Zlatý fond > Diela > Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského II


E-mail (povinné):

Svetozár Hurban Vajanský:
Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského II

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Nina Dvorská, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Jana Pálková, Zuzana Berešíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 36 čitateľov

1906

List 233. William Ritter S. H. Vajanskému

Preklad.

Bíedersteinerova ulica 10a, Mníchov — Schwabing, (Bayern)

20. januára 1906

Pán a vážený majstre,

zatiaľ čo Národné noviny uverejnili svoju peknú noticku o Fillette Slovaque (Slovenské dievčatko),[1747] poslal som redakcii Mercure de France tu pripojený článok o mne tak milých knižočkách, ktoré som dostal z Turč. Sv. Martina[1748] a prečítal, ako vždy, slovo za slovom na hodinách slovenčiny, ktoré mi dáva môj nekonečne trpezlivý priateľ a „pán učiteľ“ — Janko Cádra.[1749] Teraz práve sa zoznamujeme s Kotlínom[1750] a len čo si urobíme jasnejší obraz o Vašom diele, vyhľadám inú francúzsku revue, kde by som uverejnil štúdiu o ňom. To je len prvý krok, ako je Fillette slovaque len „predohrou“.

Do videnia, pane. Bol som nevýslovne dojatý „Malým drotárom“.[1751] Keď Mercure nemá diakritické značky, nie je to moja vina. Vo Fillette Slovaque som ich zaplatil vlastným nákladom.

Prijmite, vážený majstre, prejav mojej hlbokej oddanosti

William Ritter.

(SAPL)

List 234. Oszkar Asbóth S. H. Vajanskému

Preklad.

Bud. 26. I. 1906

Milý priateľ!

Obdržal som Váš pozdrav-novelu[1752] a ďakujem srdečne zaň, dúfam, že skoro nájdem čas ho aj prečítať, aby som prežíval všetky tie myšlienky, ktoré prelietali vo Vašej hlave pri jej napísaní. Teraz som preťažený rozličnými prácami.

Opýtajte sa priateľa Škultétyho,[1753] či dostal môj list[1754] a či budú zavčasu hotové dejiny slovenskej literatúry?[1755] Pravdaže všetkých vo Vašom a v jeho dome čo najsrdečnejšie pozdravujem, myslím často a rád na mnohé milé hodiny, za ktoré vďačím Vám

Váš vždy verný Dr. O. Asbóth

(SAPL)

List 235. Michal Ursíny S. H. Vajanskému

[1756]

Vaše Blahorodie!

Sľúbil som už p. dr-ovi Markovičovi,[1757] že budem na p. syna dávať pozor,[1758] a preto Vám môžem teda opakovať svoj sľub. Hovorí, že sa pripravuje na skúšku; uvidím, kedy hu urobí. Keby sa mal zasa strániť roboty, dám si zavolať a aj Vás upozorním. Vôbec, čo budem môcť urobiť, stane sa ochotne.

Ďakujem Vám, že ste hanopis[1759] neuverejnil. Je to hrozný boj, ktorý vedie proti mne dr. Stránsky[1760] a jeho ľudia. A predsa by im mohlo záležať na tom, abych sa tam, t. j. do snemu, dostal;[1761] keď už nie pre nič inšieho, teda len preto, že by som ako uhorský Slovák mohol priaznivo pôsobiť v mnohom ohľadu.

Neschvaľujem však rozkladnú politiku „Ľudovej strany“, či vlastne dr-a Stránskeho,[1762] a to je hriech.

Vďačil by som Vám, keby ste mi zdelili meno pisateľa;[1763] v tomto boji bolo by to pre mňa posilou!

S rodáckym pozdravom

Vám oddaný Prof. Ing. M. Ursíny

Brno, 14/II. 906

(SAPL)

List 236. William Ritter S. H. Vajanskému

[1764]

Preklad.

Biedersteinerova ulica 10a, Mníchov — Schwabing

18. februára 1906.

Drahý a vážený majstre,

prosím tisíckrát za prepáčenie, že som neodpovedal skôr na zásielku Janko Kráľ,[1765] na Váš prvý milý list,[1766] doporučený pred dnešným dôjdením rukopisu Husľa, preloženého do nemčiny.[1767]

Tieto tri zásielky prišli teda v poriadku. Ale na nešťastie prišli súčasne s korektúrami môjho nového zväzku: Etudes d’Art étranger.[1768] Tieto korektúry mi dochádzajú denne po balíčkoch o 25 stránkach, poobede poštou o 3. hodine a odosielam ich späť na druhý deň, po porovnaní s rukopisom a štvornásobnom prečítaní. Táto práca je oveľa namáhavejšia ako kompozícia sama a strašne ma duševne unavuje. To je jediný dôvod, prečo sa moja odpoveď oneskorila. Prosím, aby ste sa preto na mňa nehnevali, ale naopak spoliehali sa vždy na moju naprostú oddanosť.

Čo sa týka Vášho rukopisu, urobím nasledovné, nemôžem však zaručiť želaný výsledok. Ale konečne, čo bude v mojej moci, urobím.

Predovšetkým rukopis bude od zajtra čítať osoba, ktorej nemčina je bezchybná a ktorá prekladala pre zbierku Künstler-Monographie Knackfuss[1769] 2 zväzky od môjho priateľa Marcela Montaudona o Segantinim a Gysisovi.[1770] Táto osoba (dcéra dvorného radcu von May, lekára kniežaťa Carl Theodora de Baviere),[1771] mi povie hneď, či táto nemčina je literárna a ak to bude potrebné, odstráni z tohto prekladu rakúske zvraty (ak tam nejaké sú). A to, samozrejme, naprosto priateľsky pre nás a našich priateľov. Teda ani myslieť hovoriť s ňou o honorári.

Potom podľa jej rady sa pokúsim uverejniť to v niektorom z najväčších mníchovských novín. Ak nebudem mať úspech, tak v niektorej našej známej nemeckej revue. A v najkrajnejšom prípade podniknem potrebné kroky u časopisov štutgartských, ktoré mi označujete.[1772]

Predsa dúfam, že budem mať úspech tu, bez toho, že by som nateraz mohol sľúbiť viac ako to, že urobím všetko, čo odo mňa závisí, a že v prípade neúspechu zachránim a pošlem Vám späť bez úhony úplný rukopis. (Mali by ste, tak ako ja, posielať všetky svoje rukopisné odpisy ako obchodné listy. Osvojil som si tento systém už pred štyrmi rokmi: robí mi neoceniteľné služby.) Upovedomím Vás o výsledku podniknutých krokov.

Do videnia. Srdečná vďaka. Som Váš úctivo oddaný W. Ritter.

(SAPL)

List 237. Svatopluk Čech S. H. Vajanskému

[1773]

Vzácný příteli!

Hluboce dojal mne pozdrav tolika slavných hrdinných bojovníku za naše drahé Slovensko,[1774] vím, že práce moja není hodna pochvaly, kterou jí vzdáváte, ale pravda jest, že vřelou tužbou celého mého života bylo svorně sdružené, veliké a šťastné Slovanstvo, k němuž se nesou i Vaše vroucí touhy a naděje.

Bojujete z nás boj nejstrastnější; tím větší sláva náleží Vám za obětavé nadšení a neochablou vytrvalost, za každý svízelný krok do předu, k lepší budoucnosti krásnych, ale nešťastných Tater.

Kéž i já se dočkám veselé zory slovenského vítězství!

Přijměte a projevte všem, kdož s Vami podepsali ten přátelský, drahocenný pro mne list, mé vroucí díky a srdečné pozdravy.

Váš Svatopluk Čech

V Praze dne 26. února 1906

(SAPL)

List 238. S. H. Vajanský Prokopovi Grégrovi

Turčiansky Sv. Martin 17. 3. 1906

Drahý priateľ!

Ďakujem za list[1775] i za uverejnenie článku o koalícii:[1776] tým si skorigoval oduševnenie za emócie koalicionálne… Hľa, článok je písaný ešte 7. 2. toho roku a dnes sa všetko navlas vyplnilo. Vyslanci pri rozpustení snemovne nebránili sa revolvermi, prezident nad hŕbou maďarských mŕtvol nepreklínal vládu… zaliezli do kútov a teraz už poslúchajú ako učení pudli…

Národ. strana slovenská bude mať behom marca všeobecný kongres tu v Martine.[1777] Vydá manifest k národu,[1778] ktorý som ja koncipoval: jestli chceš, zreferujem Ti priebeh a pošlem manifest.[1779] Ale len tak, keď svoj súhlas vyslovíš, lebo márne písať — k tomu som pristarý.

Dňa 28. 2. bol som vo Viedni u prof. univ. Neussera,[1780] internistu, ktorý konštatoval zapuchnutie pečene (Leber) a počiatok diabetes (cukrová nemoc) a rozkázal mi na 4 týždne ísť do Karlových Varov,[1781] jestli chcem ešte požiť: vyliečenie že je temer isté, ale len Varami! Rozkazuje sa ľahko, ale ako ja, úbohý slovenský spisovateľ!! Príde tuším len hynúť!

Tvoj Svetozár Hurban Vajanský

(LANM)

List 239. Prokop Grégr S. H. Vajanskému

V Praze 19/III 1906

Milý příteli!

Překvapila mne zpráva, že churavíš. Jelikož však choroba Tvá se dá pobytem v lázních vyléčiti, musíš do lázní jet. Snad dovolíš, abych i já aspoň částečně Ti umožnil cestu do lázní? Navrhuji Ti následující spůsob: pošlu Ti 100 zl. a conto[1782] a odepíšeš si je pak zasílaním dopisů a zpráv.

Souhlasíš?

Prosím pošli zprávy o sjezdu národní strany slovenské. Budou zajímat celou veřejnost.

Srdečně Tě pozdravuje

Tvůj Prokop Grégr

(SAPL)

List 240. S. H. Vajanský Platonovi Andrejevičovi Kulakovskému

Preklad.

Turčiansky Sv. Martin 23. 3. 1906

Drahý Platon Andrejevič!

Šťastnú cestu! Zdravím Vás! Mali sme veľkú radosť z objavenia „Okrainy Rosii“.[1783] Napísal som teraz do „Národných novín“ a dnes napísal som krátku správu o úvodníku…[1784] Myslím si, že dostávate pravidelne Národné noviny, ale ja som pre každý prípad dnes prikázal zaslať na adresu „Okrain“ jeden exemplár „N. N.“ Prosím Vás, napíšte mi, či ste dostali noviny alebo nie. Ja už urobím poriadok.

Prvé číslo „Okr.“ je veľmi milé a poučné! Ako sme mohli byť dodnes bez neho! Bože, daj Vám zdravia a sily! Mám veľkú radosť zo spolupráce Antona Semionoviča![1785]

Dúfam, že skoro získate predplatiteľov a čitateľov! Len aby Rusko nestratilo rozum! Žijú ľudia čestní, dobrí, len ich treba objaviť, oni mlčia a myslia si svoje! Ako ich prebudiť a obodriť!

Mňa postihlo osobné nešťastie. Bol som vo Viedni u profesora Neussera,[1786] slávneho internistu na Viedenskej univerzite a on zistil ochorenie pečene (Leber) a začiatok diabetes (cukrovka) a doporučil mi, ak chcem ešte žiť, aby som odcestoval do Karlových Varov na 4-5 týždňov… Ľahko je prikázať, ale ťažko je to splniť slovenskému spisovateľovi. Prosil som Vlad. Karloviča S.,[1787] o príspevok na liečenie… Prosím Vás, pripomeňte mu to a prihovorte sa za mňa… Myslím si, že bolo by priskoro ísť do hrobu — môžem ešte veľa urobiť… a liečenie, podľa slov Neussera, je možné.[1788]

Váš Svetozár Hurban Vajanský.

(AIRL-PD)

List 241. Ľudmila Podjavorinská S. H. Vajanskému

Milý majstre Vajanský!

Na Tvoj návrh pristávam s radosťou. Zmeny nielenže vďačne strpím, ale prosím Ťa úctive, nakoľko Ti to drahý čas dovolí, venuj mojej povesti[1789] kus pozornosti láskave a naprav, čo sa dá. Menovite treba skrátiť dlhé preberanie sa v citoch Zámockej. Videla som to i sama, ale bola som už zunovaná, za mesiace zabývajúc sa týmto jedným predmetom. Ináče snažila som sa písať, ako najlepšie som znala, ale ako vravím, dlho zamestnávajúc sa s jedným, stratím schopnosť autokritiky.

Ráč tedy pokračovať cele dľa svojej vôle a vkusu.

Tvoja, Ti v úcte oddaná Podjavorinská

Bzince 31. marca 906

(SAPL)

List 242. S. H. Vajanský Jozefovi Škultétymu

Dnes, 5. 5. 1906, poslal som rekomando báseň na N. N. „Hirschensprung“,[1790] prosím Ťa o dôkladnú korektúru. Jestli by výraz „idiótskej“ Dumy bol prisilný (ačkoľvek je pravdivý a škoda ho hýbať), tedy daj „liberálnej“,[1791] ačkoľvek prvý výraz je lepší a prípadnejší. Ryškov[1792] je veršami unesený. Zle sa tu robí, niet času, ačkoľvek ho je nazbyt. Kúra je nie zábava, ale krutá práca. List písaný na Vieru[1793] si dostal od Kostu??

Odpíš Sveto

Voda chutí, akoby sa v nej ustrice boli kúpali.

(AMS)

List 243. Jozef Škultéty S. H. Vajanskému

5/V. 1906

Drahý Svetozár!

Aspoň aby si vedel, že ja ešte držím sa, napíšem Ti pár riadkov.

Lebo od utorku už i Pietor leží.[1794] Popoludní bol som ho nechal v redakcii zdravého a tu večer naraz počujem, že bol u neho doktor a niesli mu už i lieky. Až ma prehradilo! Vo štvrtok hovoril mi doktor, že to má od žalúdka, nuž neviem.

Redigovať po tieto dni bolo ľahko — dopisov o voľbách[1795] mnoho. Pomáha i Lichard, ktorý je ako Jožko:[1796] robí to, čo mu netreba. Miloš Pietor robí burzu a — zavadzia.

Ešte ani jedny voľby nepohýbali nám tak národ ako tieto. Vrbovému hneď na prvú zvesť bol som rád.[1797] Keby i tam a v Senici bolo išlo hladko a s víťazstvom pre nás, svet bol by mohol povedať: „A čo chcete? Veď to ide v poriadku — treba sa len pripraviť.“ Takto dostali tieto voľby pečať. To sú voľby uhorské!

Už Veselovského[1798] bolo mi ľúto. A bol by sa zišiel v Pešti pri tých všelijakých. — Odprvu teším sa víťazstvu Politovmu.[1799]

Na noc pred našou voľbou ja bol som v Podhradí. Spomínali sme Ťa. — Do Mikuláša proti Bellovi[1800] poslali toho farára Kovácsiho,[1801] čo sme ho to počuli na Vrútkach s Hammersbergom.[1802] Papuľou svojou odviedol im dosť ľudí a i napájal tuho. No pred slovenským ľudom treba si dať pozor i na papuľu. Vo Važci hovoril: „Vidím tu okolo vašej dediny tieto holé stráne. To je nedobre. Ak vyvolíte si mňa, ja vykonám, že z toho bude oráčina — úrodné role.“

„A statok budeme pásť na tvojej riti?!“, zavolal mu jeden z poslucháčov.

Všetci smiali sa a o chvíľku richtár povedal: „Poďme preč! Čo by sme to počúvali“.

Ako sa máte?

Ide klaniam sa,[1803] Teba srdečne pozdravujem

Jož(o)

(SAPL)

List 244. Jozef Škultéty S. H. Vajanskému

Svetozár,

vo včerajšom liste zabudol som Ti doložiť toto:

Jiránek,[1804] český maliar, po tri roky chodil na Detvu. Tej jari Ráth námestovský zišiel sa s ním v Prahe a vyrozumel od neho, že i Jánošíka chce maľovať ako Detvana, s holým pupkom, vrkočmi a v gaťach. Ráth[1805] mu to vyvracal, lebo že tradícia slovenská celkom inak predstavuje Jánošíkovcov. Hovoril mu, že keď takú postavu slovenskú ide maľovať, ako Jánošík, mal by si všimnúť i iných slovenských krajov.

Po všetkých rečiach Ráthových Jiránek povedal:

„Len Detvania sú chlapi; ostatní Slováci nemajú krvi, nevedia sa rozpáliť hnevom, sú ako barani!“

„Detvu znáte“, Ráth mu na to, „ale ostatných Slovákov videli ste len z vlaku. Nemôžete ich súdiť.“

Napokon dorozumeli sa, že Jiránek príde k Ráthovi do Oravy a odtiaľ „podíva se“ i do Liptova a iných krajov. Ale keď rozchádzali sa, Jiránek s veľkým presvedčením ešte opakoval:

„Detvan hneď zakole(!) každého, kto ho nahnevá. Ostatní Slováci nemajú krvi, nevedia rozpáliť sa hnevom, sú ako barani.“

Doložiť treba, že o tomto všetkom vedel i Kompiš,[1806] ktorý z Ráthom vtedy bol v Prahe. Vedel i to, že Jiránek pár dňami pred kubínskou voľbou mal prísť k Ráthovi.

Z voľby v Sučanoch Kompiš vybehol pozreť si kubínsku voľbu. Keď zišiel sa s Ráthom, nezabudol spýtať sa ho: „Čo je s Jiránkom?“

„Hja, braček… leží.“

„Čo mu je? Prišiel sem ležať? Veď toto by tiež mal vidieť!“

„Je chorý — zbitý.“ A rozpráva Ráth, že odobral Jiránka v Kubíne na železnici v taký deň, keď ako kandidát mal chodiť po dedinách. Išiel s Jiránkom najprv na Bzinú. Tam nechal ho, že ohlási sa, keď vráti sa zo susednej dediny. Asi o hodinu Ráth i vrátil sa na Bzinú, ale — čo? Našiel Jiránka polomŕtveho. Bol si zasadol s ľuďmi tamejšími v krčme. Čas bol volebný. Bzinčanom česká reč a čudná logika Jiránkova bola podozrivá — ubili chlapa, že zamdlel v krčme. Ráth našiel ho ozaj polomŕtveho.

Barani oravskí!!

Jož(o)

6/V. 1906

(SAPL)

List 245. Vilém Mrštík S. H. Vajanskému

Diváky 20. května 1906

Milý pane redaktore!

Dověděl jsem se, že Julius[1807] si léčení vybral do Karlových Varů. Ja sám jsem několikaletým vysloužilcem neduživé armády — vzpoměl jsem si na Vás už nejednou a v duchu vidím Vás na známych mně místech —.

Že moje vzpomínky na Vás nejsou jen neplodné reverie[1808] toho doklad podávám dnes a za zásilku knih pro Slov. Besedu,[1809] posílám jednu i Vám, neobyčejně silnou obsahem a krásnou formou. Stačí jen když se na ní budete dívat —. Víc Vám beztak nebude dovoleno, jako dovoleno není mně, ale žerty stranou. Že sám jsem trpěl cítim i s Vámi a že sám jsem se jen zásluhou K. Varů uzdravil, nejen přeju, ale totéž po mnoholeté zkušeností určitě slibuju i Vám.

Mějte se dobře, zachovejte v dobré paměti toho, kdo Vám tolik je vždy oddán

Váš V. Mrštík

(SAPL)

List 246. Peter Bella Horal S. H. Vajanskému

[1810]

Vysokoctený Pane!

Na Vaše ctené vyzvanie v N. N.[1811] som smelý prihlásiť sa i ja, do „Letopisu“ s malou pôvodnou prácou, asi na 4 strany. „Pieseň sťahovalca“ a legenda o „Materinej dúške“.[1812]

So zvláštnou úctou Horal

Bp. 1906 23/VIII

(SAPL)

List 247. William Ritter S. H. Vajanskému

Preklad.

Myjava 2. sept. 1906

Drahý a vzácny Majstre!

Bol som nekonečne dojatý a som Vám veľmi povďačný za prekvapenie, keď čítal som svoje meno nad výtečnou básničkou, ktorú ste mi láskave venovať ráčili.[1813] Môj Bože![1814] Veď som ešte nič z toho neurobil, čo som si všetko bol umienil, ale život je ťažký a som v takej miere prácou zahrnutý, že mi čas nedovoľuje rozpísať sa o tom. Úfam sa, že sa Vám odvďačím za velikú česť, na ktorú som taký hrdý, a budem Vám môcť primerane vyjadriť svoju vďaku, úctu a obdiv.

Keď bol Váš pán syn[1815] tuná, nemohol som sa s ním vyzhovárať, ako by som si to bol prial. Márne som sa úfal, že bude mať času ma navštíviť. Sľúbil mi síce, že ešte príde. Môj tunajší pobyt chýli sa už ku koncu a ja mám hrúzu práce. Strávil som mesiac v Bukurešti, chcejúc sa zúčastniť pri tej národnej výstave, ktorá je korunou diela kráľa Karola a potvrdením národa, vediaceho si zachovať svoj národný ráz. Bol som tam veľmi šťastný. Avšak teraz musím platiť za to šťastie celou sériou článkov do francúzskych „revue“, ktoré ma vyslali na svoje útraty do Rumunska. Na spiatočnej ceste by som sa bol rád stavil v Martine, ale som sa musel ponáhľať, privolaný zhoršením sa nevyliečiteľnej choroby pána M. Cádru.[1816]

Teším sa veľmi, že započnem zase svoj zriadený život v Mníchove. Milujem síce vrelo Váš kraj, ale predsa by som dlho v ňom žiť nevydržal. Duševná anarchia je tu priveliká a v meste, akým je Myjava, intelektuálna ničota priveľmi ťaživá. Minulé roky sme robili výlety, vôbec sme sa zariadili, ako sme chceli, ale tohto roku znemožnila choroba nášho drahého hostiteľa akýkoľvek odchod z domu. Už sa teším na svoje knihy, štúdiá a hudbu, a i na to, že môj priateľ Janko[1817] zase stihne so mnou pracovať. Tu sa nedalo nič robiť.

Mal som po celé prázdniny Váš nemecký rukopis so sebou, aby som Vám potom mohol predložiť korektúru. Po tieto dni Vám ho pošlem, a zamýšľam sa mu venovať po nedeliach tejto zimy.

Úfam sa, že Vám skoro pošlem ukážku mojich prác o bukureštskej výstave.[1818] Ďakujem Vám, drahý a zvelebovaný majstre, opätovne s najiskrennejším oduševnením za Vašu jemnocitnú pozornosť, ako i za to, že môj posledný článok z Mercuru našiel ozvenu vo Vašom časopise.[1819]

Odporúčam sa Vám s výrazom svojej bezhraničnej úcty a sympatie

Váš Vám oddaný William Ritter

(SAPL)

List 248. Nakladatelství Aloisa Wiesnera S. H. Vajanskému

V Praze dne 18. září 1906[1820]

Slovutný pane!

Řídíce se laskavým listem Vašim ze dne 12-t. m.[1821] dovolujeme si sděliti s Vami, že jsme ochotni kdykoliv na Váš náklad i účet vytisknouti illustrované vydání „Herodesa“.[1822]

Úpravu našich prací ráčíte znáti i ujišťujeme, že budete jistě zcela spokojen.

Sami obíráme se nyní hlavně vydáváním kalendářů ku čtení a školních knih a z této příčiny nebylo by nám lze vydati báseň svým nákladem.

V hluboké úctě ochotné Černý

(SAPL)

List 249. Ignát Herrmann S. H. Vajanskému

V Praze 20. září 1906

Vážený příteli!

Jak jsem z Vašeho hovoru[1823] vyrozuměl, přečetl jste trpělivě „Otce Kondelíka“. Ale takové odvážné činy mají své důsledky! Právě byl dokončen druhý díl, „Tchán Kondelík a zeť Vejvara“,[1824] a poněvadž jste se projevil jako můj „laskavý čtenář“ — z pouhé neopatrnosti! — vypijete hořký kalich až na dno. Posílám Vám současně „Tchána Kondelíka“, zbude-li Vám někdy chvíle, abyste se do něho podíval. A odpusťte mi to!

Doufám, že jste se zdráv a vesel vrátil domů ze sjezdu,[1825] z něhož jsem si přinesl tolik hezkých vzpomínek z nových známostí. Zůstaňte dlouho zdráv a vesel!

Váš oddaný Ignát Herrmann

(SAPL)

List 250. Ladislav Novák S. H. Vajanskému

Praha 22/9. 1906

Drahý Mistře!

Prosím o laskavou omluvu že Vam tak dlouho ničeho o sobě věděti nedávám.

Včera byl jsem u p. Wiesnera,[1826] který mi rukopis Váš[1827] odovzdal, nyní dokončují nějakou práci, jakmile budu sní hotov, pustím se ihned do illustraci Herodesa.

Považuji to za věc, která nedá se odbýti jako lehké zboží a tudiž třeba vše dobře promysliti. Doufám však, že i tady u nás nové vydání uvítáno bude příznivě, nebude věru škoditi znovu ukázati na útlak pod jakým stená jedna z rodin slovanských, zvláště v době, kdy se u nás našli politikové, hledající styk s Maďary.

Je mnoho těch našich, kdož to odsuzuji, a tím přijde Herodes vhod, nehledě ani k jeho vysoce cenné kvalitě poetické.

V duchu tisknu Vám pravici drahý mistře a trvám s obdivem

Vaš nejoddanější Láďa Novák

(SAPL)

List 251. Jaroslav Vlček S. H. Vajanskému

19 25/906[1828]

Milý Svetko,

akonáhle som dostal Tvoj list,[1829] hneď som sa išiel ku známym informovať o Láďovi Novákovi[1830] a informácie (myslím, že spoľahlivé) sú takéto.

Je to človek veľmi talentovaný a veľmi ochotný. Lenže ochota jeho býva hodne nestála. Novák je vraj alkoholik, pije často a dlho. A v takom stave potom vraj zabúda, čo sľúbil, kým bol triezvy, alebo zase, ak sľúbil v opilosti, zabudne, akonáhle vytrezvie. Je človek majetný, dobre sa bol oženil, grunty má kdesi pri Č. Brode a v Prahe býva len kedy-tedy, ačkoľvek tu má tiež bývanie; preto mu na groši nezáleží. Jednoho brata má profesora na brnenskej technike, druhého tu na Umělecko-průmyslovej škole; tí vraj ešte najväčšmi môžu vplývať naň.

Nuž veľmi rád by som vec Tvoju pomkol, nakoľko zo mňa vystane; len neviem, ako do toho. Odísť od Nováka s novým sľubom — nemá reálnej ceny. Pokúsim sa teda vari prostredníctvom jeho tunajšieho brata vymôcť niečo pozitívneho. Či sa podarí, pravda, neviem. Osobne neznám ani jednoho z nich.

Že Tvoj ,Herodes‘ takto vypravený by robil veľmi dobré služby, najmä zase teraz, o tom som presvedčený. Revíziu, ak by k tlači došlo, prevediem rád.

Nateraz iba toľko. Ak zviem niečo dôležitého, napíšem Ti hneď a Ty sprav tiež tak.

Srdečne Ťa pozdravuje

Tvoj Jar.

(SAPL)

List 252. Jaroslav Vlček S. H. Vajanskému

19 27/906

M. S.![1831]

Podarilo sa mi p. N.[1832] zastihnúť v ateliéri. Prosí Ťa, aby si prepáčil (ako Ti vraj už i písal), že Ti hneď neodpovedal; bol vraj vonku. Rkpis[1833] má už doma a len čo vraj bude hotový s rozmaľovaným štvrtým obrazom do miestnosti Flekovskej, hneď sa dá do ilustrovania. Spravil na mňa dobrý dojem, zdá sa mať seriózny záujem o vec a úfam sa, že všetko sa vydarí k Tvojej spokojnosti.

Tým na pravú mieru uvádzam svoje prvé správy a srdečne Ťa pozdravuje!

Tvoj

(SAPL)

List 253. Jaroslav Vlček S. H. Vajanskému

[1834]

M. Sv.,

akonáhle L. N.[1835] dá sa do roboty, môže sa vziať na pretras s ním i otázka reprodukčná a honorárová a s W.[1836] administračná; na to je času dosť. Odporúčalo by sa, aby si potom, obidvom predostrel určité návrhy a ja by som sa (ak by ešte bolo treba) vypýtal potom na podrobnosti.

S priateľským pozdravom

Tvoj J[1837]

19 30/906

(SAPL)

List 254. František Víťazoslav Sasinek S. H. Vajanskému

Veľactený Pane!

Drahý Priateľu!

Ráčte odpustiť, že predovšetkým iným obraciam sa na Vás s dôverou a prosbou v nasledujúcej záležitosti:

Nebohému Ambrovi Pietrovi[1838] oddal som do opatery hodnotné papiery, ktoré po mojej smrti majú byť majetkom národa. Nepochybujem, že pred svojou smrťou učinil v tom poriadok; nemám však istoty o tom.

Menovite oddal som mu sedem účastín turč. sv. martinskej sporitelne aj so strížkami. Z na ne pripadajúcej dividendy[1839] dával predplatok na „Národnie noviny, Slovenské pohľady, Hlásnika[1840] a Černokňažníka“ pre mňa; ostatok dividendy ukladal do sporitelničnej knižky pod mojím menom, ktorú tiež opatroval. Ráčte sa zvedieť: na koho tú opateru preniesol?[1841] Toho opatrovníka napomenúť, aby ma o tom uvedomil a v podanom zmysle s tou dividendou podobne jako nebohý až do mojej smrti pokračoval.

Medzi tými vecami nebohému do opatery danými je aj darované právo na moju Algersdorfskú bibliotéku.[1842] Je-li treba, vystavil bych „Osvedčenie“,[1843] na koho to právo prenášam.

Jako som z „Národných novín“ vyrozumel, ich konzorcium, ktorého som tiež členom, poverilo Vás s ich redakciou[1844] a Vy prijali ste na seba tú veľkú ťarchu. Prosím Pána Boha, aby ráčil Vám hojne udeliť rozumu a opatrnosti; lebo máme takú slobodu tlače, ktorú možno priať len nepriateľovi. Dosavád musel redaktor tancovať medzi vajcami §§, teraz je vystavený ľubovôli neprajnej nám.

S prenesením redakcie na Vás som úplne uzrozumený, predsa však bol bych radil, aby bol aspoň pre meno položený spoluredaktor alebo spolupracovník katolík.[1845] Prečo? To sám nahliadnete… Tým by boli zamedzené nepriateľské agitácie proti „Národným novinám“ a zlostné balamutenie katolíckych slabúchov.

Odsúdenie Jurigu[1846] bolo hrozné, ale odsúdenie Hlinku[1847] je do neba o pomstu volajúce. Tá justícia zabudla na zásadu: De internis non judicat praetor.[1848] Jemu pripísali nielen to, čo iní spáchali(?), ale i to, čo si mal mysleť dľa vôle sudcov. Taká je sloboda a právo: zažalovať a sofistickou palliatívou[1849] vycifrovať komandované odsúdenie i nevinného.

Nehnevajte, že Vás s tamtou záležitosťou obťažujem![1850] Neznal som, na koho iného mám sa obrátiť, a k Vám mám dôveru, že to učiníte z lásky ku mne, ktorý mám úprimnú tiež lásku k Vám, v Algersdorfe 14. dec. 1906

Vám oddaný Fr. V. Sasinek

(SAPL)

List 255. S. H. Vajanský Františkovi Víťazoslavovi Sasinkovi

Turčiansky Sv. Martin 16. 12. 1906

Dôstojný Pane!

Ďakujúc za Vašu mne drahocennú dôveru,[1851] ponáhľam sa Vám zdeliť, čo som za krátky čas mohol dozvedeť sa.

Sedem účastín turčiansko-sv. martinskej sporiteľne, už prepísané na meno nebohého Ambra Pietra, nachádza sa v rukách jeho najstaršieho syna Miloša Pietra. O knižke sporiteľničnej, na ktorej má byť rest dividendy zložený, neviem ničoho, no naložil som Milošovi, aby Vám o tom správu napísal. Poneváč Vy sami iné cennosti neudávate, myslím, že už iných niet. Sú-li, ráčte mi to oznámiť, aby sa o tom mohol dozvedeť. O tom, že 7 účastín je u syna nebohého, vie i pán Pavel Mudroň,[1852] i on mi dnes o tom hovoril, sľubujúc, že Vám (Miloš) pošle zoznam listín Vašich (medzi nimi i Váš testament), ktoré nebohý opatroval…

Som hotový Vám v tomto ohľade verne a správne slúžiť.

S bibliotékou Vašou bolo by dobre urobiť poriadok s „Osvedčením“,[1853] ako a komu želáte ju oddať do opatery, resp. vlastníctva.

Redaktorstvo prijal som veľmi nerád: N. N. sú finančne na zlých nohách, s dlžobami, a mne berú celý môj čas i rozum, okrem toho som v hmotnej biede, musím syna Vladimíra vydržovať na technike, čo ma uvalilo do ťažkostí… Vydal som dve dcéry,[1854] ktoré ma tiež hodne pošklbali. Jedna, Oľga, umrela vydatá v Rusku, druhá je za dr. Markovičom dobre a šťastne vydatá — má už 5 dcér!

Za spolupracovníka N. N.[1855] academice[1856] spomínaný bol p. Mišík,[1857] farár v Hnilci, čo by i Vaše želanie peto[1858] konfesie uspokojilo. Ja ho rád prijmem, lebo je to statočná slovenská duša. Jedno je: či prijme, a druhé: je starší než my, dlho dedináril, či by s ním prišlo osvieženie N. N.??

Izidora Žiaka[1859] (katol.) by sme prijali s otvoreným náručím, ale má hroznú, pri redakcii inkompatibilnú[1860] chybu: je kvartálny pijak,[1861] keď dostane periódu, vystáva 5 — 10 dní z roboty a váľa sa po krčmách.

Nevedeli by ste niekoho? Dúfajúc, že mi Vašu dôveru neodopriete a aspoň kus z nej na mňa prenesiete z nebohého,

som Váš ctiteľ Svetozár Hurban Vajanský

(ASSV)

List 256. S. H. Vajanský Františkovi Víťazoslavovi Sasinkovi

Turčiansky Sv. Martin 27. 12. 1906

Dôstojný Pane!

Prijímajúc redakciu „Národných novín“, pri ktorých celou dušou pracujem plných 30 rokov, obraciam sa k Vám ako k najstaršiemu žijúcemu, činnému literátovi, mecénovi a priateľovi, aby ste ráčili mňa podoprieť duchovne a hlavne odporúčaním a vzbudením priazne oproti „N. N.“ a mne. Viete, že povstali u nás z cudziny zanesené prúdy achristianske,[1862] antiekleziastické[1863] a ja s N. N. a niekoľkými priateľmi stál som oproti nim a temer som ich potrel tak, že už nesmejú verejne klamať ľud, nesmejú sa vytasiť so svojím diabolským učením hlasistickým,[1864] ačkoľvek tajne pridŕžajú sa masarykizmu a kde môžu, kazia mládež svojím ate(i)zmom skrytým.

„N. N.“ boli baštou proti podvratným zámyslom. Okrem toho majú znamenitý chýr vo svete slovanskom,[1865] sú na slovo braté a ich reč váži, keď i nevykrikujú tak hlasite poburujúce heslá a socialistické frázy.

My chceme udržať „N. N.“ na tom samom úrovni, ba ho ešte povýšiť… Ale sme hmotne hodne zaviazli…[1866] Nuž tedy, prosím Vás o Vašu duchovnú i morálnu podporu!! Píšte svojim, aby nás neopúšťali.

Váš ctiteľ Svetozár Hurban Vajanský

Na Váš dotaz peto[1867] Vašich kapitálov som Vám hneď odpovedal rekomando. Dostali ste list?

(ASSV)

List 257. S. H. Vajanský Platonovi Andrejevičovi Kulakovskému

Preklad.

Turčiansky Sv. Martin 30. 12. 1906

Drahý náš báťuška, ochranca a milujúci brat!

Ďakujem Vám za slová sympatie a sústrasti za naším kolegom.[1868] Zomrel na strašnú chorobu rakovinu (carcinom) a veľmi mnoho trpel. Teraz mu je dobre; zato my sme zostali pracovať v hroznom chaose pod ťažkými dojmami u nás i u vás sa odohrávajúcich strašných udalostí… Boh je však veľký, zmiluje sa! Modlím sa na kolenách za Vaše dobrodenie, bez toho nebude života v budúcnosti. Áno, ja by som nechcel život slovanských národov bez vodcovstva a duchovnej hegemónie ruského plemena, nech radšej onemejú alebo zmiznú z histórie! K tomu však: táto hegemónia nesmie byť v znamení Gorkých[1869] a Andrejevov![1870] Božechráň! Verím však, že Boh je milostivý a nájde svojich Chomiakovovcov,[1871] Aksakovovcov,[1872] Puškinovcov![1873]

O našich veciach som písal v liste Antonovi Semionovičovi Budilovičovi[1874] a prosím Vás, nezabudnite sa postarať, aby N. N. dostali duchovnú výpomoc.[1875] V minulom roku jej bolo veľmi málo, možné je, že v tomto smere teraz stoja veci lepšie. Bez Vašej podpory sme nútení zastaviť vydávanie časopisu a ísť po svete! Akou veľkou vecou je v tomto čase verný, dobrý časopis, ktorému verí ľud. Ako, sláva Bohu, nám verí. Sme, báťuška, autoritou a teraz N. N. budú ešte lepšie, A. P.[1876] nás v niektorých veciach zdržiaval, hoci z dobrých predsavzatí. Duchovne som bol oddávna hlavným hýbateľom.[1877]

Prosím Vás, teraz keď som vzal na seba zodpovednosť, neopúšťajte ma. Pohovorte s Vlad. Karlovičom[1878] i so Svetlejším![1879] Ach! Som jeho brat! Srdce sa oblieva krvou!!

Váš Svetozár

(AIRL-PD)

List 258. František Richard Osvald S. H. Vajanskému

Blahorodý Pane!

Pán Boh Vám pomáhaj v Novom roku!

Ďakujem za poctenie mojej bezvýznamnej osobnosti Vaším vzácnym listom[1880] a úprimne gratulujem Vám i národu k tomu, že prejali ste redakciu „Národných novín“.

O záujmy katolíkov v našich N. novinách sa nebojím, kým ste Vy pri nich. To nehovorím teraz; mám o Hurbanoch svoje presvedčenie. Ešte za blahodarného života Vášho p. otca[1881] ako mladý klerik pred celým alumnátom[1882] slávnostne vyslovil som, že prajem cirkvi katolíckej takých evanjelických kňazov, ako je Hurban. Vo veľkej inkvizícii proti mne vtedy i tieto slová paradirovali[1883] ako obžalobu na mňa; no mne vtedy daná bola príležitosť na písme obšírnejšie ich vysvetliť nebohému spravodlivému Šimorovi.[1884] Vo svojom tom presvedčení tým pevnejšie stojím po rokoch, i teraz ako starec, keď poznám Vás a nájdem Váš článok týkajúci sa i katolíckych vecí alebo kresťanstva vôbec, šiel odo mňa ku kňazom mne priateľským, ináč maďarským i maďarónskym. Tedy ja mám vo Vašej osobe úplnú garanciu a Vy máte vo mne dokonalú úctu a dôveru. A preto ani nejdem veľmi za tým, aby v redakcii muselo byť ešte jedného katolíka. Pre iných ovšem malo by to tam byť; ale to vieme, že matrika nerobí ani katolíka, ani luterána a ja na tento čas ani neznám človeka nekňaza katolíka, ktorý by tam mohol byť na mieste. Prosil som i iných o radu, no dnes ešte nemám ich odpovede.

Akonáhle dostanem niečo, odpíšem Vám.[1885] Len o to Vás prosím, hľaďte priťahovať, kdekoľvek zjaví sa nejaký katolík, ktorý hlási sa k nám. Mňa strach lapá, keď myslím na to, ako starí míňajú sa a mladí, tuším, tratia alebo nenadobývajú chuti k práci vážnej. To najviac zacíti Martin. Ale úprimne hovoriac, ešte väčší strach ma lapá, keď myslím na nás, katolíkov, v literatúre a verejnej národnej práci. Vy doista dobre vidíte tú prázdnotu u nás. Kam sa to dostaneme, keď krom niekoľko pleskov-treskov v Ľudových novinách[1886] nebudeme vedeť pohnúť perom? — A práve včera dostal som správu, že dr. Jehlička,[1887] akonáhle prijde domu z Wôrishofenu(?), kde sa lepšie cíti, zriekne sa mandátu a požívať začne milosť ostrihomskej auly, tak to hovorí jeho brat. Teda ten kameň v doktorskom prsteni[1888] už tratí lesk.

Prijmite, prosím, moju úplnú úctu a dôveru a porúčajúc sa Vám do lásky, trvám na Teplej

Váš ctiteľ Fr. Richard Osvald

31/XII. 906

(SAPL)


[1747] Pozri pozn. č. 4 k listu č. 227.

[1748] Pozri pozn. č. 2 k listu č. 227.

[1749] Pozri pozn. č. 3 k listu č. 227.

[1750] Nepodarilo sa preveriť, či a kde William Ritter publikoval svoju štúdiu o Vajanského románe Kotlín.

[1751] Báseň Malý drotár vyšla vo Vajanského zbierke Spod jarma (1884), v prvom cykle Môj ľud (s. 16 — 17).

[1752] Pozri pozn. č. 1 k listu č. 232.

[1753] Pozri Menoslov… č. 116.

[1754] Listy Oszkára Asbótha Jozefovi Škultétymu sa nachádzajú v Literárnom archíve Matice slovenskej. Ide o list z 5. 1. 1906.

[1755] Išlo o Škultétyho stať v Egyetemes irodalom — történet. Szerkeszti Heinrich Gusztáv. Negyedik kötet. Ural — Altájiak és Szlávok. 26 műmelléklettel és 126 szövegképpel. A vallás- és közöktatási u. k. minister támogatásával, Budapest. Franklin Társulat 1911. (Všeobecná literárna história. Rediguje Gustáv Heinrich. Štvrtý zväzok Ural-Altájci a Slaviani. 26 umeleckých príloh a 126 obrázkov v texte. S podporou k. u. ministra kultu a výučby. Pešťbudín. Franklinova spoločnosť 1911, 764 strán.) O slovanských literatúrach je na s. 383 — 727. Škultétyho stať A tót irodalom története (História slovenskej literatúry) je na s. 619 — 642. Slovanskú časť zredigoval Oszkár Asbóth.

[1756] Hlavička: Prof. Ing. M. Ursíny, Brno.

[1757] T. j. zaťovi Svetozára Hurbana.

[1758] Vlado Hurban — Vajanského syn, študoval v tom čase na technike v Brne

[1759] Národné noviny na r. 1906 spomínaný hanopis skutočne neuverejnili. O aký hanopis išlo, nepodarilo sa nám zistiť.

[1760] Adolf Stránsky dr. (1855 — 1931) — vedúci politického hnutia mladočechov na Morave. Od r. 1893 redigoval Lidové noviny. Spájal v nich zásady mladočeského liberalizmu s masarykovským realizmom.

[1761] Či Michal Ursíny bol zvolený za snemového vyslanca, nepodarilo sa preveriť.

[1762] Narážka na polemiky medzi Lidovými novinami a Národními listami, ktoré viedli k oslabovaniu mladočeského hnutia v Čechách a na Morave.

[1763] Nepodarilo sa zistiť, či Svetozár Hurban vyhovel Ursínyho žiadosti.

[1764] Na liste Vajanského poznámka: Zodp. 25. 2. 1906.

[1765] Išlo o výber z básní slovenského štúrovského básnika Janka Kráľa (1822 až 1876). Verše Janka Kráľa. Zobral Jaroslav Vlček, V Turčianskom Sv. Martine 1893. Kníhtlačiarsko-účastinársky spolok. 8°, s. 170.

[1766] Vajanského listy Williamovi Ritterovi, napriek rozsiahlemu pátraniu, sa nám zatiaľ nepodarilo získať.

[1767] Vajanského novelu Husľa preložila do nemčiny jeho manželka Ida Hurbanová.

[1768] Ritterova práca Études d’Art etranger (Štúdie zo zahraničného umenia) vyšla r. 1906 v Paríži nákladom Societe du Mercure de France.

[1769] Knackfussova zbierka Künstler-Monographie (Monografie umelcov) vychádzala od r. 1895. Hermann Knackfuss, historický maliar nemecký.

[1770] Montaudonova štúdia Gyzis vyšla vo zväzku z r. 1902, No 59, štúdia Segantini vo zväzku z r. 1904, No 72 spomenutého diela.

[1771] Carl Theodor de Bavier (1839 — 1909) — bavorské knieža, brat Alžbety, manželky Františka Jozefa, zaujímal sa ako očný lekár i o odbornú vedeckú spisbu

[1772] Novela pravdepodobne nevyšla. Až hodne neskôr bola publikovaná pod názvom: Die Geige. Novelle von Svetozar Hurban Vajanský. Autorisierte Ubersetzung aus dem Slovakischen von Ida Hurban, v nemeckom časopise Union na r. 1909, a to v č.: 100, 104, 105, 106, 108, 110, 112, 115, 117, 119, 120, 124, 129, 133, 135, 138, 140, 142, 143, 144, 146, 147.

[1773] Vajanského poznámka: Uverejneno 10. 3. 1906.

[1774] Išlo o zdravicu martinských Slovákov Svatoplukovi Čechovi, ktorý sa 20. februára 1906 dožíval šesťdesiatky. Plný text zdravice publikovali Národné noviny XXXVII (1906), č. 21.

[1775] T. j. za Grégrov list zo 16. 3. 1906.

[1776] Článok Koalícia a Slováci podpísaný iniciálkami J. R. vyšiel v Národních listech, na r. 1906 v č. 71. Zrejme ide o článok Vajanského. Koalícia v Uhorsku sa označuje ako „ultranacionalistická“, chcejúca „zhodiť národnosti do priepasti zahynutia a vykorenenia“, preto sa v článku jej politika odsudzuje.

[1777] Všeobecný kongres Národnej strany sa konal v Turčianskom Sv. Martine 5. apríla 1906. (Pozri o tom v článku Porada slovenskej národnej strany, Národné noviny XXXVII, 1906, č. 41.)

[1778] Manifest Slovenskej národnej strany mal názov Slováci. Vyšiel v Národných novinách XXXVII (1906), č. 41. V ňom sa konštatovalo, že v sneme sa spojila opozícia s vládnucou stranou a k nim sa pridala i ľudová strana, „ktorá na sľuby národnostiam dané celkom zabudla“. V takejto situácii bolo by samovraždou podporovať námahy opozičných politikov. A potom nasleduje vlastné prehlásenie, z ktorého vyberáme: „Priznávame sa k slovenskému národu, k slovenskej národnosti, ktorá nedá sa nikomu použiť za prostriedok, a žiadame pre ňu národnú, kultúrnu a politickú rovnoprávnosť“… Potom nasledujú konkrétne požiadavky z týchto troch oblastí.

[1779] Dopis z Turč. Sv. Martina… (Provolání „Slovenské národní strany“) vyšiel V Národních listech zo 6. apríla 1905 (č. 95). Obsahoval základné myšlienky manifestu publikovaného už predtým v Národných novinách na r. 1906 (č. 41) pod názvom Slováci.

[1780] Edmund Neusser (1852 — 1912) — univerzitný profesor vo Viedni, internista

[1781] Svetozár Hurban odcestoval na liečenie do Karlových Varov 18. apríla 1906. Prokop Grégr mu ako preddavok na ďalšiu spoluprácu zaslal 100 zlatých. (Pozri list č. 239.) Peniaze potreboval Vajanský na liečebné trovy.

[1782] a conto (lat.) — na účet, preddavok na niečo

[1783] Okrainy Rossii — Týždenník vychádzajúci v Petrohrade v r. 1906 — 1912. Redigoval ho Platon Andrejevič Kulakovskij.

[1784] Vajanský komentoval programový článok časopisu Okrainy Rossii v Národných novinách XXXVII (1906), č. 35 („Čas je zastaviť rozrušujúce snahy ľudí oslepených lžou módnych kozmopolitických náuk! Čas je upevniť dôstojnosť a právo ruského národa, ruských ľudí, kdekoľvek by oni žili v hraniciach ruskej dŕžavy“).

[1785] t. j. Anton Semionovič Budilovič. Pozri Menoslov… č. 13.

[1786] Pozri pozn. č. 6 k listu č. 238.

[1787] t. j. Vladimír Karlovič Sabler.

[1788] Pozri pozn. č. 7 k listu č. 238.

[1789] Išlo o Podjavorinskej prózu Blud uverejnenú v Letopise Živeny IV (1906), na s. 255 — 390. O aké zmeny v próze išlo, ťažko zistiť.

[1790] Báseň Hirschensprung vyšla v Národných novinách z 10. mája 1906 (č. 55). V nej reagoval Vajanský na revolučné udalosti v Rusku r. 1905. Báseň vznikla v Karlových Varoch a má dátum 24. IV. 1906. Svedčí o tom, že Svetozár Hurban revolučné udalosti nepochopil.

[1791] Jozef Škultéty pozmenil výraz idiotskej Dumy na slovo liberálnej. Báseň má 10 štvorveršových strof. Zmena sa týkala posledného verša deviatej strofy.

[1792] Nikolaj Nikolajevič Ryškov bol v tom čase ruským pravoslávnym kúpeľným farárom v Karlových Varoch.

[1793] T. j. na Vieru Markovičovú, rodenú Hurbanovú, dcéru Vajanského.

[1794] Juraj Čajda, redaktor Národných novín, chorľavel už od jari a jeho choroba sa zhoršovala na jeseň (Národné noviny XXXVIII, 1906, č. 54). Vajanský bol na liečení a keď vážne ochorel aj Ambro Pietor (rakovina), zo stálej redaktorskej štvorice zostal iba Jozef Škultéty.

[1795] Voľby do Uhorského snemu boli vypísané na čas od 29. apríla do 8. mája 1906 roku. (Pozri článok Pavla Mudroňa Vyzvanie v Národných novinách XXXVII, 1906, č. 43.)

[1796] T. j. Jozef Škultéty.

[1797] Vo Vrbovom mal spočiatku dr. Rudolf Markovič o 187 hlasov viac. „Vtedy pri komisii“, ako píše vo svojom liste Národným novinám (XXXVIII, 1906, č. 52) „Židia napadli nášho dôverníka dr. Rudolfa Markoviča, vyhasli lampy, prevrhli stoly, roztrhali zápisnice. Tak voľba zmarila sa…“ Náhradné nové voľby sa konali 17. mája 1906 za asistencie 2000 vojakov a 200 žandárov. Keď dr. Rudolfovi Markovičovi odvrhli 700 hlasov, prepadol 130 hlasmi.

[1798] Franko Veselovský prepadol pri voľbách v Senici, 2. mája 1906. V telegrame Národným novinám (XXXVII, 1906, č. 52) sa o týchto voľbách písalo: „Odvrhli 400 — 450 hlasov na Veselovského. Kto povedal svoje krstné meno po slovensky, hlas jeho nebol prijatý, odvrhli ho. Odvrhli tiež každého, kto nepovedal hneď svoje priezvisko alebo kto nevedel udať číslo svojho domu. Odvrhli každého, kto povedal, že hlasuje na Franka Veselovského, lebo kandidátom že je Veszelovszky Ferenc… Vyvolený je 140 hlasmi väčšinou Emódy, protikandidát…“ Napriek tejto praxi vo voľbách r. 1906 boli vyvolení nasledujúci slovenskí kandidáti: Trnava: Martin Kollár väčšinou 506 hlasov, Liptovský Sv. Mikuláš: Method Bella väčšinou 585 hlasov, Kulpín: Milan Hodža väčšinou 188 hlasov, Stupava: Fedor Juriga väčšinou 304 hlasov, Moravský Sv. Ján: dr. Pavel Blaho väčšinou 823 hlasov. (Pozri Národné noviny XXXVII, 1906, č. 51.)

[1799] Mihajlo Desarič Polit (1833 — 1920) — juhoslovanský politik a publicista, jeden z najvýznamnejších vodcov uhorských Srbov v druhej polovici 19. storočia. Polit bol advokátom v Novom Sade. Vo voľbách r. 1906 bol zvolený vo Veľkej Kikinde (Národné noviny XXXVII, 1906, č. 53).

[1800] Method Bella bol kandidátom za Národnú stranu v Liptovskom Sv. Mikuláši. Z 2873 hlasov dostal 1578 a jeho protikandidát Kálmán Kovácsi iba 1295 hlasov, takže bol vyvolený.

[1801] Kálmán Kovácsi bol najprv kandidátom maďarskej neodvislej strany v Krupine, no na zákrok Pešti, keďže tu bol vládnym kandidátom Jekelfalussy, kandidoval za okres Liptovský Sv. Mikuláš, kde tuho kortešoval majúc k dispozícii z volebného fondu 30 000 korún (Národné noviny XXXVII, 1906, č. 49).

[1802] Ladislav Hamersberg bol v tom čase poslancom na uhorskom sneme a zúčastnil sa volebných agitácií i na Vrútkach a v Liptove.

[1803] T. j. Ide Hurbanovej, ktorá bola s manželom Svetozárom Hurbanom v Karlových Varoch.

[1804] Miloš Jiránek (1876 — 1911) — český maliar, prozaik, esejista a kritik, propagátor nových umeleckých smerov. Vo svojej maliarskej tvorbe stvárňoval aj motívy zo Slovenska.

[1805] August Ráth (1873 — 1942) bol v tom čase advokátom v Námestove. Roku 1906 kandidoval za Národnú stranu v Dolnom Kubíne.

[1806] Peter Kompiš (1859 — 1929) — bankový úradník v Martine

[1807] T. j. dr. Július Markovič.

[1808] reverie (z franc. reverie] — snenie

[1809] Aké knihy Vilém Mrštík zaslal pre Slovenskú besedu a pre Vajanského nepodarilo sa nám zistiť.

[1810] Adresa: Blahorodý Pán Svetozár Hurban Vajanský, Turócz-Szt. Márton, Turócz. megye

[1811] Vyšlo pod názvom Letopis v Národných novinách z 21. augusta 1906 (č. 98). Vo vyzvaní Vajanský uvádzal, že materiálu pre zborník je dosť, ale že by chcel „rozvlniť nové prúdy, umožniť terén mladým talentom“. Na tento pasus Peter Bella Horal vo svojom liste reagoval.

[1812] Horalove básne Pieseň vysťahovalca a Materina dúška vyšli v Letopise Živeny… IV (Turčiansky Sv. Martin, 1906) na str. 196 — 200.

[1813] Vajanský venoval francúzskemu priateľovi báseň nazvanú Villiamovi Ritterovi. Odtlačil ju v Sobraných dielach VI. — Kniha veršov (nákladom Kníhtlačiarsko-účastinárskeho spolku v Martine 1909) na s. 244 — 245.

[1814] Mon Dieu (fr.) — môj Bože!

[1815] t. j. Vladimír Hurban

[1816] asi otec Janka Cádru

[1817] t. j. Janko Cádra. (Pozri bližšie v pozn. č. 3 k listu č. 227.)

[1818] Nepodarilo sa zistiť, či Villiam Ritter spomenuté články Vajanskému zaslal.

[1819] V Národných novinách XXXVII (1906), č. 95 vyšla zmienka o Ritterovom článku z Mercure de France, v ktorom spomína slovenské časopisy, a to časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti a Slovenské pohľady, zamýšľa sa nad jedinečnou krásou slovenských ľudových piesní a nakoniec spomína tvorbu Svetozára Hurbana a P. O. Hviezdoslava.

[1820] Nakladatelství Aloisa Wiesnera v Praze II., Soukenícká ul. 9

[1821] Vajanského list Aloisovi Wiesnerovi je nám neznámy.

[1822] Ilustrovaný Herodes u Aloisa Wiesnera nevyšiel. Pozri list č. 265.

[1823] Svetozár Hurban sa asi stretol s Ignátom Herrmannom na VII. sjazde slovanských žurnalistov v Uhorskom Hradišti a vymenili si názory na Herrmannovu prácu, Otec Kondelík a ženich Vejvara (1898).

[1824] Herrmannov román Tchán Kondelík a zeť Vejvara (Drobné příběhy spořádané pražské rodiny… Nákl. F. Topiča v Prahe 1906, s. 536) Vajanský prečítal a recenzoval v Národných novinách XXXVII (1906), č. 120. Tu spomenul aj Herrmannovo prvé dielo. Recenzia bola kladná.

[1825] Išlo o VII. zjazd slovanských žurnalistov v Uhorskom Hradišti, ktorý sa konal v dňoch 8. a 9. septembra 1906. Za predsedu zjazdu bol zvolený Svetozár Hurban. O zjazde referoval v Národných novinách z 13. septembra 1906 (č. 108) v článku VII. sjazd slovanských novinárov.

[1826] Alois Wiesner (1852 — 1924) — pražský nakladateľ, majiteľ tlačiarne, veľkoobchodník

[1827] Išlo o rukopis Vajanského básne Herodes.

[1828] Redakce „Lumíra“ — Dr. Jar. Vlček, Král. vinohrady, Slovenská ulice č. 19.

[1829] List sme nenašli.

[1830] Pozri Menoslov… č. 81.

[1831] M. S. = Milý Sveto!

[1832] N. = Ladislava Nováka

[1833] Rkpis = rukopis Vajanského básne Herodes

[1834] Bl. pán p. Svetozár Hurban, red. a spisovateľ v Turč. Sv. Martine (Túrócz Szent Márton) Uhry

[1835] L. N. = Ladislav Novák

[1836] W. = Alois Wiesner. (Bližšie v pozn. č. 1 k listu č. 250.)

[1837] J. = Jaroslav (Vlček)

[1838] Ambro Pietor zomrel 3. decembra 1906.

[1839] dividenda — podiel akcionára na zisku

[1840] Národný hlásnik. Noviny pre slovenský ľud. Vychádzali v r. 1868 — 1914. Zodpovední redaktori: v r. 1881 — 1889 Ambro Pietor, od 5. decembra 1898 — 5. júla 1899 Andrej Halaša, v r. 1899 — 1906 znova Ambro Pietor, po jeho smrti (od 5. decembra 1906) stal sa redaktorom Miloš Pietor. Spočiatku vychádzal mesačne, potom dvojtýždenne a od r. 1911 ako týždenník. Mal okolo 2000 predplatiteľov.

[1841] Vajanský to urobil. O účastiny sa staral najstarší syn Ambra Pietra Miloš Pietor. Pozri list č. 255.

[1842] František V. Sasinek žil od 14. októbra 1901 v Algersdorfskom kláštore neďaleko Štajerského Hradca. Sem presťahoval svoju knižnicu, ktorá ešte za jeho života prešla do bibliotéky Domu v Martine. (Osobná informácia dr. Pavla Halašu.)

[1843] Vajanský súhlasil s vystavením osvedčenia. Pozri list č. 255.

[1844] Svetozár Hurban sa po smrti Ambra Pietra stal šéfredaktorom Národných novín od roč. XXXVII., č. 143 (4. decembra 1906).

[1845] Spolupracovníkom-katolíkom zostal Izidor Žiak-Somolický, ale do redakcie Národných novín sa katolíka nepodarilo získať.

[1846] Ferdinand Juriga (1874 — 1950) — rímskokatolícky farár v Považskej Strede, politik, r. 1905 poslanec uhorského snemu za stupavský okres. Za svoje články a prejavy bol r. 1906 odsúdený na dva roky väzenia a 1200 korún pokuty. (Pozri článok Tlačová pravota, Národné noviny XXXVII, 1906, č. 132.)

[1847] Súdny výrok proti Andrejovi Hlinkovi (1864 — 1938), rímskokatolíckemu farárovi v Ružomberku a spoločníkom, ktorí na základe volebnej agitácie v prospech Vavra Šrobára boli žalovaní pre poburovanie proti maďarskej národnosti, znel … „Dnes o 9 hodine (t. j. 6. decembra 1906, pozn. P.) bolo vyhlásenie súdneho výroku. Odsúdení sú… Andrej Hlinka dva roky štátneho väzenia 1500 korún pokuty, dr. Šrobár jeden rok štátneho väzenia a 900 korún pokuty, Tomík štyri mesiace a 300 korún, Greguš a Cheben po päť mesiacov, Janček šesť mesiacov, Matiašovský, Serafín, Janovec, Jesenský a Vlkolinský po dva mesiace a peňažná pokuta dohromady 5500 korún“ (Národné noviny zo 6. decembra 1906, č. 145). Andrej Hlinka po potvrdení súdneho výroku kráľovskou kúriou trest nastúpil v Segedíne.

[1848] De internis non judicat praetor (lat.) — O vnútorných veciach nerozhoduje súdny úradník.

[1849] palliatíva (z lat.) — zmierňujúci, ale neliečiaci prostriedok

[1850] Sasinek tu myslí na žiadosť, už prv vyslovenú v liste, ohľadom cenných papierov.

[1851] František Víťazoslav Sasinek ju prejavil v liste č. 254.

[1852] Pozri Menoslov… č. 78.

[1853] Osvedčenie v tlači nevyšlo. Sasinkova knižnica ešte za jeho života bola prevezená do Martina a včlenená do bibliotéky Domu.

[1854] T. j. Vieru za dr. Rudolfa Markoviča a Oľgu za Branislava Schmidta.

[1855] NN = Národné noviny

[1856] Academice (z lat.) — akademicky

[1857] Štefan Mišík (bližšie pozri Menoslov… č. 73) bol v tom čase farár v Hnilci.

[1858] peto (lat.) — vzhľadom, čo sa týka

[1859] Izidor Žiak-Somolický (1863 — 1918) — slovenský spisovateľ, prekladateľ a publicista. Členom redakcie Národných novín sa natrvalo nestal.

[1860] inkompatibilnú (z lat.) — nezlučiteľnú

[1861] kvartálny — doslova štvrťročný, tu vo význame pravidelné obdobie pijáckej vášne

[1862] achristianske (lat.-gr.) — protikresťanské

[1863] antikleziastické (lat.-gr.) — proticirkevné

[1864] Svetozár Hurban tu preceňuje svoju činnosť, pretože nové myšlienkové prúdy, ktoré zasahovali do duchovného života mládeže, nebolo možné vylúčiť zo slovenského života.

[1865] Vajanský tu narážal najmä na ruskú slavianofilskú a českú politickú skupinu mladočeskej orientácie. V týchto kruhoch sa politická koncepcia Národných novín prijímala priaznivo.

[1866] Národné noviny boli stále vo finančnej tiesni. Pozri aj list č. 257.

[1867] peto (lat.) — vzhľadom

[1868] Ambro Pietor zomrel 3. decembra 1906. (Nekrológ priniesli Národné noviny XXXVII, 1906, č. 143.) Platon Andrejevič Kulakovskij vyslovil sústrasť pravdepodobne v liste, ktorý sa nezachoval.

[1869] O vzťahu Vajanského ku Gorkému pozri v monografickej štúdii Soni Lesňákovej, Maxim Gorkij v slovenskej kultúre, SAV, Bratislava 1961, s. 30 — 32.

[1870] Leonid Andrejev (1871 — 1919) — ruský spisovateľ, Gorkého priateľ. Vajanský mal výhrady najmä k tej časti Andrejevovej prózy, ktorá sa vyznačovala silným sociálnym protestom, napr. Gubernátor (1906) a iné.

[1871] Alexej Stepanovič Chomiakov (1804 — 1860) — ruský básnik a publicista slavianofilskej orientácie. Na Slovensku sa z jeho básnického diela hodne prekladalo. Vajanský si ho vysoko vážil.

[1872] Ivan Sergejevič Aksakov (1823 — 1886) — ruský publicista, slavianofil, vydával časopisy „Deň“ (1861 — 1865), „Moskva“ (1867 — 1868) a od r. 1880 „Rus“, v r. 1876 — 1878 bol predsedom Moskovského slovanského dobročinného spolku. Vajanský sa s ním stretol i osobne.

[1873] O vzťahu Slovákov k Puškinovi pozri v monografii Emmy Panovovej, Puškin v slovenskej literatúre, SAV, Bratislava 1966.

[1874] List Vajanského Antonovi Semionovičovi Budilovičovi nepoznáme.

[1875] Národné noviny dostávali z Ruska aj finančnú výpomoc. Andrej Mráz v štúdii Jozef Škultéty (Martin 1933, s. 49) spomína, že Národné noviny dostávali od r. 1881 od Slovanského dobročinného spolku v Petrohrade ročnú subvenciu 5000 rubľov, ktoré redakcii vyplácali členovia ruského veľvyslanectva vo Viedni.

[1876] A. P. = Ambro Pietor

[1877] Svetozár Hurban skutočne bol vedúcou osobnosťou v redakcii Národných novín a rozhodným spôsobom spoluurčoval ich politickú i kultúrnu líniu.

[1878] t. j. Vladimír Karlovič Sabler. Bližšie pozri v pozn. č. 10 k listu č. 201.

[1879] Svetlejší = gróf Nikolaj Pavlovič Ignatiev. Pozri Menoslov… č. 46.

[1880] Spomenutý list nepoznáme.

[1881] T. j. Jozefa Miloslava Hurbana.

[1882] alumnát (lat.) — ústav pre výchovu kňazského dorastu

[1883] paradirovali — doslova honosili, tu vo význame narafičili

[1884] Ján Šimor (1813 — 1891) — ostrihomský arcibiskup od r. 1867. František Richard Osvald absolvoval teologické štúdium v Ostrihome v r. 1865 — 1869.

[1885] Či Sasinek odpísal Vajanskému vo veci redaktora katolíka Národných novín, nepodarilo sa zistiť. Dá sa však predpokladať, že ak aj písal, jeho návrh nebol kladný, pretože nedošlo k doplneniu redakcie Národných novín katolíkom.

[1886] Ľudové noviny. Politický a vzdelávateľský týždenník. Vychádzal v r. 1906 až 1910. Roku 1906 zodpovedným redaktorom bol najprv Anton Bielek a od č. 39 Ferdinand Dúbravský. Osvald naráža na záchvaty publicistickej aktivity vo voľbách 1906, ktoré vyprovokovali — na nátlak cirkevných kruhov — spomenutú zmenu v redakcii Ľudových novín.

[1887] František Rudolf Jehlička (1879 — 1939) — katolícky farár, bol zvolený práve na nátlak cirkevných kruhov za poslanca do uhorského snemu. Na „duchovných cvičeniach“ vo Wörishofene sa zriekol národného presvedčenia.

[1888] Jehlička bol promovaný sub auspiciis na doktora teológie a pritom dostal v liste spomínaný prsteň.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.