Zlatý fond > Diela > Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského II


E-mail (povinné):

Svetozár Hurban Vajanský:
Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského II

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Nina Dvorská, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Jana Pálková, Zuzana Berešíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 35 čitateľov

1894

List 61. S. H. Vajanský Jozefovi Škultétymu

Segedín 17-ho januára 1894

Drahý Jožko!

Preceňoval som svoje sily na konci… tak do februárového nebude,[616] zato do marcov(é)ho iste[617] a síce už viac a dosť skoro, tak okolo 8-ho budeš mať, vlastne už Štróbl, tak že budeš môcť dať na prvé miesto, jestli chceš a vec zaslúži. Nikdy som neveril, čo tu hovorili porkolábi a iní, že posledné časy sú najhoršie. A sú. Trápiš sa celý deň, a nič ťa neteší, si jedným slovom duševne chorý… Keby som bol sám, ale nik tu nič nevie o stave, a sú len krátko oproti mne. Ale už do toho marcov(é)ho iste, bude to veľmi skoro na počiatku sadzby.

Mám toho ešte hodne — 32 dní, štyri utorky (to je vždy najhorší deň) a štyri nedele. Už ma to tlačí jako ťarcha, ktorú nesieš hore kopcom. Tie posledné kroky sú najťažšie. Myslel som, že Vám podá Aug.[618] bližšiu správu o vavríne[619] — 540 dievčat zo všetkých miest Uh. a Sedm. urobilo uväzn. dary a tak i mne. Je to veľmi krásny dar. Nuž tedy odpusť mi ten mesiac!

Tvoj Svetozár

(AMS)

List 62. S. H. Vajanský Vladimírovi Ivanovičovi Lamanskému

Segedin 24/1 1894

Preklad:

Vladimír Ivanovič!

Moja dcéra Oľga mi písala,[620] že časť vianočných sviatkov strávi v kruhu Vašej milej rodiny[621] — či bola, neviem, no predsa Vám ďakujem za všetko dobré, čo ste pre ňu urobili. Písala tiež, že nie je medzi cudzími, ale celkom ako doma, iba matka[622] jej chýba, a to je pochopiteľné.

Ale akú radosť ste mi dnes urobili! Do mojej opustenej cely — a som k tomu skutočne osamotený — padol milý lúč nasýtený žiarou a nádejou. Naozaj som sa hanbil, že som tak často v horkých nočných hodinách skoro zúfal… myslím na tretí zväzok „Živaja Starina“ a v nej na listy L. I. Sreznievského jeho matke Jelene Ivanovne.[623] Musím sa priznať, že pri jeho návšteve v Maduniciach u nášho starého Jána Hollého[624] som plakal — doslova som vzlykal… ešte dobre, že ma nikto nemohol vidieť ani počúvať! To som už veru dávno, dávno nevidel, ale ešte dávnejšie niečo tak srdečné a pravdivé nečítal. To nie je fantázia, žiadna propaganda, nijaká duchaplná agitácia, to je sám život… a aký život! Aká je v ňom hĺbka — v roku 1842 — … katolícky dedinský kňaz, ktorý sa nikdy nevzdialil viac než na štyri hodiny zo svojej fary… A to smutné: ešte dnes nie sme ďalej, áno, skôr viac späť… Ale to všetko: Madunice, potom rozlúčka s Bratislavou má predsa aj niečo silného pre náš slabý, impotentný vek! Môžem povedať, mňa to veľmi zaujalo a postarám sa, aby to aj iných uchvátilo. To bolo znova niečo pre moju smädnú dušu! Nemali by ste sa postarať, aby sa to prebralo do širšej literatúry (napr. Suvorin,[625] Komarov[626] etc.)?

Ako dôležité sú takéto súkromné listy, keď ponad ne prechádza niekoľko storočí! Poznám osoby a skutočnosti lepšie než Sreznevskij sám (spomínam si dokonca celkom živo na Štúra),[627] ale poznám ich len nepriamo a zo svojho stanoviska… Aké plastické sú jeho slová, ako dopĺňajú obrazy. To o Hollom je ostatne akési novum[628] a Sreznievského líčenie presahuje všetko čo sa o návštevách starých básnikov napísalo (Štúr, Hurban, Viktorin etc.).

Ešte mám 25 dní väzenia. 17. 2., tak chce Boh, odtiaľto sa vrátim k bratovi Vladimírovi do Pazovy[629] v Chorvátsku (to je blízko), lebo som u neho ešte nebol. Od nás je to ďaleko a peňazí u mňa nebolo na cestu.

Teda ešte raz vďaka za veľkú, trvalú, duchapovznášajúcu radosť…

Milostivej panej[630] bozkávam ruky, milé veľké a malé deti[631] zdravím…

Do svidanija

Váš Svetozár Hurban Vajanský

Nemecky píšem preto, lebo listy idú cez kontrolu a tú ja nechcem zaťažovať.

(AAN SSSR)

List 63. Gustáv Augustíny S. H. Vajanskému

Veľactený pane!

Oba listy Vaše, mne písaný[632] i na slč. R.[633] zaslaný, došli. Veľmi sa mu tešia.

Ja som Vás už viac dní pred dojdením Vášho listu na patričnom mieste bol ospravedlnil tými istými dôvodami, aké ste mi Vy udal.

Keď v takých pomeroch žijete, ako ste mi ich opísal, že totiž s Rumunmi neprichádzate do styku, dobre ste urobil, že ste použil tú najbližšú príležitosť a spravil tak, ako sa stalo. S Vaším dovolením bude tedy list Váš uverejnený dňa 10-ho.[634] Ak by ste sa však rozmysle(l) inakšie a prial by si neskoršie, snáď po opustení žaláru, dajte znať.

Ja som si bol hneď spočiatku predsavzal, že v dopise o daroch prehovorím; bol som však ustavične chorý, chvíľami aj nebezpečne, aj dnes som ešte kalika.

Predvčerom ale som už nemohol zniesť, zaslal som do Martina besednicu s názvom „Jezuliatko v žalári“, kde vyzývam otvorene a snažne naše dámy k zaslaniu prípisu dámam rumunským. Okrem toho vyjadril som v liste Škultétymu písanom[635] svoju mrzutosť nad tak povrchným odbavením celej záležitosti[636] a prosil, ba naložil, aby oni rozhodne dač pekného napísali, čo bych ja tu v „Tribúne“ reprodukovať mohol,[637] lebo vlastniu besednicu predci len nebudem prekladať.

Jednu prosbu s radou: ak len možno, pošlite ešte zo žalára svoju podobizeň slečne F.[638] a píšte slečne Viere,[639] nech pošle svoju. Potom by prišli ostatné slečny na rad. Ak by sa dalo spraviť, spôsobil by ste radosť.

Tisknem Vám horúcne pravicu oddaný G. Augustíny

Sibín 28/I 94

(SAPL)

List 64. Vladimír Ivanovič Lamanskij S. H. Vajanskému

Preklad:

Pondelok 17/29. jan. 94

Drahý Svetozár Osipovič!

Dnes som dostal Váš list[640] a hneď Vám aj píšem, pretože cítim sa vinný, nakoľko som neodpovedal na Vaše dva posledné listy.[641] Vy zaiste viete, že v lete som bol u Vašich,[642] žiaľ, veľmi krátko. Mám veľkú radosť, že mojej dcérke Oľge[643] sa veľmi zapáčili Vaši Slováci a Slovenky. V Čiernej Hore, ktorá sa jej zapáčila, ona často spomínala Vašu rodinu. S veľkým záujmom som počúval jej poznámky a pozorovania, čerstvé dojmy 16-ročnej dievčiny, ktorá prvýkrát bola za hranicami. Ale o slovanských veciach písať nebudem, hoci všetko sa to deje teraz i v Cis. i Trans.[644] a veľmi ma to zaujíma, ako aj to, čo som nedávno publikoval v Srbsku. V piatok som naschvál zašiel k Pašičovi,[645] kde som strávil dve hodiny a odišiel som vtedy, keď k nemu pricestoval franc. posl. Mižbeli(?).[646]

Osobne som si myslel, že dopisy Sreznevského,[647] zvlášť dopis ohľadne Hollého[648] bude pre Vás Slovákov veľmi cenný. Srezn(evskij) mi rozprával, s akým nadšením mu hovoril Váš drahý, viac než oduševnený starec, o Bogdanovi Chmelnickom.[649]

Vy už sláva Bohu počítate, koľko dní Vám zostalo presedieť, ale i my počítame dni — a spomíname Vás veľmi často. Obávam sa, či Vás môj dopis zastihne ešte v Segedíne.[650] Chcel by som byť jeden z prvých, ktorý by Vám gratuloval k voľnosti, k východu na svet Boží a zaželal Vám veľa zdravia, upevnenia síl a oživenia Vášho talentu.

Dlhá samota je, samozrejme, ťažká, ale ona môže mať aj hlboké a užitočné dôsledky pre ľudí nadaných. Neraz som počul od Dostojevského, ako blahodárne spomínal na svoje sibírske vyhnanstvo — Mŕtvy dom.[651] Samozrejme, tam sa stužil, vyrástol a rozkvitlo i jeho umelecké nadanie.

Kto ho viedol na Helikon? pýtal sa sám seba Deržavin[652] — a odpovedal:

Príroda, bieda a nepriatelia.

Vaša Oľa strávila u nás niekoľko dní cez sviatky[653] a bola s nami na Ruslanovi,[654] ktorý mal 300-stú reprízu. Zdá sa, že videla skutočné divadlo vlastne prvýkrát a veľmi sa jej zapáčilo.

V tomto roku boli u nás na juhu mrazy a zima, a na severe v Petrohrade, zvlášť začiatkom januára zimy nieto. Sneh dávno zmizol a je 23° R. Počasie nepriaznivé a nezdravé. V mojom dome bola silná influenza.[655]

Dnes sme sa dozvedeli z novín, že cár[656] tiež onemocnel na ňu. Priznávame sa, že sme veľmi zosmutneli. V takýchto chvíľach pocítiš v sebe silu vlastenectva dejín vlastných i osudov a okúsiš neodvratný vplyv národa a jeho dejín.

Ostatne, je mu už, sláva Bohu, lepšie.

Ponáhľam sa na poštu s obavou, aby môj dopis nezmeškal Vaše oslobodenie. Objímam Vás, drahý Hurban, a zdravím Vás bratsky i priateľsky pri východe na slobodu.

Váš V. Lamanskij

17 — 18 (29 — 30) jan. 1894

(SAPL)

List 65. Elena Maróthy Šoltésová S. H. Vajanskému

Turč. Sv. Martin 6/II 94

Milý náš Väzeň!

Nebudete už dlho ním,[657] chvála p. Bohu! ja ešte ostatný raz, akoby na rozlučnú, chcem Vás navštíviť a „týmto mojím vlasteneckým lístokom“ vo Vašom zajatí, nie pre inšie, len že sa mi už dávno žiada prihovoriť sa Vám a nepribrala som sa k tomu pre rozličné prekážky — skoro by ste si už boli mohli myslieť, že zabúdam na Vás. Na to myslieť nesmiete.

Blahoželám (trochu tiež opozdeno) ku striebornému vavrínovému vencu — statné, šľachetnosrdcé Rumunky neboja sa inkvizícij![658]

Kukučín nám uletel na juh[659] — nie bez boľasti srdca. Tak za zle mu to mať nemôžeme, ako by sa zdalo, že zasluhuje, povážime jeho trudné hmotné okolnosti. Tam dostal dobré miesto, akého tu nebol by sa dožil. Sprostí sa dlžôb a zaopatrí sa do potrebných vecí. Veď on azda nevydrží dlho preč z domoviny, ani azda písať neprestane — ani neprestane naším byť.

Dve dievčatá z našej martinskej spoločnosti, Martu Búľovských[660] a Boženu Anderovú,[661] nájdete už pod čepcom. Škoda driečnych dievčat! Poézia dievčenská fuč, nastane próza manželská. Inu: to je beh sveta. Poézia len tak na okoštovanie a pre žitie próza. Na šťastie pramálo ľudí prichodí na samovražedlné myšlienky pre túto zráňajúcu skúsenosť.

Fašangy mali sme smutné, zimu nepodarenú. No ja nemám nič proti nej.

Rozprávať Vám nemám čo, sedím doma takmer tak, ako Vy sedíte nedoma. Opytovania by sa ono našlo dosť, ale opytovanie a odpovedanie, chvalabohu, už skoro budeme môcť ústne vybaviť. Teraz Vy iste už aj hodiny, nielen dni do osvobodenia počítate — teraz snáď najväčšmi zaťažieva na Vás všetka nastrádaná netrpezlivosť. Pomaly, ťažko sa to vlečie, no pán Boh Vám pomôže. Aber fraget nur nicht wie[662] — poviete Vy.

Čo Vám ešte povedať chcem, je samé srdečné pozdravenie Vás. Tvrdo Vás čakáme žiadajúc, aby sa takéto trudné medziobdobie neopakovalo viac vo Vašom živote a aby toto poslúžilo k dobrému Vám i nám.

Vašu milú rodinku vídavam niekedy.

Zbohom! do skorého svídania. Ak nezabudnete, pozdravte v Pazovej[663] aj odo mňa. Moji Vás pozdravujú.

Boh Vás opatruj do konca a daj Vám trpezlivosti i dobrej vôle.

E. Soltészová

(SAPL)

List 66. S. H. Vajanský Ide Hurbanovej

Segedín 11/2 1894. Nedeľa.

Drahá duša!

Tu pod ./. Ti posielam Krivošov list,[664] v ktorom referuje o Oľge[665] a veľmi milo ju opisuje, že som sa potešil. I o svojom šťastí píše celý naradovaný.

Ja dotúkam dnes večer siedmy deň a veru tie posledné dni človeka hrozne rozčuľujú, ale som pri tom zdravý, len ľavá noha ma pobolieva už asi tri týdne, chodím jako zlý jambus,[666] jakoby čo by som bol zle stúpil niekdy, ale ja sa nepamätám. Už ma tu všetko svrbí… V sobotu o 8-mej ma pustia, pôjdem hneď s fiakrom k starému báťovi vrátiť viz(i)ty, ktoré mi on konal, potom ešte dve vizity u tunajších ľudí, čo ma navštívili, jestli budem hotový, pôjdem o 12-tej do Pazovy, jestli nie, až o 4-tej po obede, takže na každý pád, jak Boh dá, budem 17-ho v Pazove u Vlada a mamy.

Dnes som dostal list od p. Šoltészky. Veľmi milo od nej. Ešte mám 9 dní. Z kníh som si podržal Horáca, ktorý mi robí trochu radosť, bibliu a Burkhardta.[667] Teraz tu fučí hrozný víchor, vo dne bolo tak teplo jako v máji — ale čo naplat, keď sme zabednení jako psi. Mám už od včera kompanistu,[668] ale sme málo spolu, on u mňa obeduje a večerá, a ináč číta Korán maď… šach nehrá. Ináč je fajn žídik. Už len tú nedeľu poslednú v zajatí čakám! Ale ešte je ďaleko — ešte je len štvrtok

V(áš) Sv(eto)

Poslal som i stoličku s kysňami, ale nie v kysni, aby ste nehľadali!

(SAPL)

List 67. Jozef Škultéty S. H. Vajanskému

Drahý Svetozár!

Dusí ma influenca — ťažko mi pero vodiť po papieri a ešte ťažšie myslieť. No jedna myšlienka predsa nedá mi pokoja — tá, že Ty už, chvalabohu, pakuješ a mne sa pýta zagratulovať Ti na cestu.

Celý týždeň som odkladal, že „zajtra bude lepšie“. No nechce byť a dnes je už posledný deň, čo list ešte nájde Ťa v Segedíne.[669] (Môže prísť naň nová potopa, počnúc od budúcej soboty!!) —

Odvolaním novely[670] si ma veru nepotešil. Ani nie tak pre Pohľady samé — ale ma dojala nechuť Tvoja. A ako si sa bol po molodecky rozbehol! Vravíš, že Ťa všeličo mrzí. Po prvé, medzi štyrmi stenami človek ľahko namyslí si také všeličo, a po druhé, všeličo treba i fumigovať.

Augustiny robil mi výčitky, že sme v novinách nevyužili Tvoj rumunský dar — veniec. Iste chyba, ale nevedeli sme o tom len toľko, čo si písal Ide,[671] že si ho totiž dostal od rumunských dievčat zo Sibína. Aká to bola akcia, o tom zvedeli sme, až keď došiel (neskoro) Augustinyho dopis! Privátny list Augustinyho, že totiž treba to napraviť, ja prečítal som nahlas v redakcii — Ďuro písal článok[672] na druhý deň, i vyskočil na koňa, cancol o tom, pravda, nedostatočne. Augustiny mi zase písal, že toho ne(bo)lo dosť, ale ja už čupel som s influencou doma pod pecou — dnes mám prvý natoľko dobrý deň, že aspoň list môžem napísať.

Včera som počul, že na druhý štvrtok dôjdeš do Martina.[673] Čkať mohlo sa Ti posledné časy i od toho, čo naspomínali sme sa Ťa u mňa doma. Boba dokázala sa byť poriadnou slovenskou ženou.

A tak šťastlivú cestu! Do šťastlivého videnia!

Tvoj oddaný Jozef

14/II

(SAPL)

List 68. Václav Vlček S. H. Vajanskému

Velectený pane!

Srdečně Vás pozdravují vráceného svobodě,[674] svým milým a rodnému kraji, a přeje Vám z té duše, abyste z přestálých trampot brzy opět okřál a s neochablou silou, se zdvojenou chutí znova se ujal díla vlasteneckého!

Bylo by mně milo, kdy byste občas Osvěte poslal některou ukázku své Musy.[675]

Žádaje Vám všelikého zdaru i dobra, vřele Vám ruku tiskne

přátelsky oddaný V. Vlček

Ve Vinohradech 18 5/3 94

(SAPL)

List 69. S. H. Vajanský Ide Hurbanovej

11-ho/3 94 Mníchov 7 hodín ráno

D. D![676]

Ráno oddal som listy a išiel s V.[677] po trambahne[678] (to je po bavorsky) k novej pinakotéke.[679] Ona stojí vedľa novej (1840 — 53) pekné renesančné stavisko s ohromnými plochami pre tresky. A boli tam i fresky Kaulbacha (W. von Kaulbach),[680] prevedenie Nilsena,[681] ale ich alpský dážď a v(i)etor tak zmyl, že vidno iba špinavé steny, iba na jednej strane sú polo zachovalé podobizne nem. umelcov. Stavisko je chránilišťom novších obrazov. Do očí padá Karla Pilotyho Tusnelda[682] v triomfe Germanicusa, ktorú si videla r. 1873 vo Viedni na výstave. Tusnelda neostarela, bard ešte vždy plače a medveď lezie von z plátna. Tešil som sa z mojej pamäti — až do detailu poznal som zas všetko, ale až ku podivu a je tomu 21 rokov!! Vtedy som mal, pravda, inšie oči a imponovalo mi to, čo mi dnes neimponuje. Ale je to predsa pekný obraz… len náš entuziazm ochladol. A potom ide masa obrazov, počnúc od starých pánov až po najnovšie impresionistické svinstvo. Maliari všetkých národov, Rusi len Ajvazovským.[683] Zato sú Poliaci: Kowalski[684] s dvoma obrazmi (minst. Lutz(?) na honbe a krajina „vo februári“), Brandt[685] s veľmi krásnym „Kozácke kone v meteli“. A tak tu možno robiť paralelu medzi starým umením (stará…) a novým (nová pinakotéka) na úzkom priestore niekoľko štvorcových metrov. Noví sú ešte vždy porazení a starí na vrchu. Pravda, stará zbierka je rezultátom 300 rokov, nová len asi 60 rokov, a tak tedy počkajme ešte 240 rôčkov. Vcelku moderní maliari sú lepší jako tí z roku 1840, ale nevedno, čo z toho vyjde.

Stadiaľ sme sa viezli temer celým mestom k „Maximilianeum“.[686] Je to ohromné stavisko na konci Maxim-Strasse na dosť vysokom kopci, stavané 1830. V ňom je vychovací ústav (pagen-institut) pre rozmaznaných synkov najvyššej aristokracie (lieut. čo si vzal vnučku nášho kráľa)[687] a niekoľko sálov s obrovskými patriotickými obrazmi (meistens von überwundenem Standpunkte).[688] No krásny je Caboneho (Francúz) „Pád prarodičov“…[689] Eva utešená! Veľmi krásna je „Stavba pyramíd“ od prof. Gun. Richtera.[690] Farao(n) a pani faraonička vedú dohľad nad prácami. Je to skoro celkom moderný obraz, skvostné je to horúce egyptské leto, vôbec je to pochúťka. Tam je hostina Belsazara (Mene, mene thekel upharsin),[691] bitka u Salonis (W. v. Kaulbach), niektoré grécke scény, dobytie Kartága (Conräden). Historické plachty od Fr. Kaulbacha (nič), Schweigrove, Ferd. Pilotyho (to je druhý), Krelinga, Hessa.[692] Wenig Verstand und viel Vergnügen.[693] Sály ohromné, svetlo jako vonku, výhľad na Mníchov. Zelená Isar tečie neďaleko, nad ňou v kŕdľoch biele racky (rybári). Išli sme podľa pomníka Maximiliána[694] na obed do Maximilian-kaffe, stadiaľ do starej radnice (Ratthaus), cez kuchyňu do sály, starej šalandy drevom tapecírovanej. Tu vôbec mnoho robia s drevom. Nenie to veľmi staré. Potom do novej radnice, v novej gotike s utešenou fasádou. Konečne sme dokyvkali do „Hof-brauhausu“, tejto mníchovskej znamenitosti… Maštaľ a maštaľ. Pivo tečie po zemi. V priehlbni je most, ten spúšťajú dole do pivnice a vyťahujú na ňom do 16 sudov naraz. To je čap. Hostia berú si kamenné litrovky, myjú vo vode, ktorá tečie z vodovodu, a radom idú jako pri divadelnej kase okolo čapu. Zaplatí každý 22 pfenikov (asi 12 1 kr.) a nalejú mu do kamenáka liter čierneho piva (pelendreku)… hosť s jasnou tvárou ide von a hľadá si miesto… ale darmo, musí stáť, lebo za lipkými stolmi sedia jako haringy stisnutí šťastní Bavoráci… Zem je plná ohryzených kostí (Kalbskopf, Kalbsfuss),[695] papierov, cigaretstupfel mokrá od piva, smrad a dušistý zápach sladu (Malz). „Chmel neznamená tu nič (poučoval nás starý Bavorák), to je jako korenie do polievky, ale Malz, Malz, Malz… Bol to patriot, ale na Prušákov nadával „Sei nur doch noch nicht einverleibt, Gott sei Dank“.[696] Žaloval sa na zlé časy, lebo vraj v starých bol „Maas“[697] väčší a lacnejšie pivo. Litre a marky sú najväčším nepriateľom vaterlandu[698] bavorského, predtým boli „maas“ a „kreutzer“.[699] Liter je pravý posmech, priložíš ho k hube a kamenák je prázdny — ale „maas“, to bol „kumpán“ piješ, piješ a dna nevidíš, až si pod stolom; ešte potom rest piva leje sa, a keď chceš stať, nikam, pivo tak bolo dobré, že si celý prilepený jako glejom… to boli časy! To bolo pivo — verflucht Trinken!![700] Ale na Francúzov bol predsa zlý… „Die haumr noch omál“.[701] No Bavoráci sotva by boli ubili Francúzov. Ten ich život je ekál pivo a to ich pivo je ekal narkosis…[702]

O 4-tej sme išli do ateliéru prof. Marra,[703] to už veľký maliar, najkrajší ateliér v celom Mníchove… Práve maľoval na obraz „Ikarus letí a padá do mora, Helios mu krídla roztavil“. Bol uňho práve model Ikarosa, mladý krásny muž nahý jako Adam pred pádom. Odporučili sme mu Hanulu a on sľúbil ho prijať do svojej školy.[704] Odtiaľ sme skočili na chvíľu k Mukarovským,[705] potom na večeru do Věšína, kde nás už čakal Hanula, pozvaný Nellou.[706] Pravda — o 6-tej sme boli v kaviarni. Věš. čítal noviny, ja som sa prizeral šachistom. O 7-mej počali stolce klásť na stoly, polievať, zametať… šachisti stali od nedokončených partií, kartári od karát, Věšín hodil noviny… za 3 minúty bola kaviareň prázdna. O 7-mej je tu feierant,[707] hostí vyhádžu fajnovým spôsobom. Večer o 7-mej je pre kaviarne Polizeistunde.[708] Mužia idú k ženám — konec. Vôbec tu polícia stará sa o manželky, vyhadzuje hostí. Ale o 7-mej to je predsa divno. Otvorené zostanú práve — caffe-restaranty, kde sa večeria. Poriadok je tu všade príkladný. Dnes múzeum

Zbohom

Vešín letí na jeho vysokých nohách.

Sveto

9 hodín sám.

Dostávaš listy. Toto je 5-ty.[709]

List 70. Edvard Beaufort S. H. Vajanskému

V Praze dne 23. dubna 1894

Slovutný Pán pan Svetozar Hurban Vajanský

v Turč. Sv. Martině![710]

Ku ctěnému přípisu Vašemu dovolujeme si slušně oznámiti, že považujeme účet za román Váš „Suchá ratolesť“, v naši bibliotéce „Přítel domoviny“ otistěný za úplně vyrovnaný; zaplatiliť jsme, čítajíce honorář Vám a honorář za překlad, téměř 300 zlatých, tedy tisk mohli bychom za původní práci téhož objemu zaplatiti; bylo naším umyslem nejlepším, přihlížejíce ke trudnému postavení Vaši Slovutnosti, zvláštním vydaním románu toho v sobě na jemném papíru zvýšení honoráře umožniti, za kterýmž účelem zvláštními inserty[711] a v časopisech obrátili jsme se k české veřejnosti, aby zvláštní vydání románu toho, jehož čistý výnos Vám, Slovutný pane určen byl, hojně odebírala — bohužel zůstala však snaha naše bez výsledku, jak z obálky „Suché ratolesti“, kde jsme došlé objednávky románu Vašeho kvitovali,[712] seznati ráčite; prodali jsme celkem 30 výtisků, což daleko za skutečnými výlohami se zvláštným vydáním tímto spojenými, zůstává.

Litujeme tudíž, že nelze nám více zaplatiti, než jak jsme toho již byli učinili, a poroučíme se Vámse zvláštní úctou

Edv. Beaufort (okrúhla pečiatka)

(SAPL)

List 71. S. H. Vajanský Platonovi Andrejevičovi Kulakovskému

Preklad:

Turčiansky Svätý Martin 7/5 1894

Drahý náš!

Všetko je v poriadku — moja dcéra Oľga[713] je už doma — aká to bola vec! Vlad. Iv. Lam(anskij)[714] sa pričinil — a ona pricestovala s madam Kardaševičovou[715] včera do Žiliny (Sillein), odkiaľ som ju odviezol na koči. Ďakujem Vám za Vašu starostlivosť, i za všetko dobré, čo ste urobili v SPb. Päť guldenov dnes zaplatil p. Socháň.[716] Škultéty Vám pošle v týchto dňoch žiadané veci.[717] Na jeseň sa uvidíme vo Varšave[718] — ja Vám predtým napíšem. Ja teraz stále pletiem po rusky, vďaka Oľge — ona už stačila zabudnúť po slovensky a trepe stále iba po rusky.

Momentálne som zdravý — vtedy som bol nemocný — aká škoda — nemohol som pre Vás urobiť všetko to, čo bolo potrebné[719] — prepáčte. Napíšte čo najskôr.

Ešte raz moja srdečná vďaka za všetko!

Váš Svetozár

(AIRL — PD)

List 72. Jaroslav Věšín S. H. Vajanskému

Drahý Sveto!

Ďakujem Ti za Tvoj milý dopis čili list.[720] Zároveň Ti ďakujem za láskavú zprávu o našej záležitosti a bol bych schopným aj cestu do R.[721] podujať, keby len nádeja bola na rezultát.

Budem hledet Tvé pozvaní na 16-ho aug. prijať[722] — bude-li mi možno. Veru bolo by dobre o veci pohovoriť, ale príde dakdo?

Čakáš človeka, ktorý v tej veci dačo vie alebo kompetentným jest? Znáš teraz pomery moje a není mi lehko len tak vyleteť, jako keď som svobodný bol a peňaz bolo dosť.

Teraz maľujem na čtvrtom malom, ale precítenom obrazu,[723] který majetníka nemá, neb židom som vypovedal a privátnych kupcov niet!

Dnes som bol navštíviť Nellu. Tvoj list som jej čítal. Mala radost a hovorila, aby som išiel k Vám, lebo ona dôveruje v Teba. Ona chuděra nerozumí svetu — nepoznala starosti života a je teda celkom naivná — bezstarostne živa i s detmi. Venkovský vzduch dobre jim padne. Naši(e)l som jich zdravých a veselých. Velmo dobre vyzerajú. Nelku som fotografoval, a sice pre Teba — tuto ji máš — jak sa s Muka(ro)vskýma[724] zabává na uzemí chotaru Wolfratshausenského.[725] Paní Mukar.[726] nedala svoju „krásu“ reprodukovať, a preto som Nelku musel co „Fragment“[727] oddelit, který přikládám — Jak vidíš, pri „džbánu“ dobrej vole!

Teda mi prosím píš, či je nádej, že by moje cesta — (jubilejná, tohoto roku padne 10., čo som Vás a Slovensko poznal)[728] nebola len Lustreise.[729] — Ty vieš, že nie len Teba, ale Vás všetkých milujem, ale pomery moje nedovolují, abych len pre milú návštevu výlety robil. Těším se na Tvoj list, dla k(t)erého sa veci zariadí.

Tvoj upřimný táta

Mnichov 23 VII. 94

Upřímný pozdrav všetkym Tvojím milým.

(SAPL)

List 73. S. H. Vajanský Ide Hurbanovej

Petrohrad 12/10 94, Sobota

Drahá duša!

V pondelok idem[730] odtiaľto na Moskvu domov cez Smolensk. Dorazím tedy koncom týdna budúceho. K Olinke[731] chodím každý deň. Ona najprv mala hodne heimveh, ale už privyká. Sú tam s ňou veľmi milí. Ináč bol som na obede u Lamanských,[732] dnes je tam večer, tedy druhý, na ktorom budem. Chodím do bibliotéky a múzeí, učím sa dosť. Vizít ohromná masa, a ku každej treba mnoho času.

Oľga dobre vyzerá vo svojich inštitútnych šatoch a je jej tu veľmi dobre. Doháňa zameškané veľmi ľahko.

Dnes o 11-tej idem do Eremitáže[733] s Jankovými[734] ženštinami. Mám im tam robiť Čičerona.[735] O 1-nej pôjdem k Oľge.

Už mám toho dosť! Už by som bol rád doma. Ale do Moskvy musím ísť.

Zbohom

Tvoj Svetozár[736]

(SAPL)

List 74. Peter Rovnianek S. H. Vajanskému

Pittsburg, Pa. oct. 20. 1894[741]

Bl. pánu Svetozárovi Hurbanovi v Turč. Sv. Martine

Blahorodý pane!

Nepovažujte za bezočivú dotieravosť, že tak často znepokojujem Vás mojimi dopismi. Hovorí sa: „Kto chce žiť, ať sa kýva!“ a mnohí z našincov len tak sa kývajú, keď sú k tomu ustavične pobádaní. Sú mnohí, ktorí pracovali by na našom zanedbanom literárnom poli, no buďto nie sú dosť smelí vystúpiť, buďto dajú sa núkať. Osmeľujem sa i ja klopať všade, prosiť, žobrať, povzbudzovať a často sa stane, že čo len z 10-ich dvier otvoria mi jedny. A i ten jeden je milý, vítaný, často veľmi užitočný.

Amerikánska Slovač na svobodnom vzduchu dýcha svobodne a používa zlatej príležitosti k svojmu a národu prospechu a pokroku. Skutočne plesá slovenská duša, keď porovná pomery toho úbohého ľudu v dobe svojho vysťahovania a dnes. Pokrok národný, spoločenský, hmotný a morálny zjavný všade.

Chcejúci i my v časopise držať krok, zamýšľame časopis náš „Amerikánske Slovenské Noviny“ vydávať tri razy týždenne.[742] Pevnej vôle a predsavzatia, prinášanie obetí jakýchkoľvek nechybí, závisí od obecenstva, či podnik tak dôležitý a potrebný vydarí sa alebo nie. Sú to predbežné kroky k riešeniu otázky, či trojmiliónový národ môže sa zmôcť na denník alebo nie.

Že úmysel náš vyžaduje i značnej morálnej podpory, ktože by to zapieral. A o takú klopem na Vašich dverách, prosím a žiadam Vás, neodopreť ju. Nesťažujte si prehovoriť pár slov k emigrácii slovenskej či už úvahami, poučnými článkami, besedniciami, dopisami, podaním správ o udalostiach Vášho kraja, ktoré Vašich zámorských bratov zaujímať môžu, vôbec upevňovať pomer a reťaz bratstva prózou a či poéziou.[743] My odkázaní sme na Vašu morálnu pomoc, neodopriteže jej, my daným časom chceme vrátiť Vám to poskytnutím hmotnej podpory Vašim podnikom.

Nech nevyhovára sa jeden alebo druhý na nedostatok času alebo snáď nezručnosti svojho pera atď. Dobrá vôľa všetko zmôže. My nebažíme za svetového chýru prácami — keby dostali sme také, oh, jako by nám boli vítané — prosté a jednoduché slová pochodiace od srdca účinkujú na srdcia, nechže len previeva ich duch národný a roznecujú lásku k svojeti. A to učiniť je každý vstave, učenec jak diletant. Našou túžbou nie je stavať literárne pyramídy, ale povzniesť do duševnej poroby zmetenú Slovač, prebudiť, upovedomiť, upovedomených upevniť, aby k obeťam ochotnými sa stali.

Upravujem riadky tieto v tej pevnej nádeji, že nezabudnete na nás a častejšie zaklopete na našich dverách, jak smelosť si vezmem zaklopať i ja.

Zasielajúc Vám srdečný bratský pozdrav,

som Váš oddaný ctiteľ P. V. Rovnianek

(SAPL)

List 75. Ema Goldpergerová S. H. Vajanskému

Blahorodý Pane!

Za povinnosť si pokladám uvedomiť Vás, že včerajšieho dňa dostala som výrok súdnej stolice, dľa ktorého ďalšej obžaloby zbavená som.

Vrátili mi i zhabané veci, ale k nemalému rozhorčeniu vidím, že listy, na ktoré najväčšiu váhu kladiem, mi chýbajú. A síce: List Vajanského, písaný po prijatí daru, list jeho panej — z tohoto len obálku mi vrátili; listy od Šoltésky, Slávičky, Kukučína, Salvu a spolku „Národ“ vo Viedni.[744] Prosím Vás úctivo, ak myslíte, že si to môžem a mám požadovať, ráčte mi pomocou prispieť.

Výrok obsažený je na dvoch hárkoch, medziiným jedon punkt zneje nasledovne:

Ezen tényállás mellett, jóllehet a vizsagálat anyaga, továbbá a G. E. lakásán eszközölt házkutatás alkalmával feltalált levelek és nyemtatv. azt mutatják, hogy G. E. hajlamaira nézve határozotten panszláv érzelmü, mégia mivel atď. atď…. elegendö bizonyítékot szerezni nem sikarült a tavábbi eljárás megszüntetendö volt[745] atď. —

Dľa tohto dôkazy ono jesto, lenže ja, ač napadli ma celkom nepripravenú, nič netušiacu, vzdor štyrom žandárom, vzdor desiatim úradným očiam, vedela som ich tak šanžirovať,[746] že sa im nepodarilo zmocniť sa ich. Je to šikovnosť a prefíkanosť. Hia, človek sa vycibrí.

To tá prvá čiastka punktu. S hrdosťou prichodí mi podpísať výrok, ktorým ma z ničoho, z obyčajnej ženskej každodennosti vyzdvihujú na výšku politických dejateľov.

No chválabohu; akokoľvek zneje, keď je už len tu. Za ohavné útržky a muky, ktoré som behom roku prežila, nech im Boh platí.

Súčasne i báťa Benedikty[747] i všetci ostatní sú osvobodení.

S výrazom úcty ostávam Emma Goldpergerová

V Ľub. 28/XI 94

(SAPL)

List 76. Oľga Hurbanová S. H. Vajanskému

V Petrohrade dňa 29. novembra 1894.

Mariinský ústav, Kirogovská ulica, číslo domu 52, druhé poschodie, IV. trieda, tretia lavica od okienka

Milá mama a drahý tata!

Teraz, myslím, ak ste aj boli vo Viedni, ste už doma, preto Vám píšem. Ešte som nedostala od Vás list, hoc myslím, že ste mi už napísali, že už ide po pošte. Báťuška Kardašievič je tu v Petrohrade a bol tak dobrý ma navštívil v inštitúte. K mojemu žiaľu ja som nebola doma, on mi len ne(c)hal u vrátnika bonbóny a vizitnú kartu. Ale predsa som ho videla.

V nedeľu som bola u Petrových,[748] aj on ta prišiel, nuž sme sa tam zišli. Potom prišiel aj p. Sokolov,[749] sedeli hodnú chvíľu. Zin. Vas.[750] nebola celkom zdravá, preto nevyšla k hosťom, teda som ja bola gazdiná. To sa mi už druhý raz stalo, že som prijímala hostí bez Zinaidy Vasilj., lenže prvý raz to bolo ťažšie preto, lebo som tých pánov neznala a Al. Leon.[751] spal. Ja som kázala zobudiť Al. Leon. a dať im čaj a sama som sa utiahla do bočnej izby. No skoro potom prišla Zin. Vasilj. i vysmiala ma, že sa bojím jej hostí. Ešte som mala len jednu hodinu na klavíre, zajtra budeme mať druhú. Najťažšie mi je prsty držať, ako sa patrí. Báťuška Kard. hovoril, že je Maše[752] už lepšie, a mne povedal, že mne karpátsky vzduch lepšie sluší ako petrohradský. To sa samo sebou rozumie, že v tak veľkom meste je vzduch skazenejší, preto som aj bledšia, ale takto som celkom zdravá. Cenzúru[753] som dostala aj ukázala, kam patrí. Skoro dostaneme zase novú. Vy ste už pár dní v decembri, u nás len pozajtra bude prvého. Do Lamanských[754] preto nemôžem teraz ísť, lebo Serej[755] má somársky kašeľ. Od Petrovcov srdečné pozdravy. Odo mňa pozdravte Dobrovičovcov,[756] Hurbanovcov,[757] Galandovcov,[758] Čajdovcov,[759] Melfelberovcov[760] atď., atď…

Ruky Vám bozkáva Vaša vďačná dcéra Oľga

Dnes je prvý raz, čo som mohla list napísať odrazu.

(SAPL)

List 77. Branislav M. Šmidt S. H. Vajanskému

V Charlamovke 1/13. decembra 1894

Veľactený Svetozár Miloslavovič!

Rozpomínajúc sa veľmi milo na ten okamžik, kde som mal šťastia stretnúť sa tak neočakávane s Vami a Vierou Svetozarovnou[761] na svojej spiatočnej ceste do Ruska,[762] osmeľujem sa obťažovať Vás úctivou prosbou, by ste si neobťažoval prezreť priložený popis nášho Podania, a ak zodpovedal by formou a obsahom, ráčte ho láskave odovzdať redakcii „Národných novín“ k uverejneniu.[763]

Prajúc Vám a Vašej veľactenej rodine veselé Vianoce a privolávajúc iskrenné „Mnogaja ljeta“,[764] k blízkemu novému roku značím sa s rodáckym výrazom hlbokej úcty oddaný Vám Branislav M. Šmidt

P. S.

Neodmietnite pozdraviť Vieru Svetozárovnu v deň Božieho narodenia a pri príchode nového roku.

(SAPL)


[616] Išlo zrejme o prvé kapitoly románu Koreň a výhonky, ktorý začal vychádzať v Slovenských pohľadoch až neskôr r. 1895 a 1896.

[617] Ani v marcovom čísle Slovenských pohľadov na r. 1894 neuverejnil Vajanský nijaký príspevok. Až v aprílovom čísle vyšla jeho báseň Segedínsky plnmesiac. Improvizácia spoza mrežového obloku (s. 251 — 252). To zrejme nebola práca, ktorú sľuboval uväznený spisovateľ redaktorovi Jozefovi Škultétymu.

[618] Gustáv Augustiny — Pozri Menoslov… č. 3.

[619] Augustiny o ňom referoval v článku Jezuliatko v žalári, Národné noviny XXV (1894), č. 13. Pozri o tom bližšie v pozn. č. 12 k listu č. 33.

[620] List dcéry Oľgy Vajanskému zo začiatku januára 1894 sa nám zatiaľ nepodarilo nájsť.

[621] Vianočné sviatky strávila Oľga Hurbanová v rodine Lamanských. Pozri list č. 64.

[622] t. j. Ida Hurbanová. Pozri Menoslov… č. 40.

[623] V III. zväzku Živoj stariny na r. 1893 boli publikované Sreznievského listy matke písané zo Slovenska r. 1842.

[624] Izmail Ivanovič Sreznievskij (1812 — 1880) — profesor slovanských dejín a literatúry najprv v Charkove, od r. 1846 v Petrohrade. Sreznievskij cestoval po slovanských krajinách a v čase od 19. marca 1842 do konca júna 1842 navštívil Slovensko, a to Bratislavu, Devín, Nitru, Madunice, Banskú Štiavnicu, Kremnicu, Blatnicu, Ivančinú, Mošovce, Turčianske Teplice, Slovenské Pravno, Žilinu, Lietavu, Sučany, Liptovský Sv. Mikuláš, Jasenovú a Banskú Bystricu. Stretol sa s Jánom Hollým, Jánom Kollárom, Ľudovítom Štúrom, Michalom Miloslavom Hodžom a ďalšími. Z jednotlivých miest písal Sreznievskij listy svojej matke. V nich je mnoho zaujímavých údajov o živote Slovákov v Uhorsku i o jednotlivých významných slovenských ľuďoch. Svetozár Hurban upozornil na tieto listy Jozefa Škultétyho, ktorý urobil z nich výber, preložil ich a uverejnil v Slovenských pohľadoch XIV (1894), s. 114 až 126 pod názvom Sreznievskij na Slovensku r. 1842. O návšteve Sreznievského u Jána Hollého dosvedčuje list zo 4. mája 1842, písaný ruským slavistom z Trnavy (s. 116 — 118). V ňom nachádzame Sreznievského charakteristiku Hollého i poznávame hlboký zážitok ruského cestovateľa z tohto stretnutia. „Postava obrátila sa ku mne a pýta sa: „A Vy potrebujete (na) niečo Hollého?“ — „Ó, áno. Ja by som šiel na kraj sveta, aby som len jeho mohol vidieť.“ — „A odkiaľ ste?“ — „Som ruský cestovateľ.“ — „Rus. Ó, Bože môj!“ A my objali sme sa ako rodina, ako otec so synom“.

[625] Alexej Sergejevič Suvorin (1834 — 1912) — ruský novinár, spoluzakladateľ a redaktor časopisu Novoje Vremja, vydavateľ. U neho vychádzala tzv. Deševaja biblioteka (Lacná knihovna). Tu narážka, že by tieto listy mohli vyjsť v Suvorinových vydaniach.

[626] Visarion Visarionovič Komarov (1838 — 1908) — ruský publicista, redaktor časopisu Svjet, propagujúci slovanskú vzájomnosť. (Nekrológ v Národných novinách XXXIX, 1908, č. 3.)

[627] Sreznievskij si zaznamenáva 8. mája 1842: „Večer strávili sme s Ľudovítom Štúrom a Michalom Hodžom a pobratali sme sa na celý život. Takými bratmi môžme sa pýšiť“. (Slovenské pohľady XIV, 1894, s. 119.)

[628] novum (lat.) — nová vec, novinka

[629] K bratovi Vladimírovi Hurbanovi do Starej Pazovej odcestoval Svetozár Hurban zo Segedína 17. februára 1894.

[630] Meno manželky Vladimíra Ivanoviča Lamanského sa nepodarilo zistiť.

[631] Vajanský pozdravoval Lamanského deti: Oľgu, Sergeja a Vieru.

[632] Išlo o list Svetozára Hurbana z januára 1894. List sa zatiaľ nepodarilo nájsť.

[633] slč. R. — t. j. slečne Felícii Ratiovej, dcére dr. Jána Ratiu, významného rumunského politika. List nepoznáme.

[634] List v Tribune nebol publikovaný. V tom čase vyšiel v Tribune (XI, 1894, č. 2 z 8/20. januára) iba list Terézie Vansovej (Scrisoarea damelor slovace cătră damelo romăne).

[635] Ide o Augustinyho list Jozefovi Škultétymu z 27. 1. 1894. (List je v Škultétyho pozostalosti uloženej v Literárnom archíve Matice slovenskej.) V liste Augustiny písal: „Brat môj drahý! Nemožno mi je chváliť spôsob akým ste odbavili záležitosť venca Hurbanovi zaslaného, nie preňho, pre Hurbana, ale ako vec národnú. Veď to i samé dievčatá rumunské nepovedome tak mysleli, že darom tým dávajú výraz sympatie k národu slovenskému…“

[636] Narážka na chýrnikovú správu Národných novín XXV (1894), č. 6, ktorá znela: „Rumunské slečny zo Sibína poslali pánu Svetozárovi Hurbanovi do Segedína strieborný vavrínový veniec. Vyznačenému gratulujeme a tešíme sa milému výrazu rumunsko-slovenskej vzájomnosti“. Augustiny nepovažoval takúto správu za dostatočnú, preto ju v liste kriticky komentoval.

[637] V Tribúne vyšli v tom čase dva články, a to: Organul Slovacilor despre noi (XI, 1894, č. 22) a Banchetul dat în poetului — martir slovac Svetozar Hurban Vajanski. Raport special al „Tribunei“ (XI, 1894, č. 28).

[638] t. j. Felícii Ratiovej

[639] t. j. Viere Hurbanovej, staršej dcére Svetozára Hurbana Vajanského

[640] Pozri list č. 62 (z 24. 1. 1894).

[641] t. j. na listy z 24. 1. 1894 (č. 62) a z 15. 6. 1893 (č. 39)

[642] Pozri pozn. č. 10 k listu č. 45.

[643] Lamanskij navštívil Martin r. 1893 spolu so svojou dcérou Oľgou.

[644] t. j. Cislajtánii a Translantantii. Cislajtánia (Predlitavsko) v r. 1867 — 1918 neúradný názov pre „kráľovské zeme zastúpené na ríšskej rade“, od r. 1915 úradné označenie pre Rakúsko. Translantania — Uhorsko.

[645] Nikola Pašič (1845 — 1926) — srbský štátnik, vodca srbskej radikálnej strany, v tom čase predseda ústavodarnej skupštiny

[646] Nepodarilo sa nám zistiť bližšie údaje.

[647] Ivan Ivanovič Sreznievskij — Pozri pozn. č. 5 k listu č. 62.

[648] Ide o list Sreznievskeho písaný matke z Trnavy 4. mája 1842. Bližšie pozri v pozn. č. 5 k listu č. 62.

[649] Bohdan Chmelnickij (1593 — 1657) — ukrajinský kozácky hajtman, ktorý viedol boje najmä s Poliakmi o oslobodenie Ukrajiny

[650] List ešte zastihol Svetozára Hurbana v Segedíne.

[651] Narážka na uväznenie Fedora Michajloviča Dostojevského (1821 až 1881). Roku 1849 bol Fedor Michajlovič Dostojevskij odsúdený na smrť za účasť v krúžku Petraševského a rozsudok bol zmenený na väzenie a nútené vyhnanstvo na Sibír. Tu strávil štyri roky vo väzení a šesť rokov vo vyhnanstve. Práve z väzenského prostredia čerpá námet Dostojevského román Zápisky z mŕtveho domu (Zapiski iz mertvogo doma), ktorý vyšiel r. 1861. Lamanskij preceňuje význam väzeňského obdobia pre rozvoj talentu Dostojevského.

[652] Gavril Romanovič Deržavin (1743 — 1816) — ruský básnik, jeho súborné dielo za redakcie J. A. Grota vychádzalo v r. 1864 — 1883. Citované myšlienky sa nám nepodarilo identifikovať.

[653] t. j. na vianočné sviatky r. 1893

[654] Autorom opery Ruslan a Ľudmila bol ruský skladateľ Michail Ivanovič Glinka (1804 — 1857). Opera Ruslan, ktorej libreto bolo spracované na základe básnickej rozpravy Alexandra Sergejeviča Puškina Ruslan a Ľudmila, mala premiéru 27. novembra 1842.

[655] Influenza — chrípka

[656] t. j. cára Alexandra III., ktorý vládol v Rusku v r. 1881 — 1894. Cár Alexander III. zomrel po ťažkej krátkej chorobe 1. novembra 1894.

[657] Väzenie Svetozára Hurbana v Segedíne sa skončilo 17. februára 1894.

[658] Rumunské dievčatá boli pre dary zaslané rumunským väzňom a Svetozárovi Hurbanovi prenasledované. O tom bližšie v článku Gustava Augustinyho, Rumunské devy pred súdom, Národné noviny XXV (1894), č. 153.

[659] Martin Kukučín odišiel za lekára do Seliec na ostrove Brač r. 1894. Ako dôvod svojho odchodu uvádzal finančné ťažkosti a dlhy, ktoré mu zostali z čias vysokoškolského štúdia v Prahe. Pozri o tom bližšie v monografii Júliusa Nogeho, Martin Kukučín tradicionalista a novátor… VSAV, Bratislava 1962, str. 201 — 202.

[660] Marta Búľovská — najstaršia dcéra martinského sedlára Búľovského sa vydala za Bodického. Informácia dr. Pavla Halašu.

[661] Božena Anderová — dcéra faktora martinskej kníhtlačiarne, pôvodom Čecha, Františka Andera (? — 1909) vydávala sa za Pavla Socháňa (1862 až 1941), slovenského maliara, národopisca, umeleckého fotografa a spisovateľa v Martine.

[662] Aber fraget nur nicht wie (nem.) — Ale sa len nepýtajte ako.

[663] Svetozár Hurban odcestoval zo segedínskeho väzenia k svojmu bratovi Vladimírovi Hurbanovi do Starej Pazovej, kde v tom čase bola aj Svetozárova matka Anna Hurbanová.

[664] Vladimír Ivanovič Krivoš (1866 — 1942) — najprv profesor gymnázia v Petrohrade, potom v Moskve, od r. 1906 riaditeľ Kancelárie Štátnej rady a Štátnej dumy, autor viacerých tesnopisných prác. List Krivošov Vajanskému sa nepodarilo zatiaľ nájsť.

[665] Vladimír Ivanovič Krivoš — pôvodom Slovák, bol v tom čase profesorom latinského a gréckeho jazyka v Petrohrade na 5. gymnáziu a inšpektorom gymnaziálnych škôl. V Petrohrade sa stretal s Vajanského dcérou Oľgou Hurbanovou, v tom čase žiačkou Mariinského inštitútu.

[666] jambus (gr.) — doslova dvojslabičná veršová stopa. Stopa (a teda i jamb) sa v tomto čase nazývali obyčajne „nohou“. Prirovnanie je tu teda opreté o slovnú zhodu.

[667] Jakob Burckhard (1818 — 1897) — švajčiarsky kultúrny historik, autor viacerých monografických prác. Vajanský čítal vo väzení jeho prácu Die Kultur der Renaissance in Italien (Renesančná kultúra v Taliansku), ktorá vyšla v Basileji r. 1860.

[668] Išlo asi o väzňa dr. Dudáša, ktorý nastúpil do segedínskeho väzenia 10. februára 1894. Pozri rukopis Väzni od 17. februára 1893, kde ho uvádza Vajanský pod č. 117.

[669] Svetozár Hurban odchádzal zo segedínskeho väzenia v sobotu 17. februára 1894. Národné noviny zo 17. februára 1894 (č. 20) privítali ho úvodníkom Svetozár Hurban, ktorý sa začínal slovami: „Dnes vyjde zo štátneho väzenia v Segedíne slovenský väzeň Svetozár Hurban. Vítame ho na slobode…“ Škultétyho list zastihol ešte Vajanského vo väzení.

[670] Svetozár Hurban odvolal rukopis románu Koreň a výhonky, ktorý začal vznikať v segedínskom väzení. Pozri list č. 61.

[671] Vajanský spomínal dar rumunských dievčat v liste Ide Hurbanovej z 12. januára 1894 a Jozefovi Škultétymu v liste zo 17. januára 1894. (Pozri list č. 61.)

[672] Išlo o článok Ďura Čajdu o dare v Národných novinách zo 16. januára 1894 (č. 6). Bližšie pozri v pozn. č. 6 k listu č. 63.

[673] Svetozár Hurban sa vrátil do Martina v pondelok popoludní 26. februára 1894. O jeho príchode písali Národné noviny z 27. februára 1894 (č. 24): „Svetozár Hurban Vajanský dorazil do Turč. Sv. Martina včera popoludní o 2. hod. Vzdor silnej chumelici dostavili sa zástupy obecenstva, mužských i ženských, z mesta i z okolia i z horného Turca pred nádražie k jeho uvítaniu. Hovoríme, že pred nádražie, lebo na nádražie — na oslavu maďarskej slobody — nielen že nikoho nepustili, ale ani vstupné lístky nikomu vydať nechceli, a tak stalo sa na všetkých turčianskych staniciach, kde rýchlovlak zastane. Zo všetkých strán i zo susedných stolíc konsignovaní žandári postavení boli na stanici s nasadenými bodákmi a pod záštitou bodákov sám hlavný slúžny Attila Ujhelyi. S hnusom odvraciame sa od takýchto poriadkov v ústavnej vlasti. Akonáhle objavil sa Svetozár Hurban Vajanský v sprievode svojej matky, manželky a dcéry pred nádražím, privítalo ho obecenstvo búrlivým slávovolaním. Krátkymi srdečnými slovami pozdravil ho p. A. Pietor a slečna Božena Mudroňová podala mu krásnu kytku zo sviežich ruží na dôkaz úcty martinských žien a diev. Od nádražia celý zástup, na korbách i peší, odprevadil Hurbana až ku jeho bytu vyvolávajúc mu na slávu — pri stálom sprievode žandárskych bajonetov. — Nuž vítame ho, Svetozára Hurbana, v svojom kruhu čo najiskrennejšie s úprimným rodáckym pozdravom“.

[674] Vajanský opustil väzenie v sobotu 17. februára 1894. Dostal viac vítacích listov, čo komentovali verejne aj Národné noviny XXV (1894), č. 21, 24, 25 a 26. Svetozár Hurban odpovedal na privítanie vo Verejnom poďakovaní. Národné noviny zo 6. marca 1894 (č. 27).

[675] Vajanský v Osvěte na r. 1894 nepublikoval nijaký príspevok.

[676] D. D. — Drahá duša!

[677] s V. — t. j. s Jaroslavom Věšínom. Pozri Menoslov… č. 128.

[678] trambahne (spr. Trambahn, franc.-nem.) — električka, elektrická dráha

[679] pinakotéka (gr.) — obrazáreň

[680] Wilhem von Kaulbach (1850 — 1920) — nemecký mníchovský maliar. Maľoval hlavne námety z mytológie.

[681] Bližšie údaje sa nepodarilo zistiť.

[682] Karl von Piloty (1826 — 1886) — nemecký maliar a litograf. Ide o jeho obraz Thusnelda ako zajatkyňa Germanikova.

[683] Ivan Konstantinovič Ajvazovský (1817 — 1900) — ruský maliar, ktorý často maľoval obrazy mora

[684] Leon Kowalski (1870 — 1937) — poľský maliar a grafik

[685] Jozef Brandt (1841 — 1915) — poľský maliar stvárňujúci hlavne vojenské námety

[686] Maximilianeum — budova, v ktorej — ako to vyplýva z listu — v tom čase bol ústav pre výchovu aristokratickej nemeckej mládeže

[687] t. j. Elizabetu (1874 — ?), ktorá sa r. 1893 vydala za grófa Otta Seefrieda Buthenheima

[688] meistens vom überwundenem Standpunkte (nem.) — väčšinou z prekonaného hľadiska

[689] Nikolas Louis Cabat (nie Cabone 1812 — 1893) — francúzsky maliar zobrazujúci biblické príbehy

[690] Vlastne Gustav Richter (1823 — 1884) — nemecký maliar v Berlíne. Jeho obraz Stavba pyramíd vznikol v r. 1859 — 1873.

[691] Mene, mene thekel upharsin (spr. mene, mene tekel ufarsin — armejsky) — biblické slová údajného tajomného varovania kráľa Balsazara

[692] Friedrich Kaulbach (1822 — 1903) — nemecký maliar, tvorca obrazov Nájdenie Ábelovej mŕtvoly rodičmi, Korunovanie Karla Veľkého, Rómeo a Júlia a iných. Hanuš Schwaigr (1854 — 1912) — český maliar, profesor na akadémii v Prahe. Ferdinand Piloty (1788 — 1844) — nemecký litograf. August von Kreling (1819 — 1876) — nemecký sochár a maliar, riaditeľ umeleckopriemyselnej školy v Norimberku. Alexander Hesse (1806 — 1879) — francúzsky maliar.

[693] Wenig Verstand und viel Vergnügen (nem.) — Málo rozumu a veľa zábavy.

[694] Išlo o pomník Jozefa Maximiliána (1811 — 1864), bavorského kráľa od r. 1848, veľkého priateľa umelcov, ktorý bol postavený v Mníchove r. 1875.

[695] Kalbskopf, Kalbsfuss (nem.) — teľacia hlava, teľacie stehno

[696] Sei mir doch noch nicht einverleibt, Gott sei Dank (nem.) — Nech sa mi to neprivlastňuje. Bohu buď vďaka!

[697] Maas (z nem. die Mas) — holba

[698] vaterlandu (z nem. das Vaterland) — otčina, vlasť

[699] kreutzer (z nem.) — grajciar

[700] verflucht Trinken (z nem.) — prekliate pitie

[701] Die haumr noch amál (v nem. nárečí) — To sme už mali.

[702] ekal narkosis (franc.-gr. egal narkosis) — aj tak narkóza

[703] Karol Marr (1858 — 1936) — nemecký maliar amerického pôvodu, profesor na mníchovskej Akadémii výtvarných umení

[704] Jozef Hanula (1863 — 1944) — slovenský maliar, v tom čase študoval v Mníchove. (Pozri: Jozef Hanula, Spomienky slovenského maliara, Matica slovenská, Martin 1940.)

[705] Jozef Mukařovský (1851 — 1921) — český maliar a ilustrátor žijúci v r. 1879 až 1914 v Mníchove

[706] t. j. s manželkou Jaroslava Věšína Kornéliou Věšínovou

[707] feierant (z nem. der Feierabend) — koniec práce, voľný večer

[708] Polizeistunde (z nem.) — policajná hodina, zatváracia hodina

[709] Svetozár Hurban už predtým poslal nasledujúce štyri listy, a to zo 7. 3. 1894, 8. 3. 1894, 9. 3. 1894 a 11. 3. 1894.

[710] Ozdobná firemná hlavička listu: Knihtiskárna a nakladatelství Edv. Beauforta v Praze, Jungmannova tř. č. 21. Telefon 884. Vydavatelstvo Přítele domoviny, České kroniky, Nových zpráv, Palestýny. Administrace Nivy. Vyznamenáni zem. jub. výstavy v Praze r. 1891 stř. medailí.

[711] Oznamy o vydaní Suchej ratolesti v českých časopisoch nevychádzali i kritický ohlas bol slabý.

[712] Na obálke českého vydania Suchej ratolesti Edvard Beaufort zaznamenal objednávky; no na prístupných exemplároch knihy sa pri väzbe spomenutá obálka odstránila, a tak sa nám mená objednávateľov nepodarilo identifikovať.

[713] Išlo o cestu Vajanského dcéry Oľgy z Petrohradu do Martina. Na ceste ju, sprevádzala pani Kardaševičová, a to až do Žiliny.

[714] Vladimir Ivanovič Lamanskij — Pozri Menoslov… č. 65.

[715] madam Kardaševič — (fr. madame) — pani Kardaševičová bola manželkou Teofila Kardaševiča (— ? —), proteraja v Üreme pri Budíne. (Pozri Národné noviny XXV, 1894, č. 92.)

[716] Vajanský odovzdal spomenuté peniaze Pavlovi Socháňovi asi za umelecké fotografie slovenských národovcov zaslané do Ruska.

[717] Či Jozef Škultéty zaslal žiadaný materiál, nepodarilo sa preveriť.

[718] Vajanský skutočne odcestoval do Ruska v polovici októbra 1894.

[719] Nepodarilo sa nám zistiť aký sľub dal Vajanský Kulakovskému.

[720] Vajanského list Věšínovi nepoznáme.

[721] Jaroslav Věšín neodišiel do Ruska, ale sa usadil v Bulharsku, v Sofii.

[722] Jaroslav Věšín skutočne prišiel na augustové slávnosti r. 1894. Pozri o tom v chýrnikovej správe Národných novín z 23. augusta 1894 (č. 99).

[723] Zrejme išlo o niektorý z Věšínových obrazov so slovenským námetom, pravdepodobne o obraz Fatálno (Národné noviny XXVI, 1895, č. 84).

[724] Jozef Mukařovský

[725] Wolfratshausen — obec v Nemecku

[726] Išlo o manželku českého maliara Josefa Mukařovského.

[727] Jaroslav Věšín rozstrihol fotografiu a poslal iba tú časť, na ktorej bola podobizeň vlastnej manželky. Fotografia sa asi nezachovala.

[728] Jaroslav Věšín prvý raz navštívil Slovensko r. 1884

[729] Lustreise (z nem.} — cesta pre zábavu. Věšín tu naráža na svoj pracovný program za pobytu na Slovensku, ktorý mu pomáhal zabezpečovať jeho priateľ Svetozár Hurban u slovenských národovcov a mal by aj finančný efekt.

[730] Svetozár Hurban odcestoval z Petrohradu domov 14. 10. 1894.

[731] Pozri Menoslov… č. 42.

[732] Vladimír Ivanovič Lamanskij — Pozri Menoslov… č. 65.

[733] Budova Ermitáže bola vystavaná v r. 1765 — 1785. Vajanský, veľký obdivovateľ a znalec umenia navštívil Ermitáž niekoľko ráz.

[734] Išlo asi o ženu a dcéru myjavského rodáka Michala Janku, v tom čase gymnaziálneho profesora v Petrohrade.

[735] Marcus Tullius Cicero (106 — 43 pr. n. l.) — slávny rímsky rečník, štátnik, spisovateľ a právnik. Tu vo význame výrečný sprievodca po Ermitáži.

[736] Vajanského list poslala Ida dcére Viere a naň pripísala:

Milá Vieročka!

List tatov, ktorý v pondelok prišiel, a Olgin, ktorý dnes prišiel, posielam Ti tu — nepochopím, že nedostali moje listy. Jedon som tatovi písala — a keď som myslela, že on už tam nebude — písala som ešte i Olge.

Nella néni[736] dostala dnes na deň jej narodenia Tvoj list a tešila sa mu, že si nezabudla. Deti jej dali kytky zo záhrady a my sme jej len tak vinšovali.

Včera prišla z Modry, kde už v nedeľu aj Vlado s Elis nénikou[737] bol — Vlada veľmi chváli, že dobre vyzerá, je veselý, vtipný, milý chlapec — a že sa dobre učí. Doteraz má samé „jeles“, najmä v latinčine ho vychvaľujú. Boli aj u Minichov[738] — a boli tedy aj s Vladkom, ktorý že má byť krásny chlapec, tvár, oči, farba, všetko že je pekné na ňom — chlapci mali sa veľmi radi. Vlado bol u Minichov na obed — a potom zase bol Vlado u Krupcov — vizitu vrátiť, že bola radosť pozrieť na tých chlapcov. Tu nič nového, pršalo vždy, nechodila som von, som rada, že je už tu Nella néni, aj Latzi[739] bol 1 deň preč. Zajtra budem naše izby riadiť a dúfam, že tata v sobotu príde, bolo by už času. Nella néni dostala od Minichov sľúbené veľké krásne Aloe — ona je tomu veľmi rada! Emy jej to bude pakovať a po železnici chce poslať.

Nepíšeš nič — či by si tam dostala lacno ovocie kúpiť — neviem, mám len tú bednu spiatky poslať — alebo s tým hneď aj košík na jablká. Tu nedostaneme nič — a predsa by som rada na zimu mala — keď to tata tak rád a my tiež — píš po čom sú tam zimné jablká, či by sa vyplatilo odtiaľ poslať.

Pozdravujem všetkých srdečne!

[736736] Nella Kyseľová — sestra Jána Kyseľa, manželka Idinho brata Ladislava Dobrovitsa

[736737] Elisa Dobrovitsová — najstaršia sestra Vajanského manželky Idy Hurbanovej

[736738] Daniel Minich (1823 — 1900) — evanjelický farár v Modre

[736739] Latzi = Ladislav Dobrovits (? — 1910) — brat Vajanského manželky Idy Dobrovitsovej

[741] Hlavička listu: P. V. Rovnianek Co., No 604 Grant Street, Pittsburg. PA.

[742] Amerikánsko-Slovenské noviny začali vychádzať r. 1885 v Pittsburgu. Vydával ich a redigoval Peter V. Rovnianek. Tri razy do týždňa vychádzali od r. 1894. Zanikli r. 1903, keď ich nahradil Slovenský denník.

[743] Svetozár Hurban nemal v Americko-Slovenských novinách na r. 1894 príspevky. Bola tu iba správa, že na slávnosti Národného slovenského spolku v Pittsburgu sa dňa 6. februára 1894 recitovala Vajanského báseň Kolumbia (v čísle z 25. 1. 1894). Bol tu tiež článok o hlbockej afére a prenasledovaní Hurbanovho syna (č. z 15. februára 1894).

[744] Uvedené listy sme zatiaľ nenašli.

[745] Ezen tényallás mellet… (z maď.) — Pri takomto stave vecí, hoci materiál vyšetrovania, ďalej listy a tlačivá nájdené pri prehliadke domu u E(my) G(oldpergerovej) nasvedčujú tomu, že G. E. podľa svojich náklonností je panslavistického cítenia, predsa, keďže atď., atď.… sa nepodarilo získať dostatočné dôkazy, ďalší proces sa musel zastaviť atď. Pozri o tom chýrnikovú správu Národných novín XXV (1894), č. 117.

[746] šanžírovať (z franc.-nem.) — meniť, zavádzať

[747] t. j. Ján Benedikty z Lučenca, Pavel Krásnik a Daniel Bodický z Vereša, ktorí boli pôvodne obžalovaní za rozširovanie brožúry Hlas k rodičom slovenským. Pozri článok Eleny Maróthy Šoltésovej, K pravote proti Slovenkám, Národné noviny XXVI (1895), č. 23.

[748] t. j. rodina Alexeja Nikolajeviča Petrova (1859 — 1932), ruského slavistu v Petrohrade. Petrov navštívil augustové slávnosti v Martine r. 1885 a od tých čias udržiaval osobné styky so Svetozárom Hurbanom. Vajanského dcéra Oľga počas štúdia v Petrohrade často navštevovala rodinu Petrovcov.

[749] Matej Ivanovič Sokolov (1855 — 1906) — ruský slavista, žiak V. I. Lamanského, profesor ruskej literatúry na univerzite v Moskve

[750] Zinajida Vasiljevna Petrova (—?—) — manželka Alexeja Nikolajeviča Petrova. Spolu s manželom navštívila v októbri 1890 Turč. Sv. Martin. Pozri Pamätnicu Turčianskeho kasína uloženú v Literárnom archíve Matice slovenskej v Martine (Ev. č. 1511, s. 3).

[751] Al. Leon. — správne Alexej Nikolajev Petrov. V tom čase bol profesorom na Mariinskom inštitúte v Petrohrade, kde študovala Vajanského dcéra Oľga.

[752] Maša — nepodarilo sa zistiť, o koho ide

[753] cenzúra — t. j. vysvedčenie

[754] Pozri Menoslov… č. 65.

[755] Serej — Sergej Lamanskij, syn Vladimíra Ivanoviča Lamanského

[756] t. j. rodinu matky Idy Dobrovitsovej vydatej Hurbanovej a najmä jej bratov Matiaša Dobrovitsa (1850 — 1919), riaditeľa nemocnice v Bratislave a Ladislava Dobrovitsa, továrnika v Bratislave

[757] t. j. rodinu Konstantina Hurbana (1858 — 1924), Svetozárovho brata

[758] Pozdrav sa týkal rodiny Samuela Galandu (1822 — 1907), martinského notára a pravdepodobne aj ďalších martinských rodín Jána Galandu (1845 až 1920) a Pavla Galandu (1813 — 1902).

[759] Išlo o rodinu Juraja Čajdu (1844 — 1913), redaktora Černokňažníka a Národných novín.

[760] Oľga pozdravovala rodinu Žigmunda Melfelbera (1843 — 1923), slovenského advokáta v Martine.

[761] Viera Svetozárovna — staršia dcéra Svetozára Hurbana Vajanského

[762] Branislav Schmidt mal majetok a závod v Ščerbinovskom Rudniku v Rusku. Jeho otec Gustáv Schmidt bol rodákom zo Slovenska a až do penzionovania pôsobil ako učiteľ na Starej Lúke. Stretnutie sa pravdepodobne uskutočnilo v Martine.

[763] Spomínané Podanie vyšlo v Národných novinách (XXV, 1894, č. 150) pod názvom Od Donca. Priemysel v okolí Bachmuta.

[764] Mnogaja ljeta (rus.) — mnoho rokov

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.