Zlatý fond > Diela > Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského II


E-mail (povinné):

Svetozár Hurban Vajanský:
Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského II

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Nina Dvorská, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Jana Pálková, Zuzana Berešíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 36 čitateľov

1895

List 78. Jan Jakubec S. H. Vajanskému

Velectěný příteli,

nevím, dovolíte-li mi, abych Vás směl takto po starém způsobu oslovovati. Váš poslední list[765] by mně aspoň k tomu dával málo práva.

Vidím, že se na mne snad horšíte pro to, že jsem vám posud neodvedl vypůjčených 26 listů Kollárových, které mně Vaše velect. pí. matka[766] zapůjčila laskavě za účelem literárního studia. Sám jsem byl překvapen, když upozornil mne Váš list, že budou tomu pomalu tři léta, co mám u sebe tyto Vaše památky literární. Dovolte, abych Vám věc tuto poněkud vysvětlil. Jak jsem se vrátil ze Slovenska,[767] nabyl jsem přesvědčení, že musím za příčinou literárního studia ještě jednou navštívit Slovensko; chováť zvláště Sv. Martin velmi mnoho pramenů, bez nichž se biograf Kollárův[768] nemůže obejíti. Proto odkládal jsem s navrácením listů oněch, že je budu moci donésti na své místo zase osobně; nechtěl jsem je posílat po poště, aby se po prípadě při dopravě této neztratily. Proto jsem odkládal také s opsáním jich až do dnešního dne. To se Vám asi zas nebude zdát pochopitelným. Ale plyne to přirozeně z postupu mé práce. Založil jsem biografii Kollárovu trochu obšírněji. Studuji prameny postupně, napřed z první doby Kollárovy činnosti spisovatelské, pak chci přejíti k pozdější fasi. V první době musel jsem se pozastavit především při rozboru básnické činnosti Kollárovy. A ten vyžadoval na mně již přes tři léta času. Právě jsem zadal k České akademii odbornou práci „o Kollárově mluvě básnické“, práci to, která obsahuje asi 15 tiskových archů.[769] Jinak rozbor poesie Kollárovy mám jednak v rukopise, jednak sebrány k tomu prameny.[770] Teď poslední rok věnoval jsem všechen svůj čas výhradně Národopisné výstavě českoslov.,[771] kde působím v několika odborech.[772] Tím se zdržel postup mých prací o Kollárovi, a proto nedošel jsem ještě k tomu, abych si byl listy od Vás vypůjčené opsal. Ale to vše jsou věci, které Vás nijak nezajímají; Vy chcete své dopisy zpět, a nezbývá nic jiného nežli prositi Vás o krátké ještě strpení, než si dopisy ony opíšu. Nebude to dlouho trvat; odložím zatím všecky jiné práce a dám se do této.

Prose, abyste milostivé pí. matce tlumočil výraz mé hluboké úcty a budeli to vše přijato, pp. Svým přátelům a mým známým mé uctivé poručení, trvám

vždy stejně Vám oddaný J. Jakubec

18/5 95

[SAPL]

List 79. S. H. Vajanský Františkovi Adolfovi Šubertovi

Turč. Svätý Martin 20/6 1895

Blahorodný Pane!

Dňa 2. júla t. r. príde do Prahy väčšia slovenská spoločnosť (vyše 50 osôb prihlásilo sa dodnes)[773] s p. Mudroňom,[774] Dulom,[775] Dohnánym[776] na čele. Dňa 3. večer bude na Šafárikovej slávnosti, ustrojenej „Detvanom“,[777] dňa 4. a 5. chcela by navštíviť „Národnie divadlo“.

Všeobecne prosia ma, abych opýtal sa u Vás, nebololi by možné na menované večery postaviť na scénu 1.) Jana Výravu[778] a 2.) Dmitrija (Dvořák — Červinková).[779]

Konám povinnosti, keď Vám toto želanie prednášam, a prosím mi odpustiť smelosť.

Do radostného videnia v Prahe!

Váš oddaný ctiteľ Svetozár Hurban Vajanský

(LANM)

List 80. František Adolf Šubert S. H. Vajanskému

Velectěný Pane!

Váš vzácný list[780] naplnil mne velikou radostí. Těším se na příchod Váš i všech známych ctěných dam a pánů i budu hledět, abych Vašemu přání vyhověl. Rozumí se, že mi není možno dáti záruku, že nemoci jednotlivých členů nebo podobné jiné neodvratné příhody nezmaří v poslední chvíli moji dobrou vůli.

Přijeďte do Prahy — a nechať Vás přijede málo nebo mnoho, buďte jisti, že budete srdečně a bratsky uvítáni.

Poroučeje se Vám, velectěny pane, do Vaší laskavosti a přízně, skládám svou poklonu milostpaní choti Vaší i slečnám dcerám,[781] pozdravují všechny známe pány a v radostním očekávání Vašeho příchodu jsem

Váš oddaný ctitel F. A. Šubert

V Praze 21. června 1895

(SAPL)

List 81. Redakcia „Politiky“ S. H. Vajanskému

[782]

Slovutný pane!

Osmělují se, psáti Vám, slovutný pane, v záležitosti Vám i nám stějně důležité a vzhledem ke kongresu,[783] kterýž na den 10. srpna chystáte, zajistě vzácné. Mám za to, že nemálo by prospělo národnostem nemaďarským, kdyby své tažby a stesky uveřejňovaly v časopise v cizině přístupném. K tomu zajisté by se hodila „Politika“[784] výborně. Jsme ochotni uveřejnovati tak často, jak toho potřebí bude, zprávy o hnutí národnostním v Uhersku, o požádavcích národností a o utiskování jich se strany Maďarů.[785] Prosím jen, slovutný pane, byste o to se přičinil, aby z táboru slovenského, srbského i rumunského tiskových — ovšem úplně spolehlivých — zpráv hojně se nám dostávalo. Ujišťuji prv, že ze strany redakce v každé době co nejvyhodnějí stanovisko Vaše zastávati se bude.

Dovolují si ještě jednu prosbu. Kdežto Rumuni jazykem německým i francouským spravují Evropu o poměrech svých, neděje se tak alespoň nikoli v míře takové se strany slovenské! Chystám nyní obšírny německý spis „Die nationalen Verhältnisse in Österreich — Ungarn“[786] do tisku: prosil bych Vás, zajisté v zájmu věci Vaší, jstě sobě neobtěžoval v brzku zaslati mi stručný obraz celé situaci Vaši (totiž slovenské) a vylíčení bezpráví na národe slovenském páchaného ve všech oborech.[787]

Doufaje, že těmto prosbám mým laskavě vyhovíte, znamenám

v hluboké úctě vždy k službám ochotný Adolf Srb vrchní redaktor čas. „Politik“

V Praze 26/7 95

P. S.

Dovoluji si zaroveň prositi o důkladnou prácu pro „Politik“ o kongressu.[788]

(SAPL)

List 82. S. H. Vajanský Františkovi Adolfovi Šubertovi

Turč. Sv. Martin 13. augusta 1895

Blahorodý Pane!

Počas pobytu nášho v Prahe bol som tak smelý s tunajším učiteľom a regentom „Slovenského spevokolu“ v Martine, pánom Jánom Meličkom[789] u Vás opýtať sa, či by jeho dcéra Marta (15-ročná) nemohla dostať sa do konzervatór(i)a pražského.[790] Vy ste ráčili povedať, že len na trojročný kurz prijímajú — ostatne, že sa vyzviete podrobnosti a spôsoby, jakými by dievča mohlo zúčastniť sa muzikálnej výučby v Prahe vzhľadom na nemajetnosť rodičov, s prípadnými hmotnými obľahčeniami.

Poneváč férie[791] sa blíž(i)a ku koncu a rodičia by radi vedeli, bude-li možné niečo urobiť v tomto ohľade, prosím Vás o správu a krátku informáciu.

Jestli ste tedy nejaké kroky urobili, ráčte ma o nich upovedomiť — odpusťte — viem, že máte teraz plné ruky práce…

Dielo Vaše[792] tedy ide ladno ku predku, na návštevu si nemôžete sťažovať. Práve sme prišli z Pešti z kongresu uhorských nemaďarských národov, a síce veľmi spokojní a s nádejami na dobrý účinok pri ďalšom vývine.

Dňa 22. — 23. augusta máme tu v Martine naše výročné slávnosti národné! Jestli sami nemôžte, prosíme Vás, pripomnite to pred niekoľkými priateľmi: bolo by žiadúcno, aby aspoň niekoľko bratov Čechov zavítalo k nám.[793] Bude to slávnosť „Živeny“ ženského spolku a valné zasadnutie novopovolenej „Muzeálnej spoločnosti“.[794]

S výrazom hlbokej úcty

som Váš ctiteľ Svetozár Hurban Vajanský

(LANM)

List 83. Jaroslav Věšín S. H. Vajanskému

20. XI. 95

Nahnevaný Sveto!

Takto ma urgujú a Ty nič a nič — !![795]

Prečo? Čo sa durdíš?[796] Máš čosi proti mne? Alebo baby?

Teda povedz a bude dobre a nerob tajomstvá. Teraz čítam práve hlasne (a Nelke[797] musím vysvetľovať „Koreň a výhonky“).[798] Fajn!

Ostatné ultimatum čaká Tvoj Táta

(SAPL)

List 84. Jaroslav Věšín S. H. Vajanskému

Mnichov 29. 12. 95

Drahý táta!

Bol som chorý,[799] a preto len teraz.

Tvoj list, čo list od Teba, za tak dlhý čas ma nemálo potešil.

Dľa všetkého mal si, braček drahý, biedu v milej rodinke Tvojej. Ľutujem Vás srdečne. Chudera Viera veľa pretrpela[800] a Iduška tiež. Známe, vlastne Nella vie dobre, čo to je s Nieren[801] mať čo do roboty. I ju zase voľačo trápi.

Čo sa toho druhého týka — t. j. tých textů a t. d. — to už nechme bežať. Jedno spravil už volajaký „doktor“ Berger[802] a to druhé tiež jakýsi šornalist má v pazuchách.[803]

K novému roku Vám srdečne blahoželáme, aby ste hlavne zdrávy boli. Tie druhé biedy nedajú sa zmeniti. Nie aspoň na raz.

Že N. N. od 15. 1. 96 budú denníkom,[804] je pokrok velikánsky — ale aj s tým spojené námahy a rozčulenosti — jojoj! Braček, ak nemáte ešte alespoň 2 spolurobotníkov[805] — tedy zostaráš za 5 rokov telesne — veď len popísať bezmyšlénkove tolko papieru bolo by vela a ešte volačo mysleť pri tom. Nuž probovať možno!! teda: Waidmandheil!![806]

U mna nového nič, len robota. Malujem pro tunajšú výstavu potom pro Berlínsků a snáď, ak času bude, i pre Prahu volačo menšího.[807]

Kšeft ide biedne, ale já malujem ďalej.

Teda dobre sa majte a keď už rok celý bol zlý, planý — dufejme v nový čo ten donesie.

Tvoj uprimný táta

Pozdrav všetkým!

P. S.

Hanula bol u nás na vianociach. Je chudák biedný. Otec mu zomrel pred 14 dny.[808] Obraz[809] mu ide zle — ťažká úloha preňho!!

(SAPL)


[765] List Vajanského Jánovi Jakubcovi sa zatiaľ nepodarilo nájsť.

[766] t. j. Anna Hurbanová

[767] Ján Jakubec (pozri Menoslov… č. 48) navštívil Slovensko podľa všetkého asi r. 1888. Svedčil by o tom jeho článok v Osvěte (XVIII, 1888), ktorý vyšiel pod názvom Štrbské pleso. Črta ze slovenské pouti (s. 927 — 932).

[768] Zmienka sa týka štúdie O životě a působení Jana Kollára. K oslavě jeho stoletých narozenin napsal Jan Jakubec. Vydal Liter. a řečnický spolek „Slavia“. Praha 1893, 47 ss. Otázku biografie Jána Kollára nepovažoval Jakubec ešte za uzavretú.

[769] Rozsiahlejšiu štúdiu Kollár básnik a buditel uverejnil Ján Jakubec v druhom zväzku diela Literatúra česká devatenáctého století (Praha 1903), a to na s. 136 — 231.

[770] Išlo asi o rukopis Jakubcovej práce O Kollárově erudici básnické (Časopis Českého musea 1895).

[771] Národopisná výstava československá bola r. 1895. Na výstave bola i slovenská expozícia. Pozri o nej Vajanského úvodník Národopisná výstavka v Prahe od 15. mája 1895 v Národných novinách XXVI (1895), č. 57. Výstava bola ukončená 25. októbra 1895. Navštívilo ju 2 milióny ľudí.

[772] Jan Jakubec pôsobil najmä vo výkonnom výbore. O výstave vydal i prácu Národopisná výstava československá. Výstavy sa zúčastnila v dňoch 2. — 6. júla 1895 i väčšia skupina návštevníkov zo Slovenska.

[773] Slovenská vyše 100-členná skupina skutočne prišla do Prahy 2. júla 1895. Bola srdečne prijatá. Výstavku navštívila hneď 3. júla o 10. hodine. Slovenskú skupinu na výstave privítal František Adolf Šubert, podpredseda výstavného výboru. Pozri o tom bližšie v článku Slováci na národopisnej výstavke, Národné noviny zo 4. júla 1895 (č. 77).

[774] Pavel Mudroň sa výstavy zúčastnil. Pri vítaní na pražskej stanici odpovedal na privítací prívet Františka Adolfa Šuberta. Pozri Dopis z Prahy zo 4. júla, Národné noviny XXVI (1895), č. 78.

[775] Matúš Dula bol na výstave i so svojou dcérou Oľgou Dulovou. Dopis z Prahy, Národné noviny XXVI (1895), č. 78.

[776] Ľudovít Dohnány (1830 — 1896) — pravotár a sudca v Trenčíne. Výstavu v Prahe tiež navštívil.

[777] Detvan — spolok slovenských vysokoškolákov v Prahe. Šafárikovský večierok usporiadal spolok 3. júla 1895 v koncertnej výstavnej dvorane. Na večierku, ktorého sa zúčastnili aj hostia zo Slovenska mal prejav František Táborský. V programe vystupovala aj Oľga Dulová, hrala na cymbale. Pozri Šafárikovská slávnosť, Národné noviny XXVI (1895), č. 67.

[778] Slávnostný program večera v Národnom divadle upravený pre slovenských hostí vyzeral nasledovne: najprv bolo predstavenie hry Františka Adolfa Šuberta Ján Výrava, potom nasledoval slovanský pochod od Bedřicha Smetanu, pani H. Benoniová predniesla Prológ od Otakara Kučeru a na záver bol živý obraz, a to aj za spoluúčasti krojovanej časti žien zo Slovenska. Pozri o tom v Dopise z Prahy, 5. júl, odtlačenom v Národných novinách XXVI (1895) č. 79.

[779] Dimitrij — opera, pre ktorú libreto napísala Marie Červinková-Riegrová (1854 — 1895) a hudbu zložil vynikajúci český skladateľ Antonín Dvořák (1841 — 1904). Opera mala premiéru r. 1882. Šubert ju nezaradil na slávnostné predstavenie pre slovenských hostí.

[780] Ide o list Vajanského z 20. 6. 1895 (č. 79).

[781] t. j. Ide Hurbanovej a dcéram Viere i Oľge

[782] Hlavička listu: Redakce „Politik“ v Praze

[783] Išlo o kongres nemaďarských národností v Pešti, ktorý sa konal v dňoch 10. — 12. augusta 1895. Kongres prijal závery, ktoré vyšli ako Program spolčenia národných strán, rumunskej, slovenskej a srbskej v Uhorsku a Sedmohradsku (Národné noviny XXVI, 1894, č. 94). Slovákov na kongrese zastupovali Pavel Mudroň, dr. Samo Daxner, Svetozár Hurban, Gustáv Augustiny. Hostí zo Slovenska na kongrese bolo veľa. Ich zoznam uverejnili Národné noviny z 13. augusta 1895 (č. 94). V programe v podstate išlo o formulovanie jednotného postupu jednotlivých národných politických strán voči pomaďarčovacej politike v Uhorsku.

[784] Časopis Politik v českom duchu vydávaný nemecký denník v Prahe. Vychádzal od r. 1862. Jeho redaktorom bol Ján Stanislav Skrejšovský. Bol orgánom staročechov. V r. 1907 — 1919 vychádzal pod zmeneným názvom Union.

[785] V časopise Politik na r. 1895 vyšli nasledujúce články o národnostnom hnutí V Uhorsku: Eine ungarischen Nationalitäten, (č. 204), Magyarische Besorgnisse (č. 208), Die Wirthschaftsverhältnisse Ungarns (č. 212), Die Liga der Bedruckten (č. 222) a ďalšie.

[786] Adolf Srb (1850 — 1933) — český novinár, publicista a politik, v r. 1886 — 1895 redaktor časopisu Politik. Vydal spis Die Nationalen Verhältnisse in Österreich-Ungarn (Národnostné pomery v Rakúsko-Uhorsku).

[787] Či Vajanský žiadaný materiál zaslal, nepodarilo sa preveriť.

[788] Svetozár Hurban publikoval v časopise Politik na r. 1895 o kongrese nemaďarských národností v Pešti článok Der Nationalitäten Kongres in Budapest (Orig. Korrespondenz der „Politik“). Politik z 12. augusta 1895 (č. 221). V nepodpísanom článku, ktorého autorom bol podľa všetkého Svetozár Hurban, vyšiel i program kongresu nemaďarských národností.

[789] Ján Meličko (1846 — 1926) — evanjelický učiteľ, dirigent Slovenského spevokolu v Martine. Zaoberal sa úpravami ľudových piesní. Bližšie o tom v monografickej štúdii Ivan Hrušovský, Slovenská hudba v profiloch a rozboroch, Štátne hudobné vydavateľstvo, Bratislava 1964, s. 45.

[790] Marta Meličková (1880 — 1914) — dcéra Jána Meličku, nadaná hudobníčka. Na pražské konzervatórium sa nedostala, ale absolvoval ho Meličkov syn Vladimír Meličko (1893 — 1946), ktorý pokračoval v otcovej činnosti.

[791] férie (lat.) — prázdniny

[792] t. j. Národopisná výstava česko-slovanská. Bližšie v pozn. č. 7 k listu č. 78.

[793] Či to František Adolf Šubert urobil nevedno, lebo Národné noviny (XXVI, 1894, č. 99) referujúc o augustových slávnostiach (konali sa ako vidno z listu až 22. — 23. augusta) neuvádzajú hostí z Čiech.

[794] Minister vnútra povolil pod č. 27.829 stanovy Muzeálnej slovenskej spoločnosti (Národné noviny XXVI, 1895, č. 55), a tak hoci spoločnosť vznikla už r. 1893, jej prvé ustanovujúce zhromaždenie bolo 22. augusta 1895. Prvým predsedom sa stal Andrej Kmeť (pozri Menoslov… č. 54). Úlohou Muzeálnej slovenskej spoločnosti bolo združovať vedeckých pracovníkov, najmä z vlastivedných odborov. Muzeálna slovenská spoločnosť sa tiež pričinila o založenie Slovenského národného múzea v Martine. Roku 1896 začala spoločnosť vydávať Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti a r. 1898 časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti.

[795] Narážka na Věšínovu žiadosť už prv vyslovenú Vajanskému, aby napísal do Allgemeine Kunst-Chronik na r. 1896 článok o ňom i o jeho reprodukciách obrazov Či bude pršať, Preteky na slovenskej sedliackej svadbe i o ďalších siedmych skicách. Svetozár Hurban to neurobil. Pozri list č. 84.

[796] Asi narážka na Vajanského mlčanie, na veľkú prestávku v jeho listových odpovediach. Pozri list č. 84.

[797] t. j. Kornélii Věšínovej

[798] Vajanského román Koreň a výhonky vychádzal pôvodne v Slovenských pohľadoch na pokračovanie, a to: XV (1895), s. 140 — 155, 212 — 238, 356 — 366, 422 — 429, 681 — 692, 728 — 750; XVI (1896), s. 27 — 38, 94 — 104, 177 — 185, 240 až 249, 365 — 370, 415 — 426, 480 — 489, 672 — 681 a 741 — 754.

[799] Jaroslav Věšín v tom čase bol chorý na influenzu.

[800] t. j. Vajanského dcéra Viera Hurbanová. Viera ochorela na ľadviny.

[801] Nieren — (das Niere, nem.) — ľadviny, teda chorá na ľadviny

[802] Autorom Věšínovho portrétu skutočne bol dr. Rudolf Bergner (1860 — 1899), nemecký spisovateľ (nie Berger, ako uvádza Věšín). Štúdia o Věšínovi vyšla v Allgemeine Kunst-Chronik 1896, zoš. 5 — 6. Štúdiu reprodukuje De profundis (Samo J. Zachej) v obsiahlej stati Jaroslav Věšín, Národné noviny XLVI (1915), č. 72, 81, 87, 93 a 96. Bergner vysoko vyzdvihuje Věšínov umelecký záujem o Slovensko (Patril „k nemnohým, ktorí… originalitu slovenského kraja a národnosti slovenskej poznali“).

[803] Dr. Rudolf Bergner napísal aj texty k reprodukciám Věšínových obrazov uverejnených pri jeho štúdii o Jaroslavovi Věšínovi. Údaje v liste sú tu nepresné.

[804] Národné noviny sa skutočne od 14. 1. 1896 stali denníkom. Vychádzali šesťkrát do týždňa (XXVIII, od č. 5) až do 13. decembra 1898 (XXIX, č. 283), keď začali vychádzať tri razy do týždňa. Bližšie o tom v práci dr. Michala Potemru, Bibliografia slovenských novín a časopisov do r. 1918, Matica slovenská, Martin 1958, s. 80 — 81.

[805] Roku 1895 pracovali v redakcii Národných novín Ambro Pietor (zodpovedný redaktor), Svetozár Hurban Vajanský, Jozef Škultéty a Ďuro Čajda. Hoci sa Národné noviny stali denníkom, redakcia sa nerozšírila.

[806] Weidmandheil (spr. Weidmans Heil, nem.) — poľovnícky pozdrav — lovu zdar!

[807] Nepodarilo sa zistiť, na ktorých obrazoch Jaroslav Věšín pracoval.

[808] Hanulov otec Jozef Hanula zomrel koncom novembra 1895. Hanulu o tom vyrozumeli telegraficky, ale nemohol sa pre nedostatok finančných prostriedkov zúčastniť pohrebu (Jozef Hanula, Spomienky slovenského maliara, Matica slovenská, Martin 1940, s. 211).

[809] Hanula v Mníchove maľoval obraz Smrť Tomoryho v bitke proti Turkom pri Moháči (Jozef Hanula, Spomienky… s. 203).

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.