Zlatý fond > Diela > Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského II


E-mail (povinné):

Svetozár Hurban Vajanský:
Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského II

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Nina Dvorská, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Jana Pálková, Zuzana Berešíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 28 čitateľov

1900

List 142. S. H. Vajanský Eduardovi Albertovi

Turčiansky Svätý Martin 8. mája 900

Vysokoblahorodý Pane!

Mladý náš administrátor „Národných novín“, politického orgánu uhorských Slovákov, pán Vilhelm Pauliny[1107] prichádza k Vám, jasnému svetlu vedy prvej veličiny, o poradu a pomoc v nemoci.

Znajúc Vaše vysoké zmýšľanie a sympatiu Vašu k nám, bitým a mučeným Slovákom, opovažujem sa tohoto mladého, verného slovenského brata odporúčať do zvláštnej blahosklonnosti!!

Svetozár Hurban Vajanský slovenský spisovateľ, redaktor „Národ. novín“

(LANM)

List 143. S. H. Vajanský Pavlovi Mudroňovi

T. S. M. 13. 5. 1900

Drahý Palko!

Prosím Ťa srdečne o nejakú pomoc na tie tri cesty bansko-bystrické, keď, jako počujem, dostali sme k procesu[1108] podporu! Teraz som vo veľkej potrebe, keď mám u seba celú rodinu a 16-ho mena!

Tvoj Svetozár

I Čajda ma požiadal urobiť niečo v tej veci.

(AMS)

List 144. S. H. Vajanský Eduardovi Albertovi

Turčiansky Sv. Martin 22/5 1900

Vysokoblahorodý Pane!

Tak to býva: kňazským svetlostiam donesú skromní ľudia poklonu, a i to spojenú hneď i s prosbou, a títo v bohatosti srdca i prostriedkov reagujú na to skvostným darom.

Stalo sa to i mne, keď som sa v biede a starosti o mladého šuhaja,[1109] neznámy Vám, ku známemu mne (obligátne známemu!) obrátil o pomoc a protekciu. Vy ste nielen chorého prijali a dali mu svoju radu, ale ste i prosebníka poctili venovaním svojich najnovších poetických vydaní.[1110]

Mne dávno známe sú Vaše preobrazenia poézií Vrchlického[1111] (o ktorých trochu maliciózne[1112] jazyky u nás hovoria, že sú dobre pochopiteľné až v rúchu, ktoré ste Vy im dali), ale vždy som myslel, že je to vlastne peknoduchý odpočinok velikého učenca, špecialistu, mysliteľa; Vaše novšie vydania presvedčili mňa, že naozaj geniálny človek nemôže byť cele nepoetom, je to už stará skúsenosť. Preto keď čítam takzvaných „obrov“ „nadčlovekov“ (übermenschen), dekadentských velikánov a vidím hrbatý štýl, kusé sady, nevkus vo vyslovení (Masaryk), nadutosť v tóne a plachosť v zmysle — vždy neverím na ich veľkosť. Naproti tomu ľudia skromne utiahnutí do svojej špeciálnosti, do ťažkého, suchého predmetu, kde treba mať myseľ železne konzekventnú, ktorí si nikdy nehrajú na „peknoduchov“ ex asse,[1113] ale vykonali veľké veci vo svojom odbore, jako Vy v chirurgii, voždy boli majstri slova, pochopovatelia umenia, poézie, vzletu, vecí transcendentálnych, nehmotných atď. atď. Taký bol Váš kolega Hyrtl,[1114] Billroth,[1115] taký bol Šafárik,[1116] Humboldt[1117] a premnohí. Len výnimočne stane sa, že veľký učenec je zlý štylist, že nerozumie poézii, filozofii, umeniu atď. Ale to nestojí za reč. To nenie pravidlo, to je aberratio naturae.[1118] Pri Vašich, mne darovaných vydaniach, s radosťou vidím potvrdenie a ospravodlnenú moju vieru: mnohí, ktorým som čítal Vaše preklady, nechceli veriť, že autor je totožný s tým hrozným človekom hroznej velikej vedy, tak prísno — surovej,[1119] prísno — materiálnej!

Možno Vám bude už nepríjemné moje dlhé žvastanie — no verte aspoň na jeho úprimnosť! Ešte raz Vám ďakujem za vyslyšanie mojej trochu smelej prosby, za pekný dar, za rozpomienku na môjho nebohého otca dr. Joz. Hurbana, za sympatiu k Slovákom, nie už utlačovaným, ale mordovaným po tieto dni. I teraz (teď) 28 martinskí Slováci[1120] sú odsúdení od 2 mesiacov po 8 dní žalára (obyčajného!!) pre nevinnú demonštráciu, pre spievanie „Hej Slováci“. Brožúru[1121] o tom Vám posielam.

A mladého Vila Paulinyho odporúčam do ďalšej priazni. Či to nenie s ním zle??

Váš oddaný cti(t)eľ Svetozár Hurban Vajanský

(LAMN)

List 145. S. H. Vajanský Juliusovi Grégrovi

Turčiansky Sv. Martin 26. mája 1900

Veľactený, milý Pane!

Dávno nestalo sa, aby brat brata zhanobil nechtiac, jako to urobili „Národní listy“ v chýrniku o Salvových novopovstalých „Slovenských listoch“.[1122] Tedy Vám idem naliať čistého vína: takzvané „Slovenské listy“ sú čistý, vlastne špinavý humbug. Salva[1123] zdefraudoval ľuďom abonementy[1124] na svoje politické „Slovenské listy“ (ktoré razom prestali), a keď ho interpelovali, chce mizerným višom[1125] ľudí odbaviť. Je to naozaj hanobný viš, bez uma a rozuma, makulatúra, zaplnená blbosťami, že sa hanbíme jako psi, že dnes môže niečo po slovensky vyjsť v tak hnusnom rúchu. Salva je hlupák a pritom smelý špekulant, ktorému u nás ľudia vyhýbajú na míľu, on chce si lžami privábiť zopár českých groší, aby svoj faliment,[1126] ktorý už už hrozí, trochu zadržal. Jeho Sancho,[1127] učiteľ Kálal,[1128] zdá sa byť „ein dunkler Ehrenmann“,[1129] ktorého „slováčenie“ má divnú príchuť, ostatne je rechtorsky obmedzený, referuje falošno, „napyščeno“,[1130] jako Rusi hovoria, jeho falošné pátos nás Slovákov uráža a Čechov neoduševňuje! So Salvom, ktorý je už dokázaný švingulant,[1131] lhár a motaj, má Kálal jakési čudné spojenie — naháňajú si jeden druhému. A Vy sa dáte informovať od takých Kálalov a Salvov a píšete v „N. L.“, že nové „Slov. listy“ budú prospešnejšie národu než všetky ostatné politické!![1132] Kto to napísal, nikdy nevidel tie „Slov. listy“, lebo by sa hanbil, jako my sa hanbiť musíme. Je to „bezgramotnosť“ ex asse.[1133] Celé číslo plní sám Salva, lebo už nenájde poctivého spolupracovníka, pretože všetkých poklamal a pourážal. Sám je pravý „asinus ad lyram“,[1134] človek až po absurdum[1135] hlúpy v literárnom ohľade, zato ale namyslený, podujímavý a na lži a intrigy dosť chytrý, smelý až po kriminál.

Kauciu mu jeho priatelia dr. Em. Stodola,[1136] Pálka[1137] atď. odobrali preto, že v politických „Slov. listoch“ špinil, hnusil a hymnu „Hej Slováci“ obscenno travestoval![1138] Vy píšete v Nár. L.: že sa na Slovensku jen „hejslovaní“. Je to niečo hrozného, proti nám používať zo strany „Nár. L.“ herbenovsko-masarykovské oplzlosti a hnusné sottise!![1139] Na Slovensku sa žiaľbohu „nehejslovaní“, okrem Martina niet fľaku slovenskej zeme, kde by sa opovážili zaspievať si „Hej Slováci“! Nás 28 martincov pre tú pieseň už 4 razy hnali pred súd!!

A potom s tou vzájemnosťou! Salvova „vzájemnosť“ je oplanské šudierstvo, vydieračstvo, klam a podvod! On lichotí frázami, aby napchal nenásytné brucho. Lže, že ide mu o prijatí češtiny za reč spisovnú! (To je klam. Rebus hic stantibus[1140] nik to u nás neprevedie, ani čo by sme všetci chceli.) To je otázka moci, my sme radi, že vôbec žijeme ešte!! To on dobre vie i sám, vydáva len slovenské veci, najviac keď nožnicami z lenivosti a hlúposti vystrihne článok český a dá do sadzby. Nás vyhlasuje za nepriateľov vzájemnosti! Jaká podlá klebeta! Pravda, my nesľubujeme, čo zadržať nemôžeme, ale tomu švindlerovi veríte, bárs skutkami dokazuje pravú protivu. Prečo nevydáva svoje „Listy“ po česky??

Je nám veľmi smutno: nestaráte sa o nás, a keď raz na nás natknete, je to iba urážka a podkopávanie našej práce a autority, švindlerami a kujónmi sugerované! Je to tragické!

Pre Boha, pošlite už raz sem svojho človeka s očiami a ušiami, s novým rozumom a čestnosťou, nech nás inkviruje,[1141] nech skúma a pozoruje, číta a informuje sa!! Hlúpy dedinský rechtor, bez erudície, bez vzdelania, bez talentu, posadlý pisárskou behačkou, informuje taký grand-journal[1142] jako N. listy!!! Nám vrhá na oči „hejslovanení“. Je to podlosť, či satira??

Kufnerovi[1143] poslal Ž. Pauliny-Tóth 2. číslo tých „Slovenských listu“, aby sa zhrozil nad blbosťou a nízkosťou najnovšej Salviady.

Posielam Vám osobitne článok o „sirotách“ (Nár. noviny č. 60 od 24. mája).[1144] Prosím Vás, pribite túto hanobnosť!! Je to hrozné, je to strašné… my boríme sa, za tento článok budeme iste zas sedeť!![1145] A vy dovolíte, aby nám taký oplan, taký šuft[1146] jako Kálal a Salva nohy podrážal pred veľkým českým obecenstvom!!!

Verte mi na moju česť: tam ide len o existenciu mizernej hlúpej osoby Salvu, ktorá nám robí ostudu a hanbu, o jeho vačok a bonvivánske brucho a tu je na našich pleciach celý duchovný boj!! Či nevidíte rozdielu medzi tým, čo my vydávame, a tým, čo naškriabu hlupáci a k tomu ešte oplani? Ja Vás úprimne varujem pred informáciami Kálalovými. Ten človek lže, čo ústa otvorí, „macht sich wichtig“[1147] na našu úbohú kožu.

Odpusťte, že Vám tak otvorene, po „slovácky“ píšem, v Krakove som k Vám priľnul srdcom[1148] a myslím, že otvorená, tvrdá síce, ale pravdivá informácia Vám i nám osoží. Škoda, že sa tak málo schádzame.

Nemohli by ste k nám poslať na 2-3 týdne ostravského svojho korešpondenta?

Najlepšie by bolo, keby ste sám k nám prišli.[1149] Tu by ste videli rozdiel medzi svinskou informáciou kretinského kolompoša[1150] a medzi skutkami a dielami serióznych mužov. I u nás nenie všetko v ideálnom poriadku, sú slabosti a poklesky, nájde sa i oplanstvo, ale jesto i svedomie, rozum, talent, vzlet a práca. Nechuť proti slovenskému centru, Martinu, dala by sa ospravedlniť, keby bolo možné iné centrum: ale veď inde sa už Slováci, národovci boja na ulici po slovensky hovoriť, a len keď k nám prídu, vydýchnu si svobodnejšie. Masaryk,[1151] tento neobrezaný žid, karikatúra Nietzscheho,[1152] pokazil nám zopár mladých ľudí,[1153] zväčšia bezdarných a len namyslených a nabubrených — no to sme už preniesli, už sa im všetko smeje.

Zaujmite sa nás! Rozkážte voľakomu, aby si všímal „Národných novín“ a nepovažoval ich za nejaký provincionálny plátok: ony hovoria za tri milióny, a nie za okres!! Ale jestli by ste nemohli, tedy aspoň o tú milosť prosíme: nehovoriť o nás ani slovíčko na základe informácií takých handerlumpov[1154] jako Kálal a Salva, nehovoriť o nás, ani keby nás už vešali a na koly nabíjali! Pane Bože, veď za nami je ohromná práca, tá by mala svedčiť o našej cti, o našej vernosti a láske! Naša vzájemnosť je skutková, bolo by smutno, aby ju mohla zničiť lživá, hlúpa fráza topiaceho sa kridatára(?)![1155]

Jestli môžte, pomôžte mu peniazmi, ale nie za cenu hanobenia nás, ktorí pracujeme a trpíme! I teraz nad 24 Martinčanmi visí žalár od 6 týždňov po 8 dní za „Hej Slováci“.

Ešte raz, drahý môj brat, prosím Vás uvážiť slová moje: sú ony pravé a pravdivé. A nehnevajte sa za tón, ja už ináč neviem muzikovať, keď mi duša horí a srdce kypí!

Váš oddaný cti(t)eľ Svetozár Hurban Vajanský

(AMS)

List 146. S. H. Vajanský Vladovi Hurbanovi

Turčiansky Sv. Martin 18. 9. 1900

Drahý Vlado!

Zase ma upiekli na 5 mesiacov.[1156] Prosím Ťa, odpíš mi, kedy mi je zmenka zročná, pošlem Ti novú s interesom, lebo celú sotva vyplatím toho roku, až v apríli b. r. Aby si nemal s tým pletky. Väzenie je ordinárne,[1157] ani fajčiť, ani vína, ani čítať, len to, čo tam majú, a to výlučne len po maďarsky (hovädstvá pseudo-historické s haze a honfoglalási),[1158] ani duchny, ani podušky. Peniaze nám odoberú do krajciara, dostanem numero![1159] Tykajú porkolábi.[1160] Keď vníde do cely, musíš stáť „habt-acht“.[1161] Atď… Šaty smieme mať svoje… Nuž tak, ale to nič nerobí — však jako bude, tak bude, a keď i nijako nebude, predsa len bude!!

Tvoj brat

(AMS)

List 147. S. H. Vajanský Ide Hurbanovej a deťom

Banská Bystrica 25/9 900, Palác justície

Drahí moji!

Sedíme zdraví. Ja s Mudroňom,[1162] Šoltésom[1163] a Halašom[1164] v jednej cele, jasnej a suchej. Dula[1165] sedí s(o) Škultétym,[1166] dvaja len. Ostatní sú po 6-7 v dvoch izbách.[1167] Duchny sú v kufroch, bundička bola poduškou. Niekoľko kníh som si vyniesol z kufrov. Včera sme neobedovali, bol súd do 1 2. Večer sme jedli pečienku a plnenú papriku. Ostatne den Umständen angemessen.[1168] Tak asi jako náš drozd: vodu a semenec. Naši väzni nenaučili sa ešte spať v kóteri,[1169] žalúvajú sa na bezsonicu: hľa, kto má prax, starý zločinec, tomu je ľahšie.

Peniaze, hodinky nám odobrali, no sú tu hodiny väzenské, ktoré tlčú každú 1 hodinu a upomínajú na beh času.

Mudroň číta môjho Horáca, Šoltés a Ondrej píšu listy. Prejsť sme sa boli od 6. — 7. ráno. Prechádzame sa sami, my, Martinci. To náčinie strieborné sa veľmi zišlo.

A čo tam u vás nového v Európe? Čína jako je?

Kuchárik[1170] je chorý, na ruke má vred. Tritt tremel[1171] je zdravý. Nepotrebujem nič, tedy sa nestarajte. Večer svetla nemáme — predbežne. A načo?

Váš otec Svetozár

(SAPL)

List 148. S. H. Vajanský Ide Hurbanovej

[1172]

Sme zdraví, sedíme, čítame, 2 hod. denne prechádzame sa, ešte nič nepíšem. Pošli mi „Kultur der Renaisance“ od Jakoba Burckharda.[1173]

Tvoj Svetozár

(SAPL)

List 149. S. H. Vajanský Ide Hurbanovej

[1174]

Málo kníh ešte. Pošli mi prosím „Geschichte der Päpste“[1175] III. zväzok, Tolstého I. zväzok, kde je „Detstvo i otročestvo“. Oľa[1176] nech píše. Vlado[1177] ešte nepísal.

Váš Svetozár

(SAPL)

List 150. S. H. Vajanský Ide Hurbanovej

Banská Bystrica 14. 11. 1900

Drahá duša!

List od 12-ho[1178] som mal už 13. v rukách, ďakujem zaň i za správy. Tu nič zvláštneho: mám sa celkom dobre, prechádzam sa pilno, robím, tuším so zdarom, na jednej väčšej práci.[1179] Keď nepracujem, čítam Homéra,[1180] teraz už Odyseu a odokrývam vždy nové a nové krásy. Lenže tie krásy ukážu sa len tomu v celej veľkosti a čistote, kto zná originál grécky, jeho lahodu a bohatosť. Najväčší básnik sveta i časov!

V nedeľu (11/11) bol ma navštíviť náš najbližší sused Janko.[1181] Bol veľmi milý, ja ho veľmi mám rád. Nedávno bol v Pešti, chlapci sa mu vraj dobre učia i chovajú. Sú u vdovy dr. Hermana, sestry Štefanovičovej.[1182]

Dvojmesačníkom[1183] sa už čas míňa… Zostaneme piati,[1184] a jestli Vlado[1185] Mudroň príde, tedy 6.

Časy máme na november prekrásne, teplé a suché. To je veľká výhoda pre väzňov. Jako ďalej bude, Boh zná, no už len príde zima a bude dobre. Najhoršie sú sloty a dažde.

Julo[1186] tedy letí parníkom do nového prístavu manželského: pozdravuj ho srdečne a želám mu všetko dobré.

Odpíš, keď odchodíš. Rudovi,[1187] Viere,[1188] Vieročke,[1189] Oľge,[1190] mamám[1191] pozdravenie.

Tvoj Svetozár Hurban

(SAPL)

List 151. S. H. Vajanský Ide Hurbanovej

Banská Bystrica 12. decembra 1900. Streda, exp. 13. decembra

Drahá duša!

Dnešný deň má rovnicu: 154 - 80 = 74. Ďakujem za rodinné správy. Tej vianočnej cesty Vladovej[1192] sa bojím — je to predsa len dlhý svet a zima je vrah človeka. Ja som mal na vianočnej ceste zmrznúť. Dľa Tvojho opisu to bola tedy strieborná svadba o 24 beštekoch.[1193] Aby už len dobre bolo. U nás všetko po starom. Mudroň[1194] et comp. sa pomaly chystá (na Štedrý deň ráno o 9-tej vyletia traja, on a Halaša[1195] a Cipár).[1196] Prídu už o 2-hej do Martina.

Kosta[1197] mi písal už dve karty, z druhej som neporozumel pasus o plechárskom ježovi Ignácovi.[1198]

Teraz máme krásne, mrazné dni, vŕšky ponad Hronom sú pokryté sňahom. Z chodbového obloka vidno o 8-mej ráno vliecť sa vlak od B. B. popri Šalkovej k Breznu. Ide tak pomaly, že by ho suchotinársky slimák predbehol, zato sa z neho kadí jako z Etny a Popokatepetla[1199] a hvízda, jakoby chcel Prašivú prehodiť hore nohami. Vicinálka taká, jaká má byť dľa „Fliegende Blätter“.[1200]

Ostatné Ti mohli všetko svobodáši[1201] rozpovedať. Práca mi ide jako obyčajne, raz horšie, raz lepšie. Druhú časť,[1202] povedz Jožkovi,[1203] dokončím asi koncom dec. možno — no nie iste. Čo s tým, ešte neviem, povedz J. Škultétymu, že jestli neprišiel na konkurz[1204] nejaký znamenitý román, nech o dva mesiace predĺžia termín, tedy do konca febr., tedy zadám prácu na konkurz pre naklad. spolok. Bude to veľká, hodná kniha formátu Sládkoviča…[1205] Už sa viac nešmyknem, už mám vec v kapse, rom. bude, teraz mi na duši leží iba kvalita. Že budú i znamenité veci, o tom som si istý, len by som chcel z neho „chef d’ouvres“,[1206] a to neviem, či Boh dožičí. Modlievam sa za zdar milému Bohu nášmu!

Tvoj Svetozár

(SAPL)



[1107] Viliam Pauliny (1877 — 1945) — v tom čase praktikant Tatra banky, neskôr bankový úradník v Banskej Bystrici, za Slovenského národného povstania povereník Slovenskej národnej rady, bol umučený nemeckými fašistami.

[1108] Išlo o blížiaci sa proces banskobystrický s 28 Slovákmi-Martinčanmi, ktorí museli chodiť na vypočúvanie do Banskej Bystrice. Bystrická súdna stolica v spise č. 2749/tr. 1899 žalovala podľa §174 trestného zákona pre „prečin búrenia proti národnosti“ nasledujúcich martinských občanov: Matúša Dulu, Vieru Dulovú, Etelu Cablkovú, Elenu Švehlovú, Blažeja Bulu, Jána Šimku, Svetozára Hurbana, Jána Meličku, Vladimíra Mudroňa, Andreja Halašu, Jozefa Škultétyho, Jozefa Capku, Štefana Cablku, Jána Cablku, Ľudovíta Šoltésza, Jozefa Fábryho, Jozefa Cipára, Andreja Sokolíka, Samuela Kuchárika, Ďura Čajdu, Konštantína Hurbana, Pavla Mudroňa, Vladimíra Horváta, Petra Kompiša, Gedeona Turzu, Júliusa Braneckého, Antona Nováka a Antona Bielka (Národné noviny XXX, 1899, č. 141 — 142, 144). Žaloba za „búrenie proti národnosti“ považovala skutočnosť, že spomenutí Martinčania 24. júna 1898 „boli na železničnej stanici oproti redaktorovi „Národných novín“ Ambrovi Pietrovi, keď prichádzal domov z Pešti „od tlačového súdu“. Chýrnikovú správu o tom priniesli Národné noviny XXX (1899), č. 11 pod názvom Kriminál.

[1109] T. j. Viliama Paulinyho.

[1110] Išlo o prácu Eduarda Alberta (1841 — 1900) českého profesora chirurgie na univerzite vo Viedni Poesie aus Böhmen (1895).

[1111] Narážka na Albertove preklady Vrchlického básní do nemčiny, ktoré vyšli r. 1895.

[1112] maliciózne (z tal.) — zlomyseľné

[1113] ex asse (lat.) — úplne, z celku

[1114] Jozef Hyrtl (1810 — 1894) — nemecký anatóm. V r. 1837 — 1845 pôsobil ako profesor anatómie v Prahe, potom až do r. 1874 pracoval vo Viedni. Zaujímal sa aj o filozofiu a filológiu.

[1115] Theodor Billroth (1829 — 1894) — švajčiarsky lekár, profesor chirurgie v Zürichu, pritom nadaný hudobník, blízky priateľ hudobného skladateľa Johannesa Brahmsa

[1116] Vojtech Šafárik (1831 — 1902) — syn Pavla Jozefa Šafárika, významný vedec v odbore chémie. Zaujímal sa aj o astronómiu.

[1117] Wilhelm Humboldt (1767 — 1835) — nemecký diplomat, jazykovedec, teoretik umenia, zakladateľ univerzity v Berlíne

[1118] aberratio naturae (z lat.) — poblúdenie talentu, charakteru

[1119] Narážka na Albertovo zamestnanie ako vedca-chirurga.

[1120] V článku Národných novín Súd (XXXI, 1900, č. 3) sa o rozhodnutí banskobystrického súdu na základe žaloby štátneho zástupcu Karola Zelenku uvádzalo: „Pre prečin búrenia… sú za vinných uznaní a nasledujúcimi trestami pokutovaní: Matúš Dula 3-mesačné väzenie; slečna Viera Dulová 50 zl. pokuty, v páde nemožnosti platenia 10-dňové väzenie; slečna Etelka Cablková 100 zl. peňažitej pokuty, v páde nemožnosti platenia 20-dňové väzenie; slečna Elena Švehlová 50 zl. peňažitej pokuty, v páde nemožnosti platenia 10-dňové väzenie; Blažej Bulla 2-mesačné väzenie; Svetozár Hurban 1-mesačné väzenie; Andrej Halaša 1-mesačné väzenie; Jozef Capko 1-mesačné väzenie; Štefan Cablk 1-mesačné väzenie; Ján Cablk 14-dňové väzenie; Ľudovít Soltész 14-dňové väzenie; Jozef Cipár 1-mesačné väzenie; Andrej Sokolík 14-dňové väzenie; Samuel Kuchárik 14-dňové väzenie; Juraj Čajda 1-mesačné väzenie; Konštantín Hurban 1-mesačné väzenie; Pavol Mudroň 14-dňové väzenie; Peter Kompiš 1-mesačné väzenie; Július Branecký 14-dňové väzenie; Anton Novák 14-dňové väzenie; Anton Bielek 1-mesačné väzenie; Okrem toho odsudzujú sa menovaní (s niektorými výnimkami bezmajetných) na zaplatenie súdobných útrat 112 zl. 47 kr. Spod žaloby sú oslobodení: Ján Meličko, Ján Šimko a Vladimír Horvát“. Podľa tejto správy odsúdení apelovali: Na základe apelácie súd oslobodil Vieru Dulovú, zmenil trest Etele Cablkovej zo 100 zl. na 100 korún (Národné noviny XXXI (1910, č. 38). Vajanský v liste narážal na tieto skutočnosti.

[1121] Politický proces 28 Slovákov a Sloveniek pre búrenie, jehož záverečné pojednávanie bolo pred kráľovskou súdnou stolicou v Banskej Bystrici dňa 4. a 5. januára 1900. Verne dľa stenografických zápisiek zostavil Svetozár Hurban Vajanský. Turč. Sv. Martin 1900. Tlačou Kníhtlačiarskeho-úč. spolku, s. 110.

[1122] V chýrniku Národních listov na r. 1900 v č. 140 sa o Salvových Slovenských listoch písalo: „Slovenské Listy“ Salvovy opět vycházejí, ale jako časopis zábavný a poučný. Jako politický týdenník vycházely dva roky, byly velmi oblíbeny i dosti rozšířeny. O tom, proč zašly, dovídáme se: Když jednou v humoristické části byla satyra na vlastence, kteří při plných sklenkách „hejslovenčí“ pohoršili se tři podílníci kauce a své podíly po 1000 zl. vzali si zpět. Tu Salva nemoha kauce doplnit, musel list zastavit. Salvovo vlastenectví je příliš dobře osvědčeno, aby bylo potřebí dokazovati, že i on má národní hymnu v uctivosti. Satyra jeho byla naměřena na plané vlastenčení při pivě, kterého je i na Slovensku nazbyt…“

[1123] Pozri Menoslov… č. 96.

[1124] zdefraudoval abonementy (z franc.) — spreneveril predplatné. Narážka na osvedčenie Karola Salvu vo Verejnej hovorni Národných novín z 10. apríla 1900 (č. 42), v ktorom sa okrem iného uvádzalo: „Že som pp. predplatiteľom ich predplatky nevrátil príčinou je, že som až dosiaľ pracoval na vzkriesení „Slovenských listov“, čo sa stane tým spôsobom, že od mája t. r. nový ilustrovaný týždenník pod názvom Slovenské listy vydávať budem, predplatky na bývalé Slovenské listy zaslaté vynaložím na tento nový časopis. Ktorý z pp. predplatiteľov bývalých Slovenských listov by s týmto uzrozumený nebol, tomu predplatok na požiadanie vrátim“. Karol Salva skutočne začal vydávať Slovenské listy. Týdenník poučno zábavný, ale vyšli len tri čísla. Preto Vajanský narážal na predplatné.

[1125] viš (z nem. der Wisch) — handra, bezcenný spis

[1126] faliment (z franc.) — úpadok, bankrot

[1127] Ironická narážka na spojenie Karla Salvu a Karela Kálala ako Sancha Panzu a Dona Quijota.

[1128] Karel Kálal (1860 — 1930) — český pedagóg, spolupracoval s Karlom Salvom. Tak napr. r. 1896 vydal i Slovník slovensko-český a československý, r. 1914 vydal Kálal prácu Slovensko v české škole a pod. „Jeho veľkočeské názory“ píše J. Jablonický, „podľa ktorých sú Slováci Česi, zbytočne vytvárali nedôveru Slovákov, najmä z okolia „Národných novín“ (pozri Jablonického štúdiu: Príspevok k česko-slovenským vzťahom od konca 19. storočia do roku 1914, Historické štúdie SAV, 1958, s. 25).

[1129] ein dunkler Ehrenmann (nem.) — temný človek, bezvýznamný človek

[1130] napyščeno (z rus.) — nafúkane, bombasticky

[1131] švingulant — podvodník

[1132] V spomenutom článku Národních listov Slovenské Listy Salvovy sa doslova uvádzalo: „List tento bude bohdá Slovensku sloužit více než politický. I česko-slovenská vzájemnost má v listě vynikající místo, to nám zaručuje již jméno Salvovo… Pro vzájemnost je nám takový list na Slovensku velmi potřeben…“

[1133] ex asse (lat.) — z celku, tu vo význame v úplnosti

[1134] Asinus ad lyram (lat.) — somár pri lýre (rozumie sa do toho ako hus do piva)

[1135] po absurdum (z lat. ad absurdum) — do nemožnosti

[1136] Pozri Menoslov… č. 111.

[1137] Peter Pálka (1827 — 1903) — správca filiálky Turč. Sv. Martinskej sporiteľne v Liptovskom Mikuláši

[1138] obscenno travestoval (z lat.) — nehanblivo zosmiešňoval

[1139] sottise (z franc.) — hlúposti

[1140] Rebus hic stantibus (lat.) — V takejto situácii.

[1141] inkviruje — vypočúva, vyšetruje

[1142] grand journal (franc.) — veľký denník

[1143] Josef Kuffner (1855 — 1928) — český novinár a spisovateľ, od r. 1884 bol redaktorom Národných listov, v ktorých viedol rubriku fejtónov, divadelnej kritiky a nedeľnú zábavnú prílohu

[1144] Išlo o článok Nové prznenie rodín, Národné noviny XXXI (1900), č. 60, v ktorom sa citujú úradné listiny č. 1634/VII b Úkaz uh. k. bernému úradu v Trenčíne zaslaný ministerstvom 7. februára 1900 a z nich vyplýva, že zo Slovenska vyviezli ďalšie siroty do maďarských dedín a miest, a to z Čadce 12, z Kysuckého Nového Mesta 8, zo Žiliny 4. Národné noviny to komentujú nasledovne: „Z týchto úradných listín vyplýva po prvé, že odoberanie detí slovenským rodičom a vláčenie ich šupom do maďarských vidiekov je vládnym tajným aktom a deje sa na útraty daňujúcich občanov, ba ešte i na útraty chudobného fondu!! Po druhé, že pritom nejde o zaopatrenie sirôt, ale ako úkaz i kvitancia hovorí, ide o kolonizáciu slovenských detí do krajov maďarských. Z toho vysvitá i cieľ: slovenský ľud zčapovať z krve a tú krv transfundovať (preliať) do Maďarov. Tedy máme pred sebou zvieracký, hnusný experiment s ľudskými telami, pričom duše hynú a srdcia krvácajú“.

[1145] Článok nevyvolal súdny proces, ako predpokladal Vajanský.

[1146] šuft — niktoš, darebák

[1147] macht sich wichtig (nem.) — robí sa dôležitým

[1148] Na druhom zjazde slovanských novinárov v Krakove sa Vajanský zblížil s Júliusom Grégrom. Pozri článok Druhý sjazd žurnalistov slovanských, Národné noviny XXX (1899), č. 115 — 116, 118, 120.

[1149] Či Július Grégr r. 1900 navštívil Martin zostáva otvorenou otázkou. Národné noviny na r. 1900 o tom neprinášajú nijakú správu.

[1150] kretinského kolompoša (spr. kreténskeho kolompoša, franc.-maď.) — blbého hlaváča

[1151] Tu naráža na politické, filozofické a spoločenské názory T. G. Masaryka.

[1152] V podobnom duchu priniesli Národné noviny (XXXI, 1900, č. 100) chýrnikovú správu o smrti nemeckého filozofa Friedricha Nietzscheho, označujúc ho za „filozofa dekadentov, náuky o nadčloveku, vyznávača skepticizmu a ateizmu“. (Bližšie v pozn. č. 23 k listu č. 36.)

[1153] Vajanský naráža na skupinu hlasistov. (Bližšie o nich v pozn. č. 3 k listu č. 125.)

[1154] handerlumpov (z nem.) — darebákov

[1155] kridatár (lat.) — krikľún

[1156] Posúdení 28 Slováci v banskobystrickom procese podali proti výroku súdu odvolanie. Sedriálny senát pozmenil výrok súdu (publikovali ho Národné noviny XXXI, 1900, č. 113 v článku Náš politický proces) nasledovne: „Andrejovi Sokolíkovi prijíma sa prosba o revíziu a exekvovanie kuriálneho výroku sa zastavuje; Vladimír Mudroň prepúšťa sa na dva mesiace zo zdravotných ohľadov, za tým má prosbu prípadne obnoviť; Jozefovi Fábrymu povoľuje sa odsedieť trest v Martine na svojej strave zo zdravotných ohľadov a Jozefovi Cipárovi odročuje sa termín na 1 mesiac. Ostatné prosby zavrhli. Matúš Dula žiadal odročenie na dva týždne a nepovolili mu. Spoločnú prosbu o revíziu podal Pavel Mudroň s prívetom slovenským… Krem spomenutých štyroch všetkých ostatných hneď tam podržali a uväznili. Títo posúdení sú nasledovne: Matúš Dula na šesť mesiacov, Svetozár Hurban na päť mesiacov, Pavel Mudroň, Andrej Halaša každý na tri mesiace, Jozef Škultéty, Jozef Capko, Štefan Cablk, Ján Cablk, Ľudovít Šoltész, Samuel Kuchárik, Ďuro Čajda, Konštantín Hurban, Peter Kompiš, Gedeon Turzo, Július Branecký, Anton Novák, Anton Bielek odsúdení sú každý na dva mesiace väzenia. A tak zavreli sa za nimi brány väzenia“. Vajanský v liste naráža na tento zvýšený trest, ktorý nastúpil 24. septembra 1900 v obyčajnom štátnom väzení v Banskej Bystrici. Väzenie opustil 24. februára 1901.

[1157] ordinárne (z lat.) — bežné, obyčajné

[1158] s haza a honfoglalási (maď.) — s dobytím krajiny

[1159] numero (lat.-tal. hovor.) — číslo

[1160] porkoláb (z maď.) — dozorca, väzenský strážca, žalárnik

[1161] habt — acht (nem.) — pozor, tu vo význame stáť v pozore. Na túto skutočnosť reaguje chýrniková správa Naši väzni (Národné noviny XXXI, 1900, č. 121): „… zaobchodia s nimi tak ako s obyčajnými väzňami, ktorí zbíjali, defraudovali z obecnej alebo štátnej kasy…“

[1162] Pozri Menoslov… č. 78.

[1163] Ľudovít Šoltész (1837 — 1915) — obchodník v Martine, manžel slovenskej spisovateľky Eleny Maróthy Šoltészovej

[1164] Pozri Menoslov… č. 33.

[1165] Pozri Menoslov… č. 18.

[1166] Pozri Menoslov… č. 116.

[1167] O umiestnení väzňov v celách priniesli Národné noviny (XXXI, 1900, č. 116) dopis z Banskej Bystrice pod názvom Naši väzni. V ňom sa uvádzalo: „Zavretí sme v štyroch celách: v prvej sedí Dula a Škultéty, s nimi v susednej Mudroň, Svetozár Hurban, Šoltész a Halaša; v tretej hneď nasledujúcej: Čajda, Bielek, Novák, Turzo a Branecký, v štvrtej oba Cablkovci, Capko, Kompiš, K. Hurban a Kuchárik. Sme tedy všetci bezprostredne pohromade. Väzenie naše je v druhom poschodí“.

[1168] den Umständen angemessen (nem.) — okolnostiam primeraný

[1169] v kóteri — t. j. vo väzení, v cele

[1170] Samuel Kuchárik (1857 — 1937) — pokladník Tatra banky v Martine. Kuchárik trpel na silné reumatické bolesti. (Pozri v článku Ďura Čajdu Ako zaobchádzali s nami vo väzení kráľ. súdnej stolice b. bystrickej odtlačený v Národných novinách XXXI, 1900, č. 142.)

[1171] Tritt tremmel (nem.) — doslova kráčajúci sochor. Takto volali v martinskom kruhu Antona Bielka.

[1172] Na prvej strane korešpondenčného lístku adresa: Blahorodá pani Ida Hurbanová, Turócz-Sz-Márton

[1173] Dielo švajčiarskeho kultúrneho kritika Jakuba Buchharda vyšlo v Basileji r. 1860. Plné znenie názvu je: Die Kultur der Renaisance in Italien (Renesančná kultúra v Taliansku). Vajanský mal podľa všetkého tretie vydanie, ktoré vyšlo v Lipsku r. 1877.

[1174] Na prvej strane korešpondenčného lístku adresa: Blahorodá pani Ida Hurbanová, Turócz-Szent-Márton

[1175] Práca nemeckého historika Ludviga Freiber Pastora von Kampersfeldena (1854 — 1928) Geschichte der Päpste seit dem Ausgang des Mittelalters (Dejiny pápežov od konca stredoveku…) mala 16 zväzkov. Vajanský mal v rukách pravdepodobne prvé zväzky tretieho vydania diela, ktoré začalo vychádzať r. 1899.

[1176] Pozri Menoslov… č. 42.

[1177] Vlado Hurban bol v tom čase žiakom reálky v Hodoníne.

[1178] Idin list z 12. novembra 1900 sa zachoval v archíve Márie Lackovej v Mikuláši.

[1179] Vajanský v bystrickom väzení v prvej polovici novembra 1900 pracoval na rukopise prvého dielu románu Kotlín.

[1180] Vajanský čítal Homérovu Odysseu v gréckom originále. Homérova básnická skladba bola jednou z najčítanejších a najobľúbenejších kníh Svetozára Hurbana.

[1181] Janko Kyseľ — švagor Svetozára Hurbana, ktorý Vajanského a jeho slovenských spoluväzňov často navštevoval v bystrickom väzení

[1182] MUDr. Emanuel Herman (1852 — 1898) bol lekárom vo Zvolene. Ako vysvitá z listu vdova Ľudmila Hermanová rodená Štefanovičová žila po smrti manžela vo Viedni.

[1183] Na dva mesiace boli posúdení: Jozef Škultéty, Jozef Capko, Štefan Cablk, Ján Cablk, Ľudovít Šoltész, Samuel Kuchárik, Ďuro Čajda, Konštantín Hurban, Peter Kompiš, Gedeon Turzo, Július Branecký, Anton Novák a Anton Bielek. V bystrickom väzení v tom čase nesedel Jozef Cipár, ktorý si svoj trest odpykal o niečo neskôr v martinskom väzení. (Nastúpil tam 23. októbra 1900.)

[1184] Vo väzení zostali ešte: Matúš Dula, Svetozár Hurban, Pavel Mudroň, Andrej Halaša, Jozef Fábry a Vlado Mudroň, ktorý prišiel neskôr (24. novembra 1900) a ležal vo väzenskej nemocnici.

[1185] Vlado Mudroň (1864 — 1915) bol synom bratislavského advokáta Michala Mudroňa.

[1186] Július Markovič MUDr. (1860 — 1913) — lekár v Novom Meste n/Váhom. Oženil sa po druhý raz r. 1900 s Marienou Mikeskovou, dcérou trenčianskeho národovca Mikesku. Vajanský komentuje zrejme túto udalosť.

[1187] Rudovi — t. j. Rudolfovi Markovičovi JUDr. (1866 — 1934), Vajanského zaťovi, advokátovi v Novom Meste n/Váhom

[1188] Viere Hurbanovej vydatej Markovičovej svojej staršej dcére.

[1189] Pozdrav sa týka vnučky Vajanského Viery Markovičovej (1899 — 1945).

[1190] Oľga Hurbanová — mladšia dcéra Vajanského. (Bližšie pozri Menoslov… č. 42.)

[1191] T. j. vlastnej matke Svetozárovej Anne Hurbanovej a Vierinej svokre, matke Rudolfa Markoviča, pani Márii Markovičovej, rodenej Petrovičovej.

[1192] Vajanský mal obavy z Vladovej cesty z Hodonína do Martina. Vlado cestoval domov na vianočné prázdniny.

[1193] Narážka na svadbu Júliusa Markoviča. (Bližšie v pozn. č. 9 k listu č. 150), o 24 beštekoch (z nem. das Besteck) — príbor. Tu vo význame hosťoch.

[1194] Pozri Menoslov… č. 78.

[1195] Pozri Menoslov… č. 33.

[1196] Jozef Cipár (1860 — 1923) — stolár v Martine (Národné noviny 1923, č. 76.)

[1197] T. j. brat Konštantín Hurban.

[1198] T. j. Ignácovi Országhovi, účtovníkovi a neskôr statkárovi v Martine. „Plechárňou“ sa volalo kasíno, kým stálo na Fábrovskom pozemku, pretože sa tam vyberali príspevky do plechovej škatule (informácia dr. Pavla Halašu). Po postavení Domu sa presťahovalo kasíno sem na prvé poschodie. Országh bol pokladníkom kasína, preto tá narážka. Kasína boli vlastne spoločenské kluby v Uhorsku, ktoré združovali ľudí na základe spoločenskom a neraz (ako to bolo v prípade Turčianskeho kasína v Martine) i na princípe národnostnom. Turčianske kasíno bolo vlastne zhromaždišťom martinských národovcov. Spravidla tu vítali aj všetkých cudzích hostí.

[1199] Etna — 3295 vysoká sopka na Sicílii; Potokatepetl — 5452 m vysoká sopka v Mexiku; Tu ironická narážka na vlak idúci od Banskej Bystrice k Breznu a na dym vychádzajúci z rušňa.

[1200] Fliegende Blätter — ilustrovaný humoristický nemecký týždenník vychádzajúci od r. 1844 v Mníchove. Časopis bol v Uhorsku hodne rozšírený. Začiatkom 20. storočia ho redigoval Július Schneider. Vajanskému pohľad na bystrickú „vicinálku“ pripadal humorne, preto to prirovnanie.

[1201] svobodáši — t. j. Jozef Škultéty, Jozef Capko, Štefan Cablk, Ján Cablk, Ľudovít Šoltész, Samo Kuchárik, Ďuro Gajda, Konštantín Hurban, Peter Kompiš, Gedeon Turzo, Július Branecký, Anton Novák a Anton Bielek. Domov prišli 24. novembra 1900. (Pozri chýrnikovú správu Dnes, odtlačenú v Národných novinách XXXI, 1900, č. 139.)

[1202] T. j. druhý diel rukopisu románu Kotlín.

[1203] Jozefovi Škultétymu zrejme Ida referovala.

[1204] Konkurz na román predĺžil Kníhkupecko-nakladateľský spolok do 28. februára 1901. Oznam vyšiel pod názvom Literárny súbeh v Národných novinách XXXII (1901), č. 2. Vajanský skutočne román Kotlín na súbeh poslal. Zaznačil to Šk(ultéty) v Slovenských pohľadoch na r. 1901 (s. 469 — 470) s veľkým uspokojením: „Keď na náš súbeh on dáva nám svoju prácu, jej prijatie medzi nami je vecou samo sebou sa rozumejúcou. Výsledok nášho súbehu bude udalosťou v slovenskej literatúre.“

[1205] Vajanského román Kotlín vyšiel v takom istom 8° formáte ako Spisy básnické Andreja Sládkoviča (zväzok II. s podobizňou básnikovou. Turč. Sv. Martin. Vydal Kníhkupecko-nakl. spolok 1900).

[1206] „chef d’ouvres“ — veľdielo





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.