy prosím o vyzvanie p. Dulu a potom určite termín. On by chcel súčasne so mnou prednášať, tak žeby sme si podelili materiál. On je veľmi dobrý rečník.

Myslím, že budete so mnou spokojný — mňa tá vec veľmi rozčuľuje a robí mi srdečné starosti, o obavách ani nehovoriť.

Váš odda(n)ý Svetozár Hurban Vajanský

(SAB)


[1207] extrapost (z lat.-nem.) — zvláštnou poštou

[1208] Anton Bielek (1857 — 1911) — slovenský spisovateľ, žurnalista. Bielek sa často dostával do rozporov s martinskými kruhmi. List Bielkov Matúšovi Dulovi sme nemali v rukách.

[1209] T. j. Matúšovi Du1ovi. (Pozri Menoslov… č. 18.)

[1210] Išlo o Vajanského báseň Exegi (venovanú Jozefovi Škultétymu), odtlačenú v Slovenských pohľadoch XX (1900), s. 575 — 577.

[1211] Hlas (III, 1901, č. 172 — 173) v rubrike Umenie, veda a literatúra priniesol kritický komentár básne od M. R. V ňom sa písalo: „Ináč priali by sme si od tých ľudí, ktorých víla pobozkala, viac vkusu a skúseností“… „Obavou nás naplňuje, že takéto vredy môžu uzrieť u nás svetlo sveta. To sú nezdravé pomery. Snáď i mretie Slovenských pohľadov je tomu príčinou“. (s. 173).

[1212] fiškus (lat.) — žalobca, štátny zástupca

[1213] Ide o rukopis románu Kotlín.

[1214] Jozef Škultéty na kritické invektívy Hlasu reagoval nepriamo v článku Odpoveď Našej Dobe (Národné noviny XXXII, 1901, č. 11, 13, 15, 18, 20). Výpadu proti Vajanskému sa dotkol v č. 15, kde vyzdvihuje význam Vajanského pre slovenský národný život.

[1215] Matúš Dula bol v Martine pravdepodobne v záujme svojej advokátskej kancelárie.

[1216] Narážka na väzenskú posluhu, dlhého Detvanca Janka a ochotnejšieho Andreja. (Pozri Anton Bielek, Deň vo väzení, článok odtlačený v Národných novinách z 24. decembra 1900, č. 152.) Išlo zrejme o ich vzájomnú výmenu.

[1217] urlaub (z nem.) — dovolenka, priepustka

[1218] Ján Obuch — evanjelický kaplán v Martine, rodák z Blážoviec, dobrovoľne ukončil svoj život 6. januára 1901 ako 24-ročný

[1219] Béla Lukács (1847 — 1901) — vládny uhorský komisár na parížskej výstave pre uhorské oddelenie ukončil svoj život dobrovoľne 7. januára 1901. V liste narážka na tento tragický čin.

[1220] V pravom rohu na prvej strane listu pripísané Idou Hurbanovou: Nro 24.

[1221] Matúš Dula sedel v banskobystrickom väzení v jednej cele so Svetozárom Hurbanom. Narodeniny oslavoval Vajanský 16. januára 1901. Ako vidieť z listu, bola to streda. Vajanský tu ironizuje, keďže jeho oslava vo väzení bola vlastne iba symbolická, bez rodiny, gratulantov a pohostenia.

[1222] T. j. Konštantín Hurban. Pozri Menoslov… č. 41.

[1223] T. j. so spoluväzňom Matúšom Dulom

[1224] temperovať (lat.) — zmierniť, upraviť

[1225] Práca na treťom diele rukopisu románu Kotlín.

[1226] T. j. hlasistom.

[1227] Spomínaný list Konštantína Hurbana Vajanskému z 11. 1. 1901.

[1228] Pozri Menoslov… č. 116.

[1229] V pravom rohu na prvej strane listu pripísané Idou Hurbanovou: Nro 27.

[1230] T. j. Vajanského vnučky Viera a Oľga Markovičové

[1231] Išlo o Konštantínov list z 11. 1. 1901

[1232] szarik (maď.) — sráč (doslova srať). Tu myslí Svetozár Hurban na T. G. Masaryka a na seriál článkov Úvahy a kritiky, ktoré uverejňoval v Našej dobe na r. 1900 a 1901.

[1233] aj vaj (žid.) — bedákanie. Vajanský naráža na články Odpoveď Našej Dobe, ktoré vychádzali na pokračovanie v Nár. novinách XXXI (1900), a to v č. 143, 145, 147 a v ročníku XXXII (1901), v č. 11, 13, 15 a 17. V článkoch sa polemizuje s nápadmi na Svetozára Hurbana ako vodcovskú osobnosť v slovenskom národe, s kritikou martinských spoločenských pomerov ako ich predstavovala Naša doba, nesúhlasí sa s výhradami voči politickej koncepcii Národných novín, odmieta sa ako ohováranie tvrdenie, že „jistý advokát“ (myslí sa tu Matúš Dula) sa obohacuje oberaním ľudu, vyvracia sa kritika Tatry banky i upozornenie, že na štúdiách sa z národných štipendií podporujú synkovia bohatých slovenských rodin. Polemika sa uzatvára: „,Naše Doba´ píše takým mrzkým spôsobom, že po jej nápade statočný človek je povinný brániť i to, čo by ináč bol snáď zatracoval“.

[1234] Vlastne s Vladimírom Mudroňom, ktorý opustil banskobystrické väzenie 24. januára 1901. (Vo väzení zostali už iba Svetozár Hurban, ktorý z väzenia odchádzal 24. februára 1901 a Matúš Dula, odchádzajúci z väzňov ako posledný 24. marca 1901.)

[1235] T. j. Matúš Dula. Vajanský román Kotlín aj venoval svojmu spoluväzňovi a priateľovi Matúšovi Dulovi. Venovanie znie: „Matúšovi Dulovi, svojmu päťmesačnému spoluväzňovi v Banskej Bystrici, priateľovi a obetivému podporovateľovi krásnej literatúry slovenskej, venujem so srdečnou úprimnosťou svoj román, pri jehož prvom načrtaní bol svedkom v trudných chvíľach väzenských. Turčianský Svätý Martin, 3. augusta 1901. Svetozár Hurban Vajanský.“

[1236] Qui vivra, verra (franc.) — Kto bude žiť, uvidí.

[1237] T. j. dcére Viere Hurbanovej, vydatej Markovičovej. Išlo o jej ďalší pôrod.

[1238] kútnica — žena po pôrode oddelená v kúte izby plachtovinou

[1239] Ignác Semmelweis (1818 — 1865) — lekár na pôrodníckej klinike vo Viedni, významný špecialista-vedec. Objavil príčiny horúčok po pôrode i spôsob ich odstránenia, resp. vylúčenia. Vajanský upozorňuje na potrebu maximálnej čistoty pri Vierinom pôrode i po ňom.

[1240] Wochenbettfieber (z nem.) — horúčka šestonedieľky

[1241] begamot (správne behemot) — biblický netvor

[1242] tapír (port.) — zviera z čeľade nepárnokopytníkov s krátkym silným chvostom žijúci v Južnej Amerike. Tu humorná narážka na šunku z veľkého zvieraťa.

[1243] Elephans primigenius antidiluvialis (lat.) — slon dávnoveký (prvorodý), predpotopný

[1244] Ivan Turzo (1871 — 1835) — advokát v Banskej Bystrici, národovec

[1245] Andrej Hanzlík (1850 — 1931) — advokát v Banskej Bystrici

[1246] T. j. švagor Janko Kyseľ.

[1247] T. j. Oľgu Hurbanovú, dcéru

[1248] T. j. v liste zaťa Rudolfa Markoviča. (O ňom bližšie v Menoslove… č. 69.)

[1249] V pravom rohu na prvej strane listu pripísané Idou Hurbanovou: Nro 30.

[1250] Vajanský odišiel z väzenia 24. februára 1901, cestoval k dcére Oľge do Martina a potom za manželkou Idou, ktorá v tom čase opatrovala po pôrode dcéru Vieru v Novom Meste n/Váhom.

[1251] Svetozár Hurban ukončoval rukopis románu Kotlín. (Rukopis románu je uložený v Literárnom archíve Matice slovenskej v Martine.)

[1252] Predestinovaný (z lat.) — predurčený

[1253] est deus in nobis, agitante calescimus illo (lat.) — je Boh v nás, ním sa rozpaľujeme (láskou)

[1254] Kulifaj — nevedno o koho ide

[1255] †ko — asi Pavel Križko (1841 — 1902), v tom čase archivár v Kremnici, autor viacerých historických štúdií, ktoré uverejňoval aj pod skratkou 0†k. Vajanský ju pravdepodobne použil v zredigovanej podobe.

[1256] man kehrt immer alten Liebe zurück (nem.) — človek sa vždy vracia k starým láskam

[1257] Tretí kongres slovanských novinárov sa mal konať v Záhrebe, ale po zákaze v tomto meste sa konal v Dubrovníku 8. apríla 1901. Svetozár Hurban sa ho zúčastnil, z Martina odcestoval 4. apríla 1901 a vrátil sa 14. 4. 1901. Svoje dojmy z cesty a zo zjazdu opísal najprv v Národných novinách (XXXI, 1901, č. 45 — 60) v článku Tretí kongres slovanských novinárov a čo bolo okolo neho, potom v Letopise Živeny III. zv. (Sborník zábavno poučných prác. Rediguje Svetozár Hurban Vajanský. Turčiansky Sv. Martin 1902, s. 150 — 227) pod tým istým názvom a s podtitulom Cestopisné náčrtky od Svetozára Hurbana Vajanského a nakoniec ho vydal aj knižne v XI. zv. Sobraných diel (Doma i na cestách), r. 1912 pod názvom Dúbrovník — Cetinje.

[1258] va banque (fr.) — doslova o bank, hra o všetko, tu vo význame buď-alebo

[1259] Rozvadil — Nepodarilo sa nám zistiť, o koho ide.

[1260] et tutti quanti (lat.-tal.) — a všetci ostatní

[1261] Karol — asi Karol Salva. (Bližšie pozri Menoslov… č. 96.) Salva sa však zjazdu nezúčastnil. Slovenskú novinársku obec zastupoval ako jediný reprezentant Vajanský.

[1262] vederemo (lat.) — uvidíme

[1263] pohuľať (rus.) — zabaviť sa, rozptýliť. Matúš Dula do Dubrovníka necestoval.

[1264] Išlo o rukopis románu Kotlín. Vajanský ho čoskoro ukončil a ihneď zadal do tlače. Vyšiel pod tým istým názvom: Kotlín. Román v troch častiach. Turčiansky Sv. Martin. Vydal Kníhkupecko-nakladateľský spolok 1901.

[1265] Vajanského román bol skutočne rozsiahlejší ako Šoltésovej dvojzväzkový román Proti prúdu, ktorý vyšiel nákl. spisovateľkiným v Martine r. 1894. Šoltésovej román mal 572 strán, kým Vajanského román Kotlín až 592 strán.

[1266] Ján Belička — martinský mešťan, zomrel 12. marca 1901 (Národné noviny XXXII, 1901, č. 30)

[1267] segíň-legíň (maď. spr. szegény-legény) — chudák mládenec

[1268] Blažej Bulla (1852 — 1919) — staviteľ v Martine

[1269] Peter Pavel Bulla (1847 — 1924) — advokát v Ústí n/Oravou

[1270] t. j. Juraj Országh, slovenský veľkoobchodník vo Varšave

[1271] Išlo o tretí kongres slovanských novinárov v Dubrovníku, ktorý sa konal 8. apríla 1901. Hoci Vajanský pozýval na kongres Matúša Dulu, Dula sa ho nezúčastnil.

[1272] Rudolf Jaroslav Kronbauer (1864 — 1915) — český spisovateľ, spolupracovník časopisov Světozor, Zlatá Praha a Lumír. Podieľal sa na zvolaní zjazdu slovanských novinárov r. 1898. Asi preto ho Slavíková-Welsová pripomínala Vajanskému.

[1273] Nie nám je známe, či Slavíková-Welsová vykonala v lete 1901 študijnú cestu na Slovensko. Národné noviny jej pobyt na Slovensku nezaznamenali.

[1274] Tlačená hlavička listu: Vzájomná Pomocnica Cirkve Evanj. Aug. Vyzn. Staro-Pazovskej.

[1275] Preklad listu Milka Čepelica sa nachádza v rodinnom archíve Márie Lackovej v Mikuláši. Preklad urobil Vladimír Hurban. Odtláčame ho v plnom znení:

Velebn. pánu Vladimírovi Hurban, ev. farárovi v Starej Pazove

Velebný pane!

Keď ste toť boli v Ďakove za biskupovho jubilea bol som Vás požiadal o nejaké zdelenie zo Slovenska o biskupovi Strossmayerovi a Vy ste mi sľúbili, že ich zaopatríte.

Asi za tri týždne prichodí mi na poriadok vypracovanie: „Biskup Strossmayer v pomere k ostatniemu Slovanstvu“ a mal bych aspoň jeden list napísať o jeho pomere k Slovákom. Ja viem, že Strossmayer to vykonal, že Moyzes povstal r. 1850 biskupom baňsko-bystrickým — ja viem, že on i roku 1861 na horvatskom sneme predložil spis sväto-martinského zhromaždenia ohľadom podporovania žiadostí slovenského národa, že Matici slovenskej dal 1000 zl. (gymnáziu dal niekoľko tisíc, ale to nesmie na verejnosť).

Teraz by mi vítané bolo doznať: či si s niektorým slovenským národovcom nedopisoval? Či mu niektorý Slovák nespieval pieseň, či niekto nepísal niečo z jeho života? atď.

A koľko drží slovenský národ o biskupovi Strossmayerovi.

Pekne Vás prosím, velebný pane, preukážte mi tú lásku. Vy máte vo Vašom rodnom kraji toľko priateľov, ba i slávneho brata básnika Svetozára, oni Vám radi zoberú také dáta.

A veľmi by bolo krásne, keď by Vám slávny Váš brat napísal jedno 30 riadkov o oddanosti Slovákov ku biskupovi Strossmayerovi a ja bych jeho slová doslovne umiestnil do nášho diela, ktoré bude na každý pád monumentálne a ostane pre budúce časy „prameňom“, z ktorého čerpať budú spisovatelia rozličné črty.

Zbohom! So zvláštnou úctou

Váš ponížený Milko Cepelić v. r.

voľakedy slovenský šľachtic z Trenčianskej stolice.

V Ďakove 28. III. 1901.

[1276] Päťdesiate výročie Strossmayerovho biskupského jubilea sa oslavovalo 8. septembra r. 1900.

[1277] Kapitola Strossmayer a Slováci. (Dielo vyšlo, ale dosiaľ sme ho nemali k dispozícii.)

[1278] Milko Cepelić (1853 — 1920) — chorvátsky katolícky farár, etnograf

[1279] Narážka na odchod do banskobystrického väzenia.

[1280] Vyzvanie odtlačili Národné noviny XXXI (1900), č. 110. V ňom Vladimír Hurban apeloval na slovenských čitateľov a žiadal všetkých, ktorí by „akou takou správou prispieť mohli“ aby mu ju poslali. Ako dosvedčuje tento list, jeho výzva zostala bez ozveny.

[1281] Či Svetozár Hurban a Pavel Mudroň niečím prispeli do Strossmayerovského zborníka, nepodarilo sa nám preveriť.

[1282] Obálka listu s adresou: Velebný Pán Vladimír Hurban ev. farár, Stará Pazova, O Pazua.—

[1283] T. j. list Vladimíra Hurbana z 29. marca 1901 (č. 159).

[1284] Jozef Jur Strossmayer (1815 — 1905) — chorvátsky katolícky biskup. Jeho pričinením vznikla r. 1866 Juhoslovanská akadémia vied, rozvíjalo sa školstvo a r. 1874 vznikla Záhrebská univerzita.

[1285] K listu Strossmayerovmu — Moyzesovi sa mohol Vajanský dostať pri príprave štúdie Život Štefana Moyzesa. (Bližšie pozri v pozn. č. 2 k listu č. 106.) List Čepelićovi pravdepodobne zaslal.

[1286] Na tejto ceste sa Vajanský stretol osobne s bratom Vladimírom Hurbanom, no pre nedostatok času nezastavil sa na spiatočnej ceste u neho v Starej Pazovej.

[1287] Fium — dnešná Rjeka

[1288] Narážka na aktívnu účasť Svetozára Hurbana na treťom zjazde slovanských novinárov v Dubrovníku 8. apríla 1901. Vajanský na zjazde bol vyvolený za podpredsedu zjazdu, mal prejav v divadle i pri pomníku Ivana Gundulića (1588 — 1638), významného juhoslovanského básnika a svoj prejav zakončil recitovaním vlastnej básne Ivanovi Gundulićovi. Pozri o tom bližšie vo Vajanského cestopise Dúbrovník — Cetinje. Doma i na cestách. Sobrané diela XII, Turč. Sv. Martin, III. vydanie 1947, s. 160, 170 — 171.

[1289] Myslí na prvú cestu Vajanského do Dubrovníka, keď tam išiel r. 1878 nútene ako vojak okupačnej rakúsko-uhorskej armády.

[1290] Xaver Šandor Gjalski (vl. menom Tityć Babić) — chorvátsky románopisec, predstaviteľ realizmu v chorvátskej literatúre. Z jeho najznámejších románov spomenieme aspoň: U novom dvoru (1888), Janko Berislavić (1887), Naja (1888) a iné. Vajanský sa s ním osobne stretol na treťom zjazde slovanských novinárov v Dubrovníku.

[1291] Toast Vladimíra Hurbana vyšiel v Národných novinách z 13. sept. 1900, č. 108. Vladimír Hurban ho predniesol 8. septembra 1900 pri slávnostnom obede na počesť 50. výročia biskupstva Strossmayerovho.

[1292] Stanisław Stojałowski (1845 — 1911) — poľský politik klerikálneho razenia. Vydal množstvo brožúr a redigoval časopisy Wieniec, Pszczółka Piast. Bližšie pozri v Malej encyklopedii powszechnej, Paňstwowe wydawnictwo náukowe, Warszawa 1959, s. 917.

[1293] Hlavička listu: Slovenský Denník (The Slovak Daily), 612 — 614 Grand Street.

[1294] ad rem (lat.) — k veci

[1295] Vajanský špeciálne pre Rovnianka napísal novelu Daňo Chlebík. Svedčí o tom jeho Lístkový denník písaný vo vacovskom väzení, ako aj postava slovenského vysťahovalca Ľudovíta Záhorku, ktorá sa tu objavuje i s ohľadom na amerického čitateľa. (Na Slovensku vyšla novela Daňo Chlebík pod názvom Blížence v dvanástom zväzku Sobraných diel S. H. Vajanského r. 1913 s autorským datovaním 1904 a 1913.)

[1296] Slovenský denník založený Petrom V. Rovniankom v Pittsburgu r. 1903 po zaniknutí Americko-Slovenských novín.

[1297] List Andreja Halašu (o ňom bližšie pozri Menoslov… č. 33) Petrovi V. Rovniankovi sme nedostali, ako ani ostatné listy slovenských pisateľov písané vysťahovalcom a ich organizáciám. Predbežné pokusy stroskotali.

[1298] Išlo o zbierku na banskobystrických väzňov a ich rodiny. Zbierka bola 13 000 korún, výlohy boli 4 000 korún, ostatných 9 000 korún malo byť rozdelených medzi väzňov. Pozri list č. 164.

[1299] bona fide (lat.) — úprimne, s dobrým úmyslom

[1300] Petrovi V. Rovniankovi hrozilo žalárovanie za tlačové polemiky medzi Amerikánsko-slovenskými novinami a Slovákom v Amerike. Pozri o tom v práci Konštantína Čulena, Dejiny Slovákov v Amerike, Bratislava 1942, zv. I., s. 139 — 150.

[1301] Či Vajanský niečo zaslal do Rovniankových publikácií r. 1902, nepodarilo sa nám preveriť.

[1302] Ján Vansa. (Bližšie pozri Menoslov… č. 122.)

[1303] Roku 1899 bol žid Hilsner z Polnej obvinený z rituálnej vraždy. Masaryk sa ho rozhodne zastal. Tu narážka na tento Masarykov postoj.

[1304] Vansovej sa zrejme nepozdávala Tolstého kritika pravoslávia, cárizmu, byrokratizmu, jeho spoločensko-sociálny kriticizmus, ale najmä ostrá Tolstého kritika cirkvi. Preto tie jednoznačné výhrady v liste.

[1305] Napoleon Bonaparte (1769 — 1821) — francúzsky generál, vojvodca, štátnik, v r. 1804 — 1814 a 1815 cisár Francúzska.

[1306] Jean Jacques Rousseau (1712 — 1778) — francúzsky spisovateľ. Tu asi narážka na Rousseauov spis Contrat social, ktorý vyšiel r. 1762 a proklamoval občiansku rovnosť a suverénnosť ľudu. Podľa tohto spisu aj kráľ je iba zmocnenec spoločnosti a ľud ho môže prepustiť, ak nedodržiava zákon. Kniha bola spálená.

[1307] Hlasisti odpovedali Vansovej v rubrike Rozmanité zprávy, Hlas III. (1901), č. 9, s. 287 („Pre uverejňovanie článku ,O slovenských veciach‘ z Našej doby dostávame mnoho káravých, výstražných listov. Mnohým záleží na tom, aby článok širšie obecenstvo slovenské neznalo, pre nás je zase dôležité, aby ho malo“).

[1308] Terézia Vansová navštívila Martin a stretla sa so Svetozárom Hurbanom asi r. 1887.

[1309] Pozri Menoslov… č. 85.

[1310] Pavel Mudroň (Menoslov… č. 78) bol predsedom Ústredného výboru Národnej strany od r. 1889.

[1311] Ozdobná tlačená hlavička listu: Hotel Hanover

[1312] Louis Wiener (správne: Leo Wiener; 1862 — ?) — americký filológ, od r. 1901 profesor na Harwardskej univerzite. Martin r. 1901 nenavštívil.

[1313] konvenciu (lat.) — dohodu, dohovor, tu vo význame valné zhromaždenie. Išlo o VIII. konvenciu Národného slovenského spolku v Pittsburgu, ktorá sa konala 3. júna 1901 vo Philadelphii.

[1314] List Svetozára Hurbana Aloisovi Jiráskovi sme nenašli. Krásnym darom sa tu rozumie Vajanského román Kotlín.

[1315] Pozri Menoslov… č. 113.

[1316] Išlo o román Kotlín. Román v troch častiach. Napísal Svetozár Hurban Vajanský. Turčiansky Sv. Martin. Vydal Kníhkupecko-nakladateľský spolok 1901, str. 592 veľkej 8°. Mišíkovi sa román páčil najmä spoločensko-politickou koncepciou výkladu slovenského národného života.

[1317] u. p. Igló, Szepes m. (utolsó posta Igló, Szepes megye — maď.) — posledná pošta Spišská Nová Ves, Spišská župa

[1318] Hlavička listu: Vzájomná Pomocnica Cirkve Evanj. Aug. Vyzn. Staro-Pazovskej.

[1319] Narážka na vydaj Oľgy Hurbanovej za Branislava Schmidta. Zasnúbenie bolo v nedeľu 1. septembra 1901 a sobáš v sobotu 14. septembra 1901 v Martine. (Oznam o sobáši priniesli aj Národné noviny zo 14. septembra 1901, č. 108.) Mladomanželia sa usadili v Sčerbinovskom Rudníku v Rusku, kde Schmidtovci vlastnili továreň a majetok. Brat Vajanského Vladimír komentuje v liste túto udalosť.

[1320] Oľga Hurbanová študovala v r. 1892 — 1898 v Petrohrade na Mariinskom inštitúte.

[1321] Vajanského novela Kandidát vyšla neskôr v preklade Jovana Vučeriča, a to v časopise Brankovo kolo XVI (1910), s. 86 — 89, 102 — 104, 118 — 120, 134 — 136, 151 — 153.

[1322] T. j. Gorkého Foma Gordejev. Pre neprístupnosť časopisu sa nám údaj nepodarilo preveriť.

[1323] Josip Pasarić (1860 — 1937) — chorvátsky publicista a politik. Od r. 1896 redigoval Vienac, od r. 1905 časopis Pokret. V r. 1906 — 1924 bol profesorom a riaditeľom gymnázia v Záhrebe.

[1324] Ľudmila Hurbanová (1878 — 1969) — dcéra Vladimíra Hurbana, evanjelického farára v Starej Pazovej. Vo Vienaci (1901, č. 34) vyšiel iba kladný posudok o Vajanského románe Kotlín od profesora Gjura Armulda. Posudok zaznamenali aj Národné noviny XXXII (1901), č. 101.

[1325] Ľudmila Hurbanová do chorvátčiny nepreložila Vajanského román Kotlín.

[1326] Stijepan Žgurić-Karlov (—?—) — kaplán v Stubici

[1327] Preklad Vajanského novely od Stijepana Žgurića v záhrebskom Vienaci nevyšiel.

[1328] Žgurićov preklad Šoltésovej románu Proti prúdu (Protiv struje) vychádzal vo Vienaci XXX (1898), na s. 4 — 7, 22 — 26, 35 — 38, 52 — 55, 71 — 75, 87 až 90, 101 — 106, 119 — 123, 134 — 138, 151 — 154, 165 — 171, 182 — 185, 200 — 202, 214 — 216, 227 — 230, 248 — 251, 263 — 267, 280 — 282, 295 — 297, 312 — 315, 328 — 331, 345 — 348, 358 — 361, 375 — 379, 393 — 395, 407 — 409, 425 — 427, 436 — 442, 453 — 456, 470 — 472, 483 — 487, 502 — 507, 517 — 520, 537 — 539, 552 — 554, 566 — 568, 584 — 586, 596 — 603, 611 — 617, 628 — 634, 644 — 649, 659 — 667, 678 — 682, 695 — 700, 707 — 713.

[1329] Pozri Menoslov… č. 40.

[1330] T. j. Augusta Hurbanová.

[1331] Vajanského dcéry Viera a Oľga sa už vydali. Svetozár Hurban mal starosť o syna Vladimíra, ktorý v tom čase ešte študoval na reálke v Hodoníne. Práve v Školskom roku 1901/1902 maturoval.

[1332] T. j. dcéra Ľudmila Hurbanová

[1333] Kálmán Széll (1845 — 1915) — uhorský štátnik, v r. 1899 — 1904 ministerský predseda uhorskej vlády. Tu narážka na to, že sa Széll tváril liberálne.

[1334] Prokop Grégr vyhovel Vajanského žiadosti a poslal Karela Čupru (pozri list č. 170).

[1335] Rozvodovci — narážka na Jaroslava Rozvodu vydávajúceho v Prahe od r. 1903 časopis Slovanský obzor a na traktovanie slovanskej otázky v tomto časopise.

[1336] Narážka na prívržencov Masarykovej realistickej politiky.

[1337] Ján Herben (1857 — 1936) — český spisovateľ a novinár, v r. 1886 — 1915 redigoval Čas, ktorý bol orgánom masarykovskej realistickej skupiny a neskôr realistickej strany. V Čase sa objavili články kritizujúce politiku martinských národniarskych kruhov a vyvolávajúce odmietavý postoj a polemiky zo strany tejto vedúcej slovenskej politickej skupiny.

[1338] Karel Čupr (1863 — 1937) — český žurnalista, redaktor Národných listov, továrnik. (Používal pseudonym K. Č. Kolčavský.)

[1339] Národné listy na r. 1901 priniesli skutočne celý seriál článkov o voľbách v Uhorsku. Články boli väčšinou nepodpísané, preto ťažko zistiť, či ich autorom bol Karel Čupr. Spomenieme aspoň niektoré: Uhry před volbami (Národné listy zo 7. září 1901, č. 247), Nové volby pro říšský sněm uherský (č. 252), Čisté volby v Uhrách — či co? (č. 254) a ďalšie. Národné listy prinášali skutočne ostré kritické články o volebnej praxi v Uhorsku.

[1340] Hlavička listu: Spolek českých žurnalistů v Praze

[1341] Moravskoslezská beseda bola strediskom vysokoškolských študentov z Moravy a Sliezska študujúcich v Prahe. Vznikla r. 1895. Jej členmi bývali aj študenti zo Slovenska.

[1342] Svetozár Hurban prisľúbil prednášku, ktorá sa asi nerealizovala, pretože Národné noviny, ktoré dôsledne zaznamenávali podobné podujatia, o tejto akcii nepriniesli ani zmienky.

[1343] Vajanský odporúčal iba jedného prednášateľa, a to Matúša Dulu.

[1344] Hlavička listu: Spolek českých žurnalistů v Praze.

[1345] Dr. Ivan Honl (1866 — 1936) — český lekár, univerzitný profesor, bol v tom čase, ako vysvitá z listu, predsedom Moravsko-slezské besedy a spoluorganizátorom v liste spomínaných cyklov prednášok

[1346] Vajanského román Kotlín vyšiel v Martine r. 1901. Svetozár Hurban spravidla zasielal svoje prózy hneď po vyjdení svojmu priateľovi Rajmundovi Cejnekovi.

[1347] Pozri Menoslov… č. 18. (Či Matúš Dula prednášal, nepodarilo sa nám preveriť.)

[1348] T. j. Československá jednota.

[1349] Kálalovu prednášku martinské časopisy neregistrovali.

[1350] Naše doba (nie Nová doba), revue pro vědu, umění a život sociální. Vychádzala v r. 1893 — 1949. V spomenutom období to bol časopis promasarykovskej orientácie.

[1351] Slovenské národní listy začali vychádzať v Olomouci r. 1901. Chýrniková glosa Pseudoslovenčina odtlačená v Národných novinách na r. 1901 (č. 125) bola naprosto odmietavá (sú „plné všelijakých absurdít a čiastočne i schválnych urážiek“).

[1352] Slovenské listy — Vychádzali v r. 1897 — 1899 ako týždenník pre politiku a spoločenský život. Zanikli 5. číslom III. ročníka. Vydával ich Karol Salva v Ružomberku za spoluredaktorstva Gustáva Augustinyho. Salva ich obnovil r. 1900 ako „týždenník poučno-zábavný“, no vyšli iba tri čísla.

[1353] Hlas národa (1883 — 1902) — denník staročeskej orientácie

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.