Zlatý fond > Diela > Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského II


E-mail (povinné):

Svetozár Hurban Vajanský:
Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského II

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Nina Dvorská, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Jana Pálková, Zuzana Berešíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 36 čitateľov

1903

List 183. Jozef Škultéty S. H. Vajanskému

Drahý Svetozár!

Ďakujem za list.[1383]

Je pravda, že bude spojenie 21. marca?[1384] Ja som už pochyboval — pre krátkosť času.

A ešte nemajú dosť! To idú poporad, z mesiaca na mesiac. — Ale mi to ešte píš sem; i to, do ktorého hotela pôjdete.

Ja som tu už cele osprostel. Až teraz začínam Ťa ľutovať. V Bystrici je pomerne ešte blahoslavenstvo — všetko svojské.

Proti tomu Kompišovmu osvedčeniu[1385] ja nič nemám. Tak by bolo dobre, keby sa k takému oplanstvu nikto nechcel a či nesmel priznať. Ak ma presvedčí, že to nie on písal, ja ho i odprosím verejne. Že to má viac pôvodcov? V Prahe niekoho iste, Pastrnka[1386] alebo niekoho iného; ale u nás to potom jeden podliačil. A v Literárnych listoch[1387] alebo v Kat. novinách[1388] ozaj nebude ničoho proti takému lživému charakterizovaniu bernolákovskej doby? Tak sa zdá, že tí držia sa Széchenyiho[1389] učenia, keď ide o katolíka. Brojiť vedia len proti statočným ľuďom. Odnechce sa človeku i žiť!

V decembri, keď ma boli odsúdili,[1390] žaloval som sa v redakcii, že Bludovým[1391] musím poslať opravu — a tu ti máš, vlastné Národnie ako by to z tých Bludových boli odpísali,[1392] keď som nastúpil väzenie. Ako by to nejaká moja osobná vec bola bývala! „Vyzval“ ma. Prečo? Ženu som mu odviedol, či som sa pobil s ním niekde na ulici? —

Ešte som nemal poriadnej stolice, ako som tu, hoc pijem karlovarskú soľ temer každodenne. (Ale Bohdane,[1393] prosím Ťa, nevrav nič.) — —

Ten slávny náš starec v tom Belehrade![1394] Čítal som to dnes predpoludním so slzami radosti v očiach. Takých ľudí potrebujú Slováci, a nie obrodencov, ktorí v Prahe zmárnili si dušu.

A pán administrátor neposlal mi štvrtkového čísla.

Zbohom. Pozdravujem redakciu.

Tvoj J. Š.

15/III. 1903

List 184. S. H. Vajanský Jozefovi Škultétymu

T. S. M. 17. 3. 1903

Drahý Jožo!

Že vraj sa dobre cítiš, čöndeš[1395] hráš, prinieslo sa (náhodne!) odkiaľsi — ale list tomu nenasvedčuje. Chýrnik o Tvojom odchode[1396] napísal Ďuro,[1397] ktorý bol vtedy (boli sme len dvaja) veľmi až nadochotný, jako ho poznáš.

21. v sobotu obe moje slávy budú spojené.[1398] Ruž. mi píše, že sa stroja tuho! Nuž čo robiť. Do Pešti prídem v piatok, dňa 20. marca a síce hotel Metropol na kerepeske.[1399] Podlosť kvitne ďalej, v Žil. bol zase kongres u Dušana Petroviča,[1400] kde plagiátor[1401] na nás nadával, že dostaneme od pápeža rády, Dušan je pri každej podlosti, odobruje každé svinstvo a pomáha oplanom, či sú to plagiátori, či krottremlovia(?),[1402] ktorému žid, potravnú daň zinkasujúc, nestačí robiť kontá za všelijaké vína. Oslovil ma židko, že kde len ten p. Triktremes toľko vína podie!

Muž s posch. a centripetálovými poh. rúk chcel by zase tútorčiť, ale ho zgablo(?). Nemal bych sa pýtať do Segedína,[1403] keď si tak „ospros.?“, aby cele neoblbel?

Do videnia v Pešti.

V Metropoli, jestli by sa stala premena, nájdeš viestočku[1404] o nás u portiera.[1405]

Sv(eto)

(AMS)

List 185. František Richard Osvald S. H. Vajanskému

Teplá 25/III 903

Blahorodý Pane!

K novému utrpeniu, ktoré Vám nameral súd,[1406] prijmite moje úprimné poľutovanie. Ba či tomu bude nekdy i konec? Ale Boh pomôže. Keby nebolo viery v nás, museli by sme zúfať.

Za milé upozornenie úctivá a vrelá vďaka. Ale kto[1407] o Bernolákovi a jeho škole tak píše i po tom, čo o veci bolo už popísané v Kat. novinách, v Lit. listoch,[1408] a nepíše o Tovarišstve,[1409] tomu i zbytočne bolo by niečo odpovedať, lebo bolo by ho treba poučovať od a, i veru nehodno. Vážne sa to i tak nedá hovoriť, že by Bernoláka et consortes[1410] boli viedli nejaké konfesionálne ciele. Veď vtedy vôbec katolíci nesmeli by pracovať na ničom v národe, lebo muselo by sa povedať, že všetko je to len vec katolícka, cieľ čisto konfesionálny.

Čo týka sa Šrobára,[1411] i tu je naše stanovisko známe i z Katolíckych novín,[1412] i z Lit. listov,[1413] a s poznámkou, akú som čítal v Cirkevných listoch č. 3,[1414] nepovedalo by sa nič. Vec treba náležite vysvetliť, pražskými prednáškami ofúknutého — lebo za vedecky vzdelaného v tej veci ho nedržím — proroka poraziť, čo však nedá sa v rámci článku primeraného malučkým a skromným Lit. listom, ktoré od počiatku majú tú jedinú čo hlavnú úlohu, aby katolíckemu lenivému kňažstvu, ktoré krom Kazateľne nečíta nič slovenského, ukazovali, že Slováci pracujú literárne a ako pracujú. Verte mi, mne veľmi ťažko práve pre túto príčinu objavovať tu naše boľačky. Ale pri tom všetkom už hľadal som človeka, ktorý by povedal vážne slovo i o hlasistoch zase.[1415]

Ja sám musím sa každého napínania modzgu zdržovať. Trnem pred budúcnosťou, ak toto so mnou nebude prestávať. Veď i napísanie trochu dlhšieho listu, len málo rozčuľujúceho, máva u mňa trápne následky: s rozbolením hlavy dvíhanie sa žalúdka k dáveniu (ktoré však vystáva), potom zas bez sna. Ostatné nepríjemnosti, ozaj svinstvá, so Salvovou tlačiarňou[1416] mali ma doraziť. Čo predtým nikdy, teraz často ostávajú moji farníci i po nedeliach bez služieb božích. — Až sa rozzelení hora, úfam, pôjde to i so mnou lepšie; len by som nechcel veľmi pomaly umierať.

Nijak neschvaľujem robotu Czambelovu;[1417] vyslovil som bol moju nevôľu už vtedy, keď nakladateľský Váš spolok v Martine vydal jeho Rukoväť.[1418] Spolok nemôže vydať Hollého[1419] a vyhadzuje groš na diela či s cieľom, či s úz(a)dím špatným. Teraz nech je konzekventný a nech vydá v poslovenčení Czambelovu maď. brožúru.[1420] Že by dr. Czambel prial našej národnej veci, neverím, et si jurasset![1421] — Boh požehnaj Vám za Vaše kresťanské = slovenské zmýšľanie.

S hlbokou poklonou a srdečným pozdravom som

Váš sluha Fr. R. Osvald

(SAPL)

List 186. Peter V. Rovnianek S. H. Vajanskému

Pittsburg. Pa., mar. 28. 1903[1422]

Blah. pán Svetozár Hurban Vajanský, Turč. Sv. Martin

Veľactený pane: —

Ať priložená dopisnica postačí za urgenciu ohľadom rozpomienok.[1423] Veru ich čakáme netrpezlive. Viem, že ste mali s novou pravotou[1424] plno práce, ale odtrhnite si trocha času, aby ste tie „Rozpomienky“ mohol nám zakľúčiť. — Veru, to presahuje už hranice, čo s Vami robia, no daj Vám Hospodin síl pretrpeť tieto nerónske[1425] časy.

Srdečne Vás pozdravujúc, som

Váš oddaný P. V. Rovnianek

(SAPL)

List 187. Peter V. Rovnianek S. H. Vajanskému

Pittsburg, Pa., May 2. 1903[1426]

Blah. pán Svetozár Hurban Vajanský, Turč. Sv. Martin

Blahorodý pane:

Konečne po dlhom mlčaní obdržal som dnes od Vás list i s XIII. odsekom rozpomienok. Nemohol ste to už nejako dokončiť? Mnohí z čitateľov sú veru veľmi netrpezliví, že sa to tak dlho vlečie. Myslel som isto, že do konvencionálneho čísla[1427] odošlete nám báseň. Tiež očakával som od Vás báseň do kalendára.[1428] Jestli to nepošlete, spôsobená bude veľká štrbina. Znám pochopiť Vaše postavenie, no predsa troška času by ste si mali utrhnúť. Teraz pred konvenciou máme hodne práce, nakoľko slávnostné číslo chceme veľmi objemné vydať.

Zasielajúc Vám srdečný pozdrav, som

Váš oddaný P. V. Rovnianek

(SAPL)

List 188. S. H. Vajanský Komitétu Sjazdu slovanských novinárov v Plzni

Slávny Komitét Sjazdu slovanských novinárov v Plzni

Mám česť prihlásiť sa na zjazd[1429] čo zástupca „Národných novín“ v Turčianskom Svätom Martine.

Turčiansky Sv. Martin 20. mája 1903

Svetozár Hurban Vajanský, redaktor „Národných novín“

(ANMP)

List 189. Prokop Grégr S. H. Vajanskému

V Praze, dne 26/V 1903[1430]

Velectěný příteli!

Na sjazdu v Plzni se sejdeme, doufám zcela určitě, přednáším tam zprávu o slovanské tiskové kanceláři. Nevím, zda budu dne 29. v Praze, neboť chci odvést svoji rodinu tyto dny na letní byt. Možno, že to učiním až v sobotu ráno. O událostech u Vás referujeme.[1431] Dám Vám poslat zprávy, jež jsme v poslední době uveřejnili.

Legitimace[1432] prý Vám byla již odeslána.

Srdečně Vás pozdravuji a zůstávám v dokonalé úctě

Vám oddaný Prokop Grégr

(SAPL)

List 190. S. H. Vajanský Emílii Jurkovičovej-Boorovej

15. 6. 1903[1433]

Dnes ráno zomrela naša dcéra Oľga Šmidtová[1434] v Ščerbinovskom Rudniku na zapálenie pľúc. 8-ho nám písala veselý list, dostali sme ho 14. predobedom. Po obede 14-ho prišiel telegram o ťažkej chorobe, 15. 6. o smrti. Ísť ta nemožno, nemáme pasy a cesta trvá 4 dni samými rýchlikami.

Svetozár

(AMS)

List 191. Jozef Holeček S. H. Vajanskému

Praha, 10. srpna 1903[1435]

Milý příteli!

Odporučuji Ti dánskeho slavistu pana Age Benedictsena,[1436] jenž chce asi měsíc pobýti na Slovensku[1437] a podívati se do vašich měst i vesnic. Pošlete ho z Martina dál k slovenským lidem, aby prošel s maďarskými úřady, musí se sám starati. Snad mu jako cizinci nebudou překážeti.

Srdečný pozdrav!

Tvůj Josef Holeček

(SAPL)

List 192. Mikuláš Schneider Trnavský S. H. Vajanskému

Vaše Blahorodie!

Piateho toho mesiaca — na našich slovenských sviatkoch — ste boli tak láskavý, že ste mi sľúbili v jednej veľkej veci na pomoc byť, to jest: odporúčať mňa istým faktorom, ktorí by mi vymohli, aby mi bolo možno študovať na pražskom konzervatóriume.[1438] Ste mi v jednom aj kázal, abych Vám o mojich štúdiách, pomeroch bližšej spis odoslal.

Na túto Vašu milú výzvu osmeľujem sa Vám písať a na Vaše drahé otázky bližšie odpovedať.

Jakéže štúdie mám za sebů?

Študoval som gymnázium a po matúre som sa dal na štúdium hudby. Prvý rok som študoval v Budapešti, druhý a tretí rok vo Viedni na tamojšém konzervatóriume.

Študoval som jeden rok súzvuk a 2 roky kontrapunkt a vedľa toho varhany a klavír, z ktorých predmetov jak obligátnych som vždy dostal eminentné vysvedčenie. Teraz ale prichádzam k štúdiumů skladbe a ja, jakožto Slovák, bych sa chtel zdokonaliť v skladbe hudby slovenskej, a zato bych túžil v Prahe študovať.

Poneváč ale moje financielne pomery mi nedovolá, abych ja za školný plat a za kauciu 520 korún položiť mohol, prosil bych Vaše Blahorodie s Vaším mocným slovom mne pomôcť, aby mi bolo možno jak-tak na pražském konzervatóriume študovať.

Rodiče moje:

Otec, rodený v Trnave, matka v Meřine. (Po nemecky Wolein) na Morave.

Otec môj je krčmár v Trnave. Prosím Vaše Blahorodie mne na vedomosť dať, či je potrebné, abych Vám odoslal maturitné hudebné vysvedčenie a krstný list?

Odporúčam sa do Vašej milosti, ďakujem Vám srdečne za tú milú interesů, s kterú ste oproti mne, a prosím Vás konečne by ste boli tak láskavý mne v tejto ťažkej otázke dľa možnosti na pomoc byť.

Zostávam s najhlbšú úctu Váš docela

oddaný Mikuláš Schneider-Trnavský

Trnava 18/VIII. 903

NB. Prosím o odpustenie, za moju ortografiu, (v)šak že neumím slovensky písať, nebude Vám nepochopiteľné. —

(SAPL)

List 193. S. H. Vajanský Ide Hurbanovej

Vacov 30/12. 1903

Drahá duša!

Šťastlive som na mieste.[1439] V Pešti som nocoval v Metropoli,[1440] večeral v Thonete,[1441] zišiel sa s Fajnorom,[1442] ktorý tam bráni pred kúriou Valáška.[1443] Ráno o pol 6-tej som šiel s Fajnorom do parného kúpeľa, o 7,20 do Vacova. Sem som prišiel o 3 8 — ale bez veľkého kufra, čo bolo nepríjemné a nákladné. Vôbec dengy[1444] praštia. Pred obedom prišiel kufor. Našiel som troch kolegov, jeden dokt. medicíny,[1445] viedenského, zná Matyáša[1446] a je veľmi príjemný, potom stol. úradníka Schwerdtnera,[1447] bratranca žilinského advokáta a jedn. socialistu.[1448] Za mnou prišiel ešte jeden, čo by si ho po mene nepoznala. Z tých nových.

Izba je menšia jako v Segedíne,[1449] ale obed bol dobrý, chutný, víno veľmi chutné, takéto v Martine niet, 40 kr. liter. Na obed som mal silnú polievku s fliačkami, sliepku s čerešňami a štrudlu. Strieborné náčinie som mohol doma nechať, aj servítky, to dáva pani, vdova,[1450] ktorá mi varí.

Pešť je pustá a jako vždy odporná, zle som spal. Posteľ tu je dobrá, veľká, podušky sa predsa zídu pre starého väzňa. Dnes ešte nič nerobím. Soci a Schwerdtner mi už vrátili vizitu, doktor ešte nie. Píšem, aby to išlo ešte dnes na poštu! Ale ma ich odprevadilo!![1451] To sú pekní ľudia.

T(voj) Sveto

(SAPL)


[1383] Išlo o Vajanského list Jozefovi Škultétymu do bystrického väzenia. List sa nám zatiaľ nepodarilo nájsť.

[1384] Narážka na súdne pojednávanie peštianskeho tlačového súdu proti Svetozárovi Hurbanovi za články Ohlupovanie detí (Národné noviny z 21. júna 1902) a Neustávajme (Národné noviny z 25. novembra 1902). V prvom článku odtlačenom ako úvodník Národných novín Vajanský kritizoval nariadenie ministra, aby sa na slovenských národných školách venovalo maďarčine deväť hodín na konverzáciu, osem hodín na čítanie a aby sa podľa možnosti tento počet rozšíril až na tridsaťdva hodín týždenne. Úvodník Vajanský napísal polemicky a svoju kritickú úvahu uzatváral: „Možno, ešte málo ľudí ušlo do Ameriky, ešte prizriedka je u nás tma nevedomosti, treba nové a nové nariadenia, ktorými už temer od kolísky ohlupovať treba úbohé deti“. V článku Neustávajme! zase pranieroval Svetozár Hurban asimilačnú politiku vládnúcich kruhov v Uhorsku, olupujúcich Slovákov o reč i národnosť. Peštiansky tlačový súd odsúdil Vajanského na dva mesiace štátneho väzenia.

[1385] Peter Kompiš (1859 — 1929) — úradník Tatry banky v Martine odtlačil v Národných novinách z 10. marca 1903 (č. 31) v rubrike Verejná hovorňa nasledujúce Osvedčenie: „V tohoročnom 3. čísle ,SP‘ v rubrike Literatúra a umenie v článku ,Proti slovenčine‘ dotknuté je moje meno, ako by v Ľudových novinách o dr. Czambelovej brožúre uverejnené články odo mňa pochádzali. Osvedčujem sa, že ja do ,Ľudových novín‘ o československej vzájomnosti, ani o dr. Czambelovej brožúre a čo s tým súvisí nepísal som ani jednej, jedinej litierky a tak všetky vývody a mienka ,SP‘ — nakoľko týka sa mojej osoby — zakladá sa na omyle.

Turčiansky Sv. Martin, 7. marca 1903.

Peter Kompiš.“

[1386] František Pastrnek (1853 — 1940) — univerzitný docent slovanskej filológie vo Viedni, profesor Karlovej univerzity v Prahe. Pastrnek publikoval v Slovenských pohľadoch na pokračovanie výsledky svojho štúdia pod názvom Študovanie slovenčiny, a to: XIII (1893), s. 175 — 177, 237 — 245, 301 — 309, 368 — 375, 426 — 434, 549 — 564, 631 — 639, 692 — 698, 762 — 767; XIV (1894), s. 58 — 63, 126 — 130, 188 — 193, 252 — 256, 304 — 308, 743 — 747, XV (1895), s. 57 — 59, 118 — 122, 252 — 256, 438 — 443; XVI (1896), s. 431 — 433; XVII (1897) s. 44 — 46. Jozef Škultéty s Pastrnkom spočiatku všemožne spolupracoval, no začiatkom nášho storočia dostáva sa s ním do polemiky, a to pre Pastrnkovu akceptovanú myšlienku jednotného československého jazyka i pre jeho podceňovanie slovenskej literatúry. Preto sa Škultéty aj v tomto prípade domnieval, že autorom článkov o slovensko-českých vzťahoch, vychádzajúcich zo spomenutej koncepcie, by mohol byť František Pastrnek.

[1387] Literárne listy (XIII, 1903) nepriniesli k hodnoteniu bernolákovskej doby v treťom a štvrtom čísle nijaký článok.

[1388] V Katolíckych novinách na r. 1903 nevyšli nijaké články o bernolákovskom hnutí.

[1389] Narážka na Mikuláša (Miklósa) Széchenyiho (1868 — 1923), rímskokatolíckeho biskupa a jeho promaďarskú cirkevnú politiku.

[1390] Jozefa Škultétyho odsúdil 1. decembra 1902 okresný súd v Martine na štyri týždne Štátneho väzenia za duel s maďarským škôldozorcom Júliusom Bereczom. Duel sa konal až po vyrieknutí čestného súdu. Príčinou duelu bola Bereczova urážka dr. Milana Ivanku v maďarskom časopise a Škultétyho zverejnenie celého sporu v Národných novinách. (Bližšie o tom pozri v Národných novinách XXXIII, 1902, č. 141.)

[1391] Bludovým = Ľudovým novinám, ktoré redigoval a vydával od r. 1897 Anton Bielek. (Od 9. čísla spoluredaktorom bol Andrej Hlinka.) Názov v tomto prípade myslel Škultéty ironicky. Ľudové noviny priniesli v rubrike Novinky stručnú správu, v ktorej spomenuli, že je Škultéty „na tento čas zavretý pre súboj“. (Ľudové noviny VII, 1903, č. 26.)

[1392] Národné noviny XXXII (1902), č. 141 priniesli chýrnikovú správu Odsúdený, v ktorej sa o Škultétyho duele a odsúdení doslova písalo: „Na martinskej pošte z počiatku tohto roku stávalo sa, že niektorí z mladších úradníkov nechceli rozumieť po slovensky; posluha alebo deti poslané pre marky, neraz vracali sa s plačom, alebo odopreli im žiadanú vec — že ich vraj nerozumejú. Dr. Milana Ivanku, ktorý v tej veci mal na pošte ostrejší výstup, pre to surovo napadli v maďarskom ,Hiradóve‘, ktorý v Martine vydáva a rediguje kráľ. škôldozorca. Ivanka bol prinútený od pisateľa toho žiadať skrze svojich povereníkov zadosťučinenia. V afére z toho povstalej obžalovaný — ako je známo z našich novín — dr. Milan Ivanka bol kr. sedriou v Banskej Bystrici oslobodený. Ale v tom štádiume záležitosti, keď škôldozorcov ,Hiradó‘ vyhrážal sa Ivankovi ,martýrskym vencom‘ Národné noviny v krátkom chýrniku podali rekapitulovanie toho, čo v jadre už bolo známe z ich rubriky ,Verejnej hovorne‘. Za to menom J. Berecza, kráľ. škôldozorcu a redaktora ,Hiradóva‘, prišli žiadať zadosťučinenie podžupan Koloman Benický a nadlesný Ď. Erdődy. Redakcia naša postavila sa na stanovisko, že my objektívne rozpovedali, vlastne zopakovali sme len známu vec, preto že niet príčiny ani žiadať, ani dávať zadosťučinenie, ale jestli čestný súd vypovie, že dať zadosťučinenie sme povinní, tak podrobíme sa a pomenujeme pisateľa našej patričnej noticky. Čestný súd rozhodol, že zadosťučinenie má byť dané a Bereczovi svedkovia vyzvali redakciou Národných novín pomenovaného Jozefa Škultétyho na duel, ktorý potom dial sa 7. marca. Keď bol súdený dr. Ivanka, povaha veci žiadala rozpovedať v jeho obrane všetko. Tak včera 1. decembra pre duel 7. marca J. Škultéty stál pred miestnym kráľ. okresným súdom ako obžalovaný a namerali mu štyri týždne štátneho väzenia. Že len po výroku čestného súdu prijal vyzvanie, nevzalo sa mu za obľahčujúcu okolnosť: Július Berecz, ktorý bol vyzývajúcou stránkou, dostal menej, tri týždne. Náš odsúdený, rozumie sa, oznámil apelátu.“

[1393] T. j. jeho manželke Bohdane Škultéty.

[1394] Narážka na vysoký vek a publicistickú aktivitu Jozefa Podhradského, slovenského spisovateľa, stredoškolského profesora na odpočinku v Belehrade.

[1395] čöndes (spr. maď. csendes) — tichý, tu vo význame tichú hru, t. j. šach

[1396] Chýrniková správa vyšla v Národných novinách zo 7. marca 1903 (č. 30) a znela: „Ctený náš kolega p. Jozef Škultéty dňa 6. t. m. o 9. hodine ráno nastúpil 14-dňové štátne väzenie vo Vacove, ktoré mu súd nameral pre súboj, na ktorý ho turčiansky škôldozorca Berecz bol vyzval.“

[1397] T. j. Ďuro Čajda.

[1398] Narážka na tlačové procesy za Vajanského články Ohlupovanie detí a Neustávajme, ktoré boli naraz v Pešti 21. marca 1903 za predsedníctva Lea Zsitvaya. (Naše politické procesy; Národné noviny XXXIV, 1903, č. 37.)

[1399] na kerepeške — t. j. Kerepesi út, jednej z peštianskych ulíc (dnešnej Rákóczi út)

[1400] T. j. u Dušana Petroviča Makovického (1866 — 1921), ktorý od r. 1891 pôsobil ako lekár v Žiline (od r. 1904 sa stal osobným lekárom Lva Nikolajeviča Tolstého v Jasnej Poľane; už od čias vysokoškolských štúdií bol jeho horlivým prívržencom a šíriteľom jeho myšlienok na Slovensku). Tu narážka na poradu hlasistov u Makovického v Žiline. (Hlas V, 1903, s. 256.)

[1401] Narážka na Vavra Šrobára (pseudonym Vavro Lieskovan), o ktorého práci priniesli Národné noviny XXXIII (1902), č. 32 článok Plagiát, kde konkrétnym textovým rozborom sa dokazovalo Šrobárovo plagizovanie práce srbského spisovateľa Lazara Lazareviča Hráč. („Táto práca je priam ideálny plagiát, je čiastočne prepis a odpis iba slabo zamachľovaný a nechutne roztiahnutý a rozriedený“.)

[1402] krottremlovia (z nem. die Kröte die Trommler) — nadávka žabí bubeníci, tu myslí Vajanský hlasistov

[1403] V Segedíne sedel Vajanský prvý raz v čase od 17. 2. 1893 — 17. 2. 1894. Dvojmesačný trest nameraný peštianskym tlačovým súdom za článok Neustávajme odsedel Svetozár Hurban predsa len vo Vacove, a to v čase od 30. decembra 1903 — 1. marca 1904.

[1404] viestočku (z rus.) — správu

[1405] portier (z franc.) — vrátnik

[1406] Narážka na peštiansky súd, ktorý odsúdil Svetozára Hurbana na dvojmesačné štátne väzenie. Pozri o tom v článku Naše politické procesy, Národné noviny z 24. marca 1903 (č. 38).

[1407] Nepodarilo sa nám zistiť, na ktorý článok František Richard Osvald v liste narážal.

[1408] V Literárnych listoch, ktoré vychádzali ako príloha ku Kazateľni, Osvald odtlačil celý cyklus článkov o Bernolákovi a jeho škole. Spomenieme aspoň niektoré: Učené slovenské tovaryšstvo, čili takzvaná škola Bernolacká, Literárne listy II (1892), s. 42 — 43; 61 — 62, 73 — 74; III (1893), s. 10 — 11, 20 — 24, 37 — 39. J. K. (Jozef Kohút), K životopisu Antona Bernoláka, Literárne listy III (1893), s. 18 — 20; František Richard Osvald, Slovenské písané pamiatky po Jurovi Fándly, Literárne listy III (1893), s. 52 — 54. Zo starých spisov prvého „Učeného slovenského tovaryšstva“, Literárne listy XI (1901), s. 21 — 24, 30 — 31, 39 — 40; 46 — 47 a celý rad ďalších.

[1409] Tovaryšstvo — Sborník literárnych prác v storočnú pamäť prvého „Učeného Slovenského Tovaryšstva“. Usporiadal a z pomoci priateľov slovenskej spisby vydal František Richard Osvald I. V Ružomberku 1893. Druhý zväzok tohto zborníka vyšiel r. 1895 a tretí r. 1900.

[1410] et consorty (z lat. et consortes) — a spoločníci

[1411] Vavro Šrobár (1867 — 1950) — lekár v Ružomberku, spoluzakladateľ časopisu Hlas a jeden z organizátorov hlasistického hnutia na Slovensku koncom minulého a začiatkom nášho storočia

[1412] Katolícke noviny zaujali k hlasistom stanovisko v článku B-o, „Škola mimo školy“ a základina Katolíckych novín (1901, č. 9, s. 70 — 71) a predtým v článku Františka Richarda Osvalda odtlačenom v Katolíckych novinách 1899, č. 19.

[1413] Literárne listy zaujali k hlasistom stanovisko vo viacerých článkoch. Tak napr. na hlasistickú kritiku martinských kruhov reagoval Tichomír (vlastným menom Ján Donoval) v Literárnych listoch na r. 1899 v č. 9, ako aj v básnickom liste adresovanom Františkovi Richardovi Osvaldovi a odtlačenom v Literárnych listoch XI (1901), s. 31 — 32 pod názvom Z Listov o veciach všeobecných. V ňom písal:

I Martin spravil iste, koľko mohol, nech tí viac spravia, ktorí viacej môžu, a ja viem, že sa Martin bude tešiť, keď vidí rozkvet národa a slávu. Lež velikášov pohaniť a stupiť, by my sme zdali väčšími sa takto, to neni vecou slušnou k mužom vážnym, to môže spraviť učeň akýkoľvek. I sochu Zeusa muchy zašpinia vše. Ach, skromnosť, kde si? Čo si ušla od nás? (32)

Aj v Literárnych listoch XIII (1903), č. 4, s. 25 — 26 vyšiel polemický článok Margina (vlastným menom Františka Jehličku) Ešte raz Mojžiš či Darwin? odmietajúceho hlasistické „antikresťanské“ traktovanie otázky vzniku sveta, prvej príčiny.

[1414] Cirkevné listy XVII (1903) s. 100 — 101 priniesli noticku Hlas, v ktorej odsudzovali kladné prijatie Masarykovskej prednášky „Los von Rom“ redakciou časopisu. V nej sa okrem iného uvádzalo: „Jestli redakcia Hlasu prijíma vývody referenta a prednášateľa za svoje a vari i propagandu tým chce robiť v našom obecenstve, tedy proti tomu rozhodne sa ohradzujeme a proti takémuto zavádzaniu a balamuteniu vážne protestujeme. Od kedy že sú Harnack a Delitzsch takými všeobecne uznanými kapacitami, aby sa o nich mohlo písať, ako by ich náhľady boli smerodajnými v cirkvi a teológii evanjelickej? Takéto plytkosti najmenej pristoja tým, ktorí nielen domnievajú sa byť, ale i predstavujú sa tak, že sú esenciou múdrosti, „opravdovosti“ a „mravnej“ dokonalosti“.

[1415] Išlo asi o spomenutý Marginov príspevok Mojžiš či Darwin (Literárne listy XIII, 1903, č. 3, s. 16 — 18), v ktorom autor dochádza k záveru: „Kto len kus citu k pravde a lásky k národu v srdci svojom nosí s opovržením odvráti sa od tohto vražedlného atentátu proti pravde a slovenskému národu a odsúdi Hlas, že na Slovensku šíri idey revolučné a uverejňuje slová ľudí, ktorí nám kopú hrob…“ (s. 18).

[1416] Osvald tu naráža na ťažkosti spojené s vydávaním práce Priateľské slovo… v Salvovej tlačiarni v Ružomberku r. 1902. (Viliam Ries, Fr. Richard Osvald… Trnava. Vydal Spolok sv. Vojtecha, 1939, s. 96.) Pokračovanie tejto brožúry potom už ani nevyšlo.

[1417] Osvald vyslovoval nesúhlas s Czambelovou prácou „A cseh-tót nemzetegység múltja, jelene és jövője“, ktorá vyšla r. 1902. Práca čoskoro vyšla aj v češtine pod názvom: Minulost, přítomnost a budoucnost československé národní jednoty. Kulturní a politická studie. Napsal dr. Samo Czambel. Z maďarštiny preložil, předmluvou, poznámkami, repertoriem posudkův a doslovem opatřil Edvard Guller, Praha 1904. Czambelova práca, ktorá bola vlastne odtlačkom z maďarského časopisu Felvidéki Hiradó, po slovensky v tom čase nevyšla. V martinských kruhoch ju prijímali kladne. Svedčí o tom Škultétyho recenzná stať Proti slovenčine (Slovenské pohľady XXXIII (1903), s. 181 — 184), v ktorej polemizuje s výkladom Czambelovej koncepcie v Ľudových novinách (VII, 1903, č. 5, 8, 16).

[1418] Czambelova Rukoväť spisovnej reči slovenskej vyšla nákladom Kníhtlačiarsko-nakladateľského spolku v Martine r. 1902 a používala sa ako príručka pre osvojenie si spisovnej slovenčiny.

[1419] Básne Jána Hollého. Zväzok I. Vyšli nákladom Kníhkupecko-nakladateľského spolku v Martine až roku 1908. Zväzok na vydanie pripravil Jozef Škultéty — Druhý zväzok v tom čase nevyšiel.

[1420] Spomínaná Czamblova maďarská práca po slovensky v tom čase nevyšla.

[1421] et si jurasset (lat.) — a keby bol prisahal

[1422] Tlačená hlavička Slovenského denníka, Amerikánsko-slovenských novín, Raráška a firmy P. V. Rovnianek.

[1423] Väzenské rozpomienky zo svojho jednoročného segedínskeho a trimesačného baňsko-bystrického väzenia zasielal Vajanský Petrovi V. Rovniankovi do Pittsburgu, ten ich najprv uverejňoval v Amerikánsko-slovenských novinách na pokračovanie v roč. 1902 a 1903 (od č. 1016) a potom ich vydal aj knižne.

[1424] O Vajanského tlačovom procese 21. marca 1903 v Pešti priniesli správu aj Amerikánsko-slovenské noviny XVII (1903), č. 1016 v článku Zlosť maďarská kypí. Tu pretláčajú aj celý Vajanského inkriminovaný článok Neustávajme!

[1425] V pôvodnom význame časy krutého prenasledovania prvých kresťanov za vlády rímskeho cisára Nera Claudia Caesara, najmä po požiari Ríma r. 64, z ktorého podozrievavý cisár obvinil kresťanskú sektu. Tu vo význame časy útlaku, neslobody a prenasledovania.

[1426] Tlačená hlavička Slovenského denníka, Amerikánsko-slovenských novín, Raráška a firmy P. V. Rovnianek.

[1427] T. j. do slávnostného čísla Amerikánsko-slovenských novín z 8. júna 1903 (č. 1037), ktoré vychádzalo pri príležitosti IX. valného zhromaždenia Národného slovenského spolku začínajúceho sa 8. júna 1903 v Bayonne. V tomto čísle Vajanský nemal príspevok. Zo Slovenska v ňom publikovali Ľudmila Podjavorinská prózu Hra — ale naozaj a Rudolf Markovič stať Staroturanské voľby. Vajanský vo Väzenských rozpomienkach pokračoval až v čísle zo 17. júna 1903 (č. 1038).

[1428] Vajanský žiadaný príspevok do kalendára nezaslal, hoci zostáva otvorená otázka, od koho pochádzala práca Rozpomienka na Vendka Bohboja Kutlíka, druhého to Ľudovíta Štúra rokov šesťdesiatych. (Napísal z vďačnosti jeden z jeho odchovancov.) Stať vyšla na s. 140 — 154. Zo Slovenska do kalendára prispeli Peter Zgúth Vrbický (K novému roku 1904), Hájomil (Líška a srna) a Ľudmila Podjavorinská prózou Za šťastím (97 — 107).

[1429] Svetozár Hurban sa novinárskeho zjazdu v Plzni zúčastnil. Zjazd sa konal v dňoch 30. mája — 2. júna 1903 v budove Národného domu v Plzni. Večer bolo v divadle slávnostné predstavenie Smetanovej Libuše. Na zjazde povedal Vajanský „humorom a pritom citom pretkanú reč“. O priebehu zjazdu podal Vajanský správu v článku Piaty zjazd slavianských žurnalistov v Plzni vychádzajúcom na pokračovanie v Národných novinách XXXIV (1903), č. 69, 71 a 73.

[1430] Národní listy, Ředitelství a vydavatelství

[1431] Išlo o cyklus článkov uverejňovaných v Národních listech (1903) o politických pomeroch v Uhorsku. Spomenieme aspoň niektoré: Rozhodnutí v Uhrách se blíží (č. 91), Rakusko-uherské vyrovnání (č. 92), Jak to v Uhrách skončí (č. 95), Slováci a branná predloha (č. 96), Tři programy (č. 118) atď.

[1432] Vajanskeho legitimáciu na novinársky zjazd do Plzne sme nenašli.

[1433] Adresa: Blahorodná Pani Milka Jurkovičová, vdova po farárovi Boorovi, Szakolcza.

[1434] Správu o smrti Oľgy Schmidtovej rodenej Hurbanovej (1879 — 1903) priniesli Národné noviny zo 16. júna 1903 (č. 74). V nej stálo: „Oľga Schmidtová, mladšia dcéra nášho kolegu S. H. Vajanského, umrela na zapálenie pľúc 15. júna v ranných hodinách v Ščerbinovskom Rudniku v Jekaterinoslavskej gubernii v Rusku, kde jej manžel Branislav Schmidt, syn G. H. Schmidta, v šesťdesiatych rokoch pomocného profesora slovenského gymnázia veľkorevúckeho, potom učiteľa v Ratkovej a na Starej Lúke, je privátnym úradníkom. O nenadálom jej skončení včera (15-ho) predpoludním doniesol telegraf rodičom smutnú zvesť, ktorá bôľne dotkla sa i celej našej spoločnosti. Nie sú tomu ešte ani úplné dva roky, čo bola odišla z nášho kruhu mladá, svieža, zdravá — nádeja mužova i rodičov. Učila sa zvečnelá s výtečným prospechom šesť rokov na Martinských ženských učilištiach v Petrohrade. Boh poteš ťažko navštíveného manžela i zarmútených rodičov! Jej nech je ľahká ďaleká ruská zem!“

[1435] Ozdobná hlavička: Redakce Národných listů v Praze.

[1436] Age Benedictsen (—?—) — dánsky slavista

[1437] Dá sa usudzovať, že Age Benedictsen nenavštívil Slovensko. Národné noviny, ktoré takéto návštevy zaznamenávali, nepriniesli o tomto pobyte nijakú správu a jeho meno sa nenachádza ani v Pamätnici Turčianskeho kasína.

[1438] Mikuláš Schneider-Trnavský (1881 — 1958) študoval od r. 1900 skladbu v Budapešti na Kráľovskej akadémii hudby u Hansa Koesslera. Roku 1901 prešiel do Viedne, kde študoval hru na organ a skladbu u Hermanna Grädenera. Roku 1903 skutočne odchádza na konzervatórium do Prahy, kde študuje hru na organe u profesora Josefa Kličku a kompozíciu u prof. Karla Steckera. Pražské konzervatórium absolvoval r. 1905. (Bližšie o Mikulášovi Schneiderovi Trnavskom pozri v monografii Ivana Hrušovského, Slovenská hudba v profiloch a rozboroch, Štátne hudobné vydavateľstvo, Bratislava 1964, s. 112 — 127.) Dá sa predpokladať, že Vajanský žiadosť Schneidera-Trnavského splnil.

[1439] T. j. vo vacovskom väzení, ktoré nastúpil 20. decembra 1903 a opustil ho 29. februára 1904. Vajanský bol odsúdený peštianskym tlačovým súdom na dvojmesačné štátne väzenie, za článok Neustávajme odtlačený v Národných novinách z 25. novembra 1902. Správu o jeho odchode do väzenia priniesli v chýrnikovej časti Národné noviny z 31. decembra 1303 (č. 159).

[1440] Hotel Metropol v Budapešti existuje dodnes na Rákóczi út (Rákócziho ulici).

[1441] Išlo asi o reštauráciu neďaleko veľkého Thonetovského stoličkového závodu v Budapešti.

[1442] T. j. so Štefanom Fajnorom. Pozri Menoslov… č. 21.

[1443] Ján Valášek bol obžalovaný za volebný prejav v Krakovanoch, ktorým podľa obžaloby poburoval proti maďarskej národnosti. Nitriansky súd odsúdil Valáška na tri mesiace štátneho väzenia a 300 korún pokuty. Štefan Fajnor obhajoval Valáška pred peštianskou kúriou. (Pozri článok Ján Valášek, Národné noviny XXXV, 1904, č. 1.)

[1444] deňgy (z rus.) — peniaze

[1445] Išlo o spoluväzňa dr. Lehneho zo Starých Hradov (Altenburg).

[1446] Matyáš Dobrovits MUDr. (1850 — 1919) — riaditeľ nemocnice v Bratislave, brat Vajanského manželky Idy Hurbanovej

[1447] Franc Schwerdtner — stoličný úradník z Oravy, Vajanského spoluväzeň vo Vacove; Schwerdtner odišiel z väzenia 16. januára 1904 a Vajanský mu na pamiatku venoval dopisnicu s vlastnou podobizňou a s básnickým venovaním:

Z pravej strany Orava do Váhu sa rúti, z ľavej zase Turiec náš do neho sa krúti, A potom sa v Dunaji obe rieky stratia, my až na tom Dunaji stali sme sa bratia. Sloboda nás delila, nevôľa nás pojí, šťastie často ranieva, neresť často hojí.

Pozri rukopis Lístkového denníka Svetozára Hurbana Vajanského z vacovského väzenia, s. 42 — 43. Rukopis sa nachádza v osobnom vlastníctve Márie Lackovej v Liptovskom Mikuláši.

[1448] Vajanský vo svojom Lístkovom denníku spomína Pelczedera, voči ktorému mal veľké výhrady ako polovzdelancovi. Jeho charakteristiku podáva tu na str. 62. Sociálny demokrat Štefan Várkonyi prišiel do väzenia až 6. februára 1904 a o ňom sa vyjadroval s určitou sympatiou.

[1449] V segedínskom väzení bol Svetozár Hurban v čase od 17. 2. 1893 — 17. 2. 1894. Jeho izba bola na prvom poschodí a bola dosť priestranná.

[1450] Vajanský sa vo vacovskom väzení stravoval za vlastné peniaze. Meno vdovy, ktorá mu varila neuvádza ani v listoch, ani v Lístkovom denníku.

[1451] Vajanského odprevadili na martinskú stanicu pri jeho odchode do vacovského väzenia iba traja ľudia, a to jeho žena Ida, priateľ Jozef Škultéty a Igor Dula. Preto je v liste tá trpká narážka.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.