Zlatý fond > Diela > Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského II


E-mail (povinné):

Svetozár Hurban Vajanský:
Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského II

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Nina Dvorská, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Jana Pálková, Zuzana Berešíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 36 čitateľov

1898

List 116. S. H. Vajanský Vladimírovi Ivanovičovi Lamanskému

Preklad.

Turčiansky Sv. Martin 17/1 1898

Drahý Vladimír Ivanovič!

Mám tú česť oznámiť Vám, že moja dcéra Viera sa zasnúbila s dr. Markovičom,[989] advokátom v Novom Meste n/Váhom (Vág-Újhely) v nitrianskom okrese, dobrým Slovákom. Sme veľmi spokojní s výberom našej dcérky a dúfame, že mladý pár bude šťastný. Písali mi, že ste boli chorý… veľmi som súcítil s Vami ja i moja rodina a modlím sa k Bohu, aby sa nad Vami i Vašimi zmiloval a všetko k dobrému obrátil.

Pracujem pre „Rozhľady v Izvestiach“[990] nad článkom „Slováci“… Florinskij píše nádherne o slovenskom jazyku v „Lekciách“![991] To je celkom Vaša záležitosť — bez Vás by toho nebolo. Slováci sú Vám v prvom rade zaviazaní za všetko, čo sa o nich v Rusku vie!

Pán Boh Vám za to zaplať, pretože my to nemôžeme.

Váš oddaný sluha Svetozár Hurban.

(AAN SSSR)

List 117. Jaroslav Věšín S. H. Vajanskému

Drahý Sveto!

Ďakujem za Tvoju interventiu v zasýlaní N. N. Včera došlo prvo číslo. Zasej viem, že žijemo. Ale prosím, aby sa adressa korrigovala, lebo na tuto, pod akou dnešné číslo došlo, nemám, a dostal bych snáď voždy 4-5 — lebo už nejsom v gymnásiu. Dr. Stoilov,[992] praesident ministerský, dostal od Filipa Koburka,[993] ktorý zde sa bavil ordrée,[994] a vymenovali ma definitivne za professora na umeleckej škole. Teda v tomto punktu som retovaný bez Vazova. Ačkolvek gáža zůstala stará, mám alespon len s kumštom čo do roboty, a nie so školákmi a deskriptivou.[995] Sláva Bohu!

Zachej[996] Ťa pozdravuje. Sme denne pospolu. Srdečný pozdrav všeckým. Adresu pripojuju.

Tvôj starý táta

Sofia 12. II. 898

P. S.

pod „Starou“ adresou nech sa NN. neposielajú, lebo do gymnasia nejdem viac a pošta dává directne všetko ta, teda by som musel každé číslo osobitne pýtať.

(SAPL)

List 118. J. A. Slavík S. H. Vajanskému

Velevážený pane!

K zasnoubení dcery slečny Viery s Dr. Rud. Markovičem[997] vyslovuji srdečné blahopřání.

Také z Vladimíra můžete míti radost.[998] Jest hodný stále a pilně se učí. Od školního bude osvobozen, maje vysvědčení s vyznamenáním.

Že tak velký pokrok udělal, byl navržen sl. Československé Jednotě v Praze, aby uprázdněné stipendium na 2 pololetí 1898 obdržel. Právě dostal jsem od ní dopis ze dne 25/2 98, že mu je dala: 50 zl. na toto pololetí, měsíčne 10 zl., které mu vypláceny budou od 1. března.

Uznání toho si Vladimír zasloužil, a doufám, že i budoucně takovým hodným zůstane, aby Vám radost vděčně působil.

Všeho dobrého Vám a ctěné rodině přeji, srdečně Vás pozdravuji a jsem vždy

Váš oddaný ctitel J. A. Slavík

V Hodoníně 26/2 98

(SAPL)

List 119. S. H. Vajanský Ľudmile Podjavorinskej

Turč. Sv. Martin 30. marca 1898

Milá Slečna!

Redigujem II. zv. „Letopisu Živeny“[999] a prosím Vás o malý obrázok v próze, o nejakú prácičku alebo o verš.[1000] Nemohol by byť zväzok tento bez Vášho mena.

Ale prosím o skorú odpoveď, lebo v pond. dám sádzať.

Svetozár Hurban Vajanský

Letopis teraz vyfintím. I sám tam budem mať kresbu.[1001]

(RARO)

List 120. Ľudovít A. Mičátek S. H. Vajanskému

Petrohrad 31/3 98

Velectený Pane!

Viem, že ste hodne obsypaný a to(?) práve zasypaný všelijakými prácami, ale poneváč som sa už raz aj ja pustil do toho spisovatelčenia a chcem, aby tieto moje sylvae,[1002] hoc i nie Veleslavínské quadrilingues,[1003] ale, za příkladem Bohemariuse menšího,[1004] bilingues,[1005] uzreli svetlo sveta na osvecujúcej nás pôde Svätého mesta Martina (pardon mesta Sv. Martina): nuž si len dovoľujem, s Vaším dovolením a podľa dohovorov, znepokojiť Vás i mojimi prosbami. Buďte láskavý, uvedomte ma, či ste už začali tlačiť kúsok tej mojej práce, ktorú som poslal p. Halašovi,[1006] alebo či ste ju aspoň čítali? alebo či aspoň prišla do rúk adresáta bez patriotických nesnádzí. Ja som sa odhodlal poslať najprv len čiastku z obavy pred voľajakým postmilenárnym hrdinstvom,[1007] teda asi tak, jako som sa odhodlal cum timore[1008] pred šiestimi roky s tým ruskoslovens. manuškriptom,[1009] neboť časové zlí jsou, jestli dať čo to na výpovede uhors. prokuratúry a na Vaše tri nové procesy. Pravda, že slovenské deklinácie a konjugácie sú nie články poburujúce národnosť proti národnosti, avšak viete, že čert, keď nemôže nič iného, tak aspoň zasmradí, a to je pre patriotizmus tiež voľačo.

Ešte by som Vás prosil pričiniť k mojim dátam o číselnosti slovákov sub asterisco[1010] asi dve-tri slová, približne tieto: počet slovenských vysťahovalcov žijúcich v Amerike predstavuje v súčasnosti do (toľkoto) tisíc. — Ja totiž neviem s istotou, koľko nás je za oceánom. Rukopis, opakujem, je hotový a leží v očakávaní odchodu po obdržaní Vašej milej správy: venit, videtque sloveniam.[1011]

Spomínam pritom, že Florinský v svojich Lekciách podotykuje: že náš slovensko-ruský slovár je už, vraj, v tlači.[1012] — Ráčte sa teda láskavo pousilovať, aby táto katedrálna správa nezostávala dlho novinárskou kačicou.

Či neviete, kto je to ten Kusák,[1013] redaktor Velehrads. novín. Viem že je Moravan, býva nie vo Velehrade, ale v Brne, hovorí dobre po rusky, chodieva sem, neviem poktoré; ale v Slovans. spolku[1014] sa začal kúsať s Krivošom[1015] a vyhlásil slová posledného za „lož“. Pritom urazil i Čechov, ktorí ho vraj kdesi na ulici atakovali, ale len pořečnícku, třeba i řízně, ačkolivěk láteříce, mu řekli tváří v tvář tato přívětivá slova: „mělibychom Vám, lháři, řádně potřít záda, ale nechceme si nešvařiti své ruce“. — Tu o ňom nevie mnoho ani Krivoš, s ktorým som bol včera po těch našich bratří zdvořilostech na reči. — Dobre by bolo, keby sme tu boli uvedomovaní o všetkých tých sem prichádzajúcich synoch Matky Slávy. Sú tu všetci prijímaní, ako p. Boh vie akí činitelia; a medzitým nevideť ich štempla. — Zvada je zvadou, nech si je, vždyť pak jsou Českí bratří i mladí i starí;[1016] ale o „nečem“ si předce netroufají pochybovati. A tuto sú, vraj, pochybnosti.

Prijmite moje srdečné vinše k nastalým Veľkonočným sviatkom. Moje úcty a vinše i ostatným cteným

Váš úprimný ctiteľ Mičátek

(AMS)

List 121. Romuald Zawiliński S. H. Vajanskému

Preklad.

v Krakove dňa 25. júla 1898

Vážený pán redaktor!

Okrem mňa i prof. Baudouina de Courtenay[1017] majú prísť do Martina na 2. augusta Dr. Piotr Chmielowski,[1018] náš najlepší literárny historik, i Antoni Sygietyński,[1019] literát, obidvaja z Varšavy. Sú teraz v Zakopanom a cez Oravu prídu do Kraľovian, ja s Baudouinom zasa cez Oderberg (Bohumín) a Žilinu. Ak môžeme žiadať, radi by sme mali zaistený byt v hoteli, alebo pre každého osobitne, alebo pre dvoch, tak ako prídeme. Myslím, že tichšie bude alebo v Grand hoteli, alebo u Balku,[1020] lebo v „Dome“ je vtedy veľmi hlučne a hlasne od včasného rána do neskorej noci.

Pri osobnom stretnutí sa za službu srdečne poďakujeme a zatiaľ posielame pozdrav a stisk ruky.

Žičlivý sluha R. Zawiliński.

(SAPL)

List 122. Adolf Peter Záturecký S. H. Vajanskému

V Brezne, dňa 25/9 1898

Blahorodý Pane!

Ej, ale mi odľahlo! Prestrašenie moje utíšila šťastná, kresťanská kritická závierka článku zo Seneku.[1021]

Teraz už viem temer s istotou, že ste článok Vy ráčil podať. Svedčí o tom závierka, ktorá všetko napravila a za ktorú Vám z mojej strany čím najsrdečnejšie ďakujem.

Dôfam, že práve takou kresťanskou závierkou ráčite poslúžiť obecenstvu aj na to, čo Seneka o nesmrteľnosti pohovorí. Mnoho sa to aj inak popíše o nesmrteľnosti bez kresťanského základu o podmienkach blahoslavenstva. Taká nesmrteľnosť, to jest viera na ňu, je horšia ako viera na zničenie, a takých odporných učiteľov a hlásateľov o nesmrteľnosti prichodí sa strániť ako jedovatých hadov.

Pri tejto príležitosti poznamenávam, že tak výborný znateľ ľudu a jeho reči, ako je Vojta,[1022] mal by dať pokoj tej forme, ako je jeho Jozef, ale mal by sa vzmôcť na poriadnu poviedku zo života ľudu. Dôverne vyznám, že sa v dome mojom Vojtov Jozef nečíta. Kedysi Pavel Kuzmány[1023] prinášal v Besednici aj interesantné dáta, ale i tam zase len nešťastná forma bola na závade. Veď dával dobré veci do úst haraburde.

Na prekladateľov z ruštiny[1024] v poviedkach Besednice ráčte obrátiť svoj zreteľ. Keďby som Vám dal výpisky z nich, tedy by ste ráčil uznať, že je to často strašná slovenčina, len s úsilím na vyrozumenie, horšie ako neviem aké germanizmy, ktoré sú aspoň zrozumiteľné.

Neráčte opovrhnúť dôverou, ktorú skladám vo Vás. Veď v ostatnom všetkom sú nám Narodnie noviny drahým, vzácnym listom a pokrmom túžebným.

Vašej Blahorodnosti

s hlbokou úctou oddaný A. P. Záturecký

(SAPL)

List 123. Ľudovít A. Mičátek S. H. Vajanskému

Petrohr. 1. dec. 98

Velectený Priateľu!

Nebude hádam od veci vzdeliť i Vám tie tri punkty, ktoré som dal na známosť p. Lichardovi,[1025] a síce:

1. Ten vytlačený (o 2000 ekz.) hárok[1026] nechať už tak, ako je. Znovu ho vysádzať a tlačiť bolo by zbytočné hlavne preto, že je vôbec dosť dobre vyhotovený a že vyhotovenie knihy zaťahovať bolo by nepohodlné pre všeličo. Ale ma dobre rozumejte, nie pre ten malicherný honorár, ktorý mi predložili. Keby len to!!

2. Druhý atď. hárky si žiadam, aby boli vytlačené ako včera poslaný druhý, ktorý som poprával tak, ako sa mi typograficky zdá byť najlepším, dľa raz prijatého mnou pravidla oddeľovania niektorých vecí kurzívou; a bude táto nerovnosť síce rezať i cudzie oči, snáď nie menej nežli moje; ale už sa chyba stala, pre ktorú sa ani do pretláčenia, ani do hádky nedáme. Ďakujem Vám, že ste mi hneď druhý hárok poslali len v obťahoch a nie definitívne v 2000 ekz. vytlačený.

3. Prosím p. Licharda, aby mi tak i budúcne posielal (3-tí, 4-tý, d.) hároky slovníka v druhej korektúre.

Ak Vám teda možno popodťahovať v rukopise to, čo ja podťahujem, a punktami atď. oddeliť to, čo ja oddeľujem, bude ovšem dobre a vďaky hodno.

Píšem i osv(e) p. Franciscimu ešte čo to dôležité. Nevzdeľujem Vám to, abych sa neopakoval.

Zbohom Váš L. Mičátek

(SAPL)

List 124. Ambro Pietor S. H. Vajanskému

Vacov,[1027] 14/12 98

Brat môj drahý!

Písal som dva listy švagrinej Málike[1028] a kázal som jej, aby Vám ich dala prečítať. Podrobnosti sú Ti teda známe. Žiak[1029] dostal Tvoj list a už skôr poslal, čo si žiadal do toho sviatkového čísla.[1030] Ja som akýsi roztržitý, ako to vidíš aj z tohto písma. Vcelku je tu krásny poriadok. V myšlienkach vždy som medzi Vami.

Čo budú ľudia rozprávať o troch číslach,[1031] nech Vás to veľmi nemrzí, dá Boh, že časom všetky povedačky jedným úderom zabijeme. Nech sa S. rozdrapuje, ako chce,[1032] čím väčšmi, tým lepšie. Posledné udalosti vzbudia k nám sympatie. Len, Svetko môj, obozretne, lebo vieš, že si tam mnohým tŕňom v oku. Nejde tu o vôľu, o smelosť, tej je dosť, ale ide o to, že v terajších pomeroch — —

Ako sa máte a cítite? Čo nového sem-tam na našich stranách? Píšte! Ja Vám všetkým písať nemôžem osobitne,[1033] každý môj list na Teba pre celú redakciu.

Boh Vám pomáhaj a opatruj Vás!

Pozdrav všetkých milých dobrých!

Tvoj úprimný A. Pietor

(SAPL)


[989] Viera Hurbanová (1876 — 1946) — staršia dcéra Vajanského, mala sobáš s dr. Rudolfom Markovičom (1866 — 1934) dňa 22. júna 1898 v Martine

[990] Nečitateľné miesto v liste, preto poznámku nebolo možné dešifrovať. Asi išlo o prácu pre časopis Izvestija S. Peterburgskogo Blagotvoriteľnogo Obščestva.

[991] Timofej Dimitrijevič Florinskij (1854 — 1919) — ruský slavista, v tom čase profesor Kijevskej univerzity. Florinského práca Lekciji po slavjanskom jazykoznaniju (S. Peterburg—Kijev 1897) sa nachádzajú napr. v Škultétyho knižnici (katalóg č. 015) a Vajanský ju mal k dispozícii. Roku 1897 vyšiel aj druhý zväzok Florinského práce: Lekciji po slavianskom jazykoznaniju. Časť vtoraja. Severo-zapadnyje jazyki (S. Peterburg—Kijev 1897). Vajanský tu naráža na V. kapitolu Slovackij jazyk (s. 220 — 344), v ktorej Florinskij podáva stručnú charakteristiku jazykového systému, nárečové rozvrstvenie, hodnotí základné odborné jazykové práce a dotýka sa aj jazyka literárnych diel.

[992] Dr. Konstantin Stoilov (1852 — 1901) — bulharský štátnik, spočiatku jeden z vodcov konzervatívnej strany, neskôr prešiel do opozície. Po páde Stambulova stal sa r. 1894 ministerským predsedom, odstúpil až r. 1899.

[993] Filip Koburg (1844 — 1921) — patril k nemeckému kniežaciemu rodu Koburgovcov, generál, člen maďarskej panskej snemovne, cestovateľ

[994] ordré (franc.) — príkaz, rozkaz

[995] Jaroslav Věšín pôsobil pôvodne na kresličskej škole Državno Risavalno Učilište (Štátna kresličská škola) v Sofii, hoci mu Zachej vybavil u Ivana Vazova, vtedajšieho ministra školstva, dekrét gymnaziálneho profesora, pretože učilište nemalo spočiatku štatút strednej školy. Tu narážka na Věšínovu činnosť v uvedenej škole.

[996] Pozri Menoslov č. 135.

[997] Pozri pozn. č. 1 k listu č. 116.

[998] Vladimír Hurban (1883 — 1949) — syn Vajanského, v tom čase študoval na reálke v Hodoníne

[999] Letopis Živeny. Zborník zábavno-poučných prác. Rediguje Svetozár Hurban Vajanský. Vydáva Živena, spolok slovenských žien. II. sv. Turčiansky Sv. Martin 1898.

[1000] Ľudmila Podjavorinská poslala do Letopisu Živeny dve básne, a to Záhada a Básnikovi. Vajanský ich odtlačil na s. 97 — 99.

[1001] Svetozár Hurban v druhom zväzku Letopisu Živeny odtlačil svoju kresbu Pančava (s. 118 — 153).

[1002] sylvae (lat.) — doslova lesy, tu vo význame plody

[1003] quadrilingues (lat.) — štvorjazyčný

[1004] Bohemarius — stredoveký český slovník

[1005] bilingues (lat) — dvojjazyčný

[1006] Pozri Menoslov… č. 33.

[1007] Ironická narážka na maďarských a maďarónskych úradníkov, ktorých činnosť sa aktivizovala milenárnymi slávnosťami, t. j. slávnosťami pri príležitosti tisícročného príchodu Maďarov do vlasti. Rokom milenárnych slávností bol r. 1896. Preto sa ešte spomínajú „postmilenárni hrdinovia“.

[1008] cum timore (lat.) — so strachom

[1009] Manuškript (spr. manuskript, lat.) — rukopis

[1010] sub asterisco (lat.) — pod hviezdičkou, pod čiarou

[1011] venit, videtque sloveniam (lat.) — prichádza a vidí slovenskosť

[1012] Uvedenú zmienku sme vo Florinského práci Lekciji po Slavjanovedeniju nenašli. Spomína sa v druhom zväzku iba skôr vydaný Mičátkov Karmannyaj russko-slovenskij slovar (Martin 1892), a to na str. 227.

[1013] Alois Kusák (1866 — 1907) — český právnik a novinár, bol vydavateľom Velehradu, v ktorom propagoval Rusko a pravoslávie

[1014] Pozri Menoslov… č. 105.

[1015] Spor medzi Krivošom a Kusákom nám zostal nejasný.

[1016] T. j. mladočesi a staročesi. Okolo Národních listov vydávaných Júliusom Grégrom sa zoskupila skupina mladočechov. Tak sa volali stúpenci národnej strany svobodomyseľnej (1874 — 1918). Bola to liberálna buržoázno-demokratická strana s protiklerikálnym zameraním. Jej zakladateľmi boli Karel Sladkovský (1833 — 1880), Julius Grégr (1831 — 1896) a Eduard Grégr (1827 — 1907). Staročesi — pozri pozn. č. 9 k listu č. 94. Medzi oboma stranami prepukali spory a vytvárali ovzdušie napätia, rozčarovania a znechutenia. V liste narážka na túto skutočnosť.

[1017] Jan Niecisław Baudouin de Courtenay (1845 — 1929) — profesor slavistiky na Petrohradskej, Kazanskej, Jurjevskej a Krakovskej univerzite. Baudouin de Courtenay navštívil Martin v dňoch 2. — 5. augusta 1898. O svojej ceste podal správu v článku Na ziemi słowackiej odtlačenú v poľskom týždenníku Kraj na r. 1899 (č. 3 — 5), ktorého podstatnú časť pretlačili aj Národné noviny (XXX, 1899, č. 21 — 22) v článku Hlasy v Slovanstve o Slovákoch.

[1018] Dr. Piotr Chmielowski (1848 — 1904) — poľský literárny historik a kritik, v r. 1867 — 1872 spolupracovník časopisu Przegląd tygodniowy, v r. 1881 — 1897 redigoval Ateneum, od r. 1898 žil v Zakopanom. Roku 1903 prešiel na univerzitného profesora, do Ľvova. Ako vedec bol orientovaný pozitivisticky. Vydal v r. 1899 — 1900 šesťzväzkovú Historiu literatúry polskiej.

[1019] 3

[1020] 4

[1021] Annaeus Lucius Seneca (4 pr. n. l. — 65. n. l.) — rímsky filozof, konzul a významný spisovateľ (autor tragédií Agamemnon, Oedipus a i.). Svoje myšlienky včleňoval do cyklov rozpráv, napr. De constantia sapientis (O dôslednosti mudrcovej), De ira (O hneve) a pod. Tu narážka na článok Seneca o smrti a nesmrteľnosti uverejnený v Národných novinách z 25. 9. 1898 (č. 217), v ktorom sa východisko z pesimistického rozmýšľania Senecovho o smrti vidí „v horúcej viere preniknutej živou láskou k Bohu Spasiteľovi“. Záturecký naráža v liste na tento záver v článku.

[1022] Narážku na seriál Štefana Bellu (1844 — 1909) — evanjelického farára v Nemeckej Ľupči (dnešnej Partizánskej Ľupči), ktorý pod pseudonymom Vojta uverejňoval v Národných novinách na r. 1896, 1897 a 1898 besednice o Jozefovi.

[1023] Pavel Kuzmány (1835 — 1900) — slovenský prozaik, riaditeľ Živnostenskej banky v Prahe. Pavel Kuzmány uverejnil v predchádzajúcom roku Národných novín (XXVIII, 1897) v besedniciach nasledujúce prózy, na ktoré myslel Záturecký: Rozličné mená (Fašiangová rozprávka, č. 34, 35 a 45), Kaprála Ďura Pázuchu raport z Kréty (č. 47 — 48, 52 — 55, 59 — 60, 62, 69 — 71, 74, 80, 82 — 83, 89, 94, 96, 97, 99, 106 — 108, 112, 115 — 116, 119, 123, 130 — 131, 134 — 135, 137, 139, 140, 142 — 144, 147) a iné. Výber z Kuzmányho poviedok vyšiel knižne pod názvom Rozpomienky a kresby (v Turč. Sv. Martine r. 1900).

[1024] V Národných novinách na r. 1898 publikovali v rubrike Besednice preklady z ruštiny nasledujúci autori: Janko Klen (vl. menom. Ján Štróbl, 1849 až 1906), Juraj Maro (1853 — 1918), Izidor Žiak-Somolický (1863 — 1918) a Vršatský (vl. menom Anton D. Svoboda; 1861 — 1928). Zátureckého výhrady sa týkali hlavne prekladov posledných dvoch.

[1025] Milan Lichard (1853 — 1935) — zberateľ a upravovateľ slovenských ľudových piesní, divadelný ochotník, správca Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku v Martine

[1026] V tom čase sa tlačil v Martine Mičátkov diferenciálny slovensko-ruský slovník s troma prílohami a skrátenou mluvnicou slovenského jazyka s krátkym úvodom, ktorý vyšiel nákladom Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku r. 1900. Úpravy sa týkali tlače tohto slovníka.

[1027] Ambro Pietor v tom čase sedel vo vacovskom väzení, kam odišiel 10. decembra 1898. Správu o tom priniesli Národné noviny XXIX (1898), č. 283 v chýrniku pod názvom Slúžny mal drobné jašenie. Ambro Pietor bol odsúdený ako hlavný redaktor za článok Paralysa progresiva (Národné noviny z 3. mája 1897), poslaný Eduardom Kováčom, na osem mesiacov väzenia a 1200 zlatých pokuty.

[1028] t. j. Amália Kašovicová (1842 — 1918) — sestra manželky Ambra Pietra, Zuzany Pietrovej, rod. Kašovicovej (1848 — 1897)

[1029] Izidor Žiak-Somolický (1863 — 1918) — najprv úradník v Banskej Bystrici a v Ružomberku, v tom čase sedel vo vacovskom väzení asi za články Maďarsko-rumunská aliancia (Národné noviny XXVIII, 1897, č. 223) a Herodes (tamže, č. 242). Izidor Žiak bol odsúdený na trojmesačné väzenie a 400 zl. pokuty. Väzenský pobyt vo Vacove sa mu ukončil 5. apríla 1899. (Pozri v chýrnikovej správe Naše tlačové pravoty, uverejnenej v Národných novinách XXIX, 1898, č. 281.)

[1030] Somolický poslal do vianočného čísla Národných novín z 24. decembra 1898 (č. 288) báseň Pastorci. Štedrovečerná balada. Dátovaná je: Vacov, advent 1898.

[1031] Národné noviny vychádzali od 14. januára 1896 (č. 5) šesťkrát do týždňa a od 13. decembra 1898 (č. 283) začali vychádzať iba tri razy týždenne, a to v utorok, štvrtok a sobotu. Pietor v liste naráža na túto zmenu.

[1032] Asi narážka na Vavra Šrobára a kritický postoj časopisu Hlas, ktorý zmenu vo vydávaní Národných novín komentoval nasledovne: „Národné noviny budú od nového roku vychádzať len tri razy za týždeň. Zaujímavé by bolo vedieť načo by sa vyhovorila redakcia, keby nebolo práve teraz procesov a perzekúcií!“ (Hlas I., 1899, s. 222.)

[1033] Ambro Pietor posielal prostredníctvom Svetozára Hurbana pozdrav celej redakcii, pretože sa počas Pietrovho uväznenia stal hlavným redaktorom Národných novín (od č. 283).

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.