Zlatý fond > Diela > Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského II


E-mail (povinné):

Svetozár Hurban Vajanský:
Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského II

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Nina Dvorská, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Jana Pálková, Zuzana Berešíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 36 čitateľov

1899

List 125. S. H. Vajanský Andrejovi Kmeťovi

Turčiansky Sv. Martin 14. 2. 99

Dôstojný Pane!

Osvedčenie som dostal. Vyjde v štvrtočnom čísle,[1034] poneváč uternajšie je už plné. Ale prosím uvážiť toto:

1. My s „Hlasom“ nepolemizujeme, čo tých pánov najviac mrzí. S osvedčením dvoch tak vážnych ľudí urobí si „Hlas“ ohromnú reklamu! Obecenstvo, nemohúc pochopiť, o čom hovoríte, bude zháňať sa po „Hlase“, a tak jeho klebetám bude pridaná veľká vážnosť. Tým rozšíri sa i klebeta, i podrostie sila orgánu, založenému jako zdá sa cieľom bezohľadného trhania toho, čo už stojí. Nás už napadli tridsať ráz,[1035] napadli i Múzeum surovo,[1036] a neodvetili ste ani Vy, ani my. Myslím, táto procedúra je správna — a dosiaľ sa dokázala.

2. Keď už treba osvedčenie, tedy by som radil také, z ktorého čitateľ celú vec pochopí, aby nemusel zháňať sa po 8. čísle Hlasu. Takto nik nevie, čo vlastne vysvedčenie znamená, keď o Vašej cti a slovenstve nik nepochybuje, ani Hlas.

Prosím Vás, odpíšte mi hneď, jestli moju radu prij(í)mate, jestli mi nič neodpíšete, vyjde Vaše osvedčenie 16. febr., vo štvrtok!

Prosil bych Vás, jestli možno, dovoliť nám nespomenúť „Hlas“ v našom orgáne. Verte mi, bolo by škoda nášho orgánu a Vašich mien.

Čakám na odpoveď dychtive. V páde, že by sme vyšli z času, ráčte mi telegraficky oznámiť, čo ste uzavreli.

Váš oddaný Svetozár Hurban

(AMS)

List 126. Andrej Kmeť S. H. Vajanskému

Blahorodý Pane!

Hneď včera[1037] písal som, aby ste neuverejňovali nič, či došiel v čas list? — Ak aj vynde osvedčenie,[1038] nedržím to za veľkú chybu; aby nemysleli hlasisti,[1039] že neopováži sa im nikto protirečiť.

Ináč (úprimne hovorím), neschvaľujem Váš princíp „nepolemizovať“ s tým lebo s tým; môžte to vedeť odôvodniť vo všeobecnosti, alebo aspoň z prípadu na prípad; ale ráčte odpustiť, je v tom veľká dávka hrdosti, že niže svojej cti pokladáte polemizovať s tým lebo s oným; môžu byť prípady také. Ale vo všeobecnosti to ne(ob)stojí, princíp Váš ale aplikujete na celej čiare. Pohŕdate všetkým, čoho myšlienka skrsne mimo Martina, alebo snáď lepšie mimo redakcie N. N. Môže to byť niekedy dobre, ale ráčte dopustiť, niekedy môže byť aj zle. Ako neslobodno nepriateľa nikdy podceňovať (Maďari veru nepodceňujú, ale zadlávia i toho drobného žiačika, aby niekedy nevyrástol snáď z neho Žiak!), tak môžu sa nájsť ľudia, ktorí pokladajú Vám to nepolemizovanie za slabosť. Menovite domášneho nepriateľa nesmieme podceňovať, a čo je tá naša mlaď, ako si počína, než domášny nepriateľ? Známa je taktika Sv. Martinská sprvu fumigovať, leda ak v Černokň.[1040] vysmievať, kým nový časopis je ako-tak obstojný; keď urobí hrubú chybu alebo ukáže slabú stránku: vtedy naň drúkom, aby viac nestal. Neverím, že by ste nevyčkávali na n(i)ečo takého pri „Hlase.“[1041] Povedzme si „mea culpa“;[1042] akú sme si vychovali mládež, s takou trápme sa a takej oddáme svojím časom opraty, ak nám ich prv nevytrhne sama z ruky. Darmo je, nezaneprázňovali sme ju; odsocovaná, pohŕdaná bola všade; poľa k činnosti málo, tej „národnej roli dedičnej“ kultivovalo sa málo, pramálo. Zo samého teoretizovania a samého národoľubstva nevyžijeme; treba konkrétna práca, zaležaní sme všetci. Politizuje sa a nič viac. Treba bolo dávno dávať mládeži iný smer, smer ku práci. Čože je z Vašej Sv. Martinskej mládeže? Ak dvaja, traja netiahnete, nuž zastane národný stroj. Teraz mládež miesto čo by obrátila ostrie proti skutočným nepriateľom vonkajším, cerí zuby na svojich, na starých. Nepripisujme všetko zlé Masarykovi a Československej Jednote;[1043] (v)šak Masaryk vraj povedal, že „se v Martine jenom hýři“. Nerozumiem to v jeho zmysle; rozumiem to vo svojom zmysle, že sa vážne neštuduje. Preto nebolo by v terajších už zlých okolnostiach snáď bývalo zle, keď by ste sa s „Hlasom“ hneď vážne boli zapodievali. Z koho máme si vychovať nástupcov, keď nie z tej mládeže, aká blúdi okolo „Hlasu“?

V rýchlosti. Nestačím odmotať celé klbko myšlienok pre hosťa. Zbohom! Nehnevajte sa; slová majú úmysel najlepší. Zdravstvujte!

V Prenčove 15. febr. 99

Oddaný A. Kmeť

(SAPL)

List 127. Ambro Pietor S. H. Vajanskému

Vacov 15/2 99

Brat môj drahý Sveto!

Dobre ste urobili, že ste tú správu o odvrhnutí mojej prosby neuverejnili![1044] Sám som na to prišiel v pondelok popoludní, že najlepšie mlčať, ale bolo neskoro vám to telegrafovať, lebo telegram bol by som mohol poslať len v utorok ráno o 1 9. h., a vtedy ešte len ide najprv k direktorovi a odtiaľ ho expedujú. Nuž neskoro. Dnes som Vám telegrafoval, že neuverejniť. Prečo? A posteriori,[1045] ovšem, bolo by lepšie bývalo prosbu nepodať, no v tých okolnosťach, v akých som to vtedy urobil, urobil by som to aj dnes, ba ešte skôr, bo cítim, veľmi cítim ťarchu väzenia a začo? prečo? — — — No vec je vybavená a konec! Za neuverejnenie som ja hlavne preto, aby si „Hlas“ nemyslel,[1046] že to jemu kvôli na akési ospravedlnenie. A s blbstvami „Hlasu“ pokoj. Veď si len dobre prečítaj ešte raz tú poznámku na Štef. leták (str. 250)[1047] a kombinuj! Človek je tu v myšlienkach často rozháraný, nuž neskoro mi prišlo na um, že najlepšie s tými ľuďmi sa nezaoberať.

Mám sa tak-tak. Dosť trpkých chvíľ. Najlepšie by bolo, keby bolo vždy špatné počasie, ale tu máme teplé, krásne dni ani v máji. A keby aspoň nebolo toho zatvárania o 7. h. večer! A to potrvá do 1. mája. To sú výhľady! Aj ináč je všetko prísnejšie, ako kedysi bývalo. Segedín to zapríčinil.

Teraz nás je tu 7: my traja a štyria z „vyvoleného“. To je spoločnosť!

Nácko[1048] začína byť netrpezlivý, ani spávať nemôže, že bolia ho všetky údy; už si raz aj poplakal, chudák. Zabávame ho, ako môžeme. No veď mu to prejde, kým trochu navykne. Jeho šťastie, že ho dali sem a nie do Segedína.

Srdečný pozdrav celej redakcii!

Zbohom!

Tvoj úprimný A. Pietor

Ale ste všetci mlčanliví, nič nepíšete!

(SAPL)

List 128. Ambro Pietor S. H. Vajanskému

Vacov 17/2 99

Brat môj drahý Sveto!

Pár slov pre orientáciu. Iste vám je už známo, že Milan Hodža je už v Kluži.[1049] Odtiaľ písal Žiakovi medziiným: „Moje poznámky o „MSS“, na ktoré sa pán Škultéty[1050] tak veľmi nahneval, budem v páde polemie zastávať do posledných konzekvencií“. Strach a hrúza!

Ďalej: „Pero, ktoré chceš, aby sa zlomilo, ešte vlastne ani nezačalo písať. Čo my teraz robíme, je ešte len príprava. Pôjde to celkom ináč!! Poviem Ti úprimne: pokým páni v Martine, ktorých sa týka, nezačnú robiť, ako sa patrí, pokým redakcia Nár. Nov. nenastúpi cestu, akú žiada si každý zdravo zmýšľajúci človek, do tých čias budeme biť! A jestli nedosiahneme úspechu, začneme na vlastnú päsť. Jestli nepodarí sa kompromis, budeme rúcať; tedy už naozaj rúcať… Vynaložíme všetko k utvoreniu nových smerov, od dnešných (Vašich) zásadne odchylných! To je nie povedačka, to je pevný cieľ!“ — To sú obri! —

Žiak nie je spokojný s poznámkou „Pohľadov“ o jeho „Bájkach“.[1051] Veďže on ich písal práve s politickým namerením a tak že ich treba brať a nie ináč. A že vraj buráca! — Nuž, ako hovorím, je nespokojný.

Dnes je piatok a včerajšie N. N. sme nedostali. Mlčíte, mlčíte!

Pozdrav všetkým

Tvoj úprimný A. Pietor

NB. Ako rečeno, citované riadky z privátneho listu len pre orientáciu a nie k použitiu.

(SAPL)

List 129. Ambro Pietor S. H. Vajanskému

Vacov 21/2 99

Drahý Sveto!

Naliehajú na mňa, že o osude prosby treba obecenstvo poučiť. Mlčaním pominúť, že sa to nemá. „N. noviny“ že viac ráz dopustili sa tej chyby, že na všetky nápady a hlúposti mlčali. „Celé obecenstvo nevie čítať medzi riadkami a nevie kombinovať; preto sa mýli a každý nedôverivý vyberie si len to, čo utvrdzuje jeho namyslenie.“ Tak vraj aj teraz. „To posmeľuje ,mladých‘ a ich kotrmelce urobia smiešnymi nás všetkých“ ap.

Že som prosbu podal, to je zväčšia známe, ale menej známe je, na akom základe a aký jej osud.

Napísal som tedy pripojené riadky do novín[1052] pod svojím menom. To nie je polemia s „Hlasom“. A noviny budú i tak extra ictum.[1053] Preto možno uverejniť aj to, čo poslali Osvald[1054] a Kmeť; to ich slovo, ačkoľvek neviem, čo písali. Uverejniť a objasniť vec držím za potrebné ešte tohto mesiaca, poneváč „Hlas“ prinesie vraj čosi bez pochyby aj v budúcom čísle[1055] a potom by to už bolo ako polemia, keby predsa objasnenie potrebné bolo.

List tento dostaneš v stredu ráno, nuž ak len možno, daj to ešte do štvrtkového čísla![1056]

Máš pravdu, že amn.[1057] bola by v riadnych pomeroch uznaním akejsi viny; no pri mne sú pomery docela mimoriadne a mimoriadny aj spôsob odsúdenia. Sám Štef.[1058] len o výsledku pochyboval, a predsa prosbu podať mi kázal. Aj to máš pravdu, že z koho „Hlas“ žije, ale keď to len my vieme. Hľa, ako mnohí Salvovi[1059] uverili jeho komisným lžam, keď neboli poučení. Ovšem, aj ja mám v tom vinu, že sme mlčali. Nuž ale stalo sa. Moje riadky „Na objasnenie“ sú pravda celkom iného druhu. Prosba bola poslaná a bola odvrhnutá.

Nácko O.[1060] len s tým nebol spokojný, že nebolo oznámené, kedy šiel sem, aby ľudia vedeli, že mu majú sem písať. Vysvetľoval som mu to dosť, ale vieš, človek je v takej situácii nevrlý. Chudák, ešte je tu len 10 dní a už sa žaluje, že nemôže spávať nič, že je zmorený. No veď sa on pomaly aspoň trochu utíši, lebo zlý spánok je tu všeobecná choroba. Je to veru veľmi zle, menovite kto padá, ale hodne nepracuje. Ja som už celý ako jabloň šedivý; ani som to nevedel, iba keď ma holič upozornil, že ako som v tom pokročil. Žiak tiež nebárs vyzerá.

Pamätáš sa na to naše osvedčenie ohľadom spisovnej reči, čo bolo na čele Nár. novín uverejnené?[1061] Prosím Ťa, vyhľadaj to číslo a pošli mi ho. Potrebujem!

Srdečný pozdrav všetkým!

Zbohom!

Tvoj Ambro

(SAPL)

List 130. Ambro Pietor S. H. Vajanskému

Vacov 28/2 99

Drahý Sveto!

Vyzvanie[1062] dostal som včera o trištvrte na päť predpoludní. Odpoveď pošlem v sobotu alebo v nedeľu.

Ide nám, myslím, a musí ísť o to, aby dvoch nešvacli. Preto Šk.[1063] pri výsluchu nech nehovorí, že on nie je pôvodcom článku, že on len podal preklad, lebo by bolo zle; tým môže ho potom brániť jeho obranca. On jednoducho nech povie, že článok do „N. N.“[1064] on písal a že berie zaň zodpovednosť; veď to aj povedať môže, lebo sú tam vsuvky, spojky a poznámky, ak sa dobre pamätám, teda je to článok jeho a ostatok sú citáty ako by na dotvrdenie. Takéto stanovisko veci pomôže, t. j. aby dvaja nešli. Ak by ste čo mali povedať ešte mne, odkáž od Palka[1065] a nepíš.

Mrzí Ťa, že na túto pravotu niet z obecenstva ohlasu. A či si to očakával? Veď na žiadnu nebolo. Také veci na obecenstvo dobre nevplývajú, naopak. V tom sme sa vôbec veľmi mýlili.

Pozdrav! Zbohom!

Tvoj Ambro

(SAPL)

List 131. Miloš Štefanovič S. H. Vajanskému

Prešpork 17/III 899

Milý Svetozáre!

Myslím, nebudete potrebuvať zástupcu. Z priloženého „Hiradóvá“ sa dozvieš, že Hodžova pravota[1066] sa celkom zvláštne zakončila. Tá pokuta je kompromis. Nechcú ešte raz pojednávať tú pravotu, preto sa radšej zjednali na peňažnú pokutu. Prečo nechcú? Iste nie nám kvôli a pre nás, lež pre seba. Alebo ho už majú, alebo čakajú pokynutie, že je takýmto pravotám koniec, a preto v strachu, že by im po druhýkrát nedovolili viac „delať“ vo vlastenectve takto obskúrno, — spokojili sa s malým „výsledkom“. To všetko Kramolin[1067] zdiriguval, — a ja to tak chápem ako udané výš.

Či sa mýlim, ukáže sa, no čakám, že pravotu oproti Vám[1068] neprevedú. Ak prevedú, najmúdrejšie nebrániť sa, to vidíte i z včerajšieho „verdiktu“,[1069] jestli ale budete chceť, pôjdem do Pešti.

Či článok napíšem? Neviem. Neviažem sa.[1070]

Zbohom, srdečný pozdrav od Tvojho Š.

(SAPL)

List 132. S. H. Vajanský Terézii Vansovej

T. S. M. 27. 4. 99

Milá moja sestra!

Bravo „Mádi“.[1071] Všeobecne sa ľúbil. No na Turíce vydáme zase sviatočné číslo, a prosím tedy, aby autorka „Mádi“-ho nevystala.[1072] Môže to byť i dlhšie. Blbú kritiku nezralých oplanov[1073] fumiguj. Len prosím zavčasu… Číslo vyjde 20/5, sádzať sa bude už 14.-15. mája, lebo to strašne veľa vníde do N. N. Je s tým mnoho práce!

Verím, že ma potešíš zase s niečím oberučným.

Tvoj brat Svetozár

(AMS)

List 133. S. H. Vajanský Júliusovi Zeyerovi

Turčiansky Sv. Martin 28. 4. 1899

Veľactený, milý Pane!

„Raduza a Mahulenu“ budú dávať u nás v Martine v auguste,[1074] jestli dovolíte totiž. Úradne Vám to ešte oznámia a Vás poprosia.

A keď ste už boli taký dobrý, ešte Vás idem poprosiť: Na Svatého Ducha (20. mája) vydám zase slávnostné číslo „Národ. novín“, či by ste nás zase nepotešili príspevkom??[1075]

Času je do 16. mája!

Váš ctiteľ Svetozár Hurban Vajanský

(AMP)

List 134. S. H. Vajanský Božene Slančikovej Timrave

Turčiansky Sv. Martin 29. 4. 99

Drahá Slečna!

„Národnie noviny“ vydajú na Turíce zábavno-poučnú prílohu, v ktorej sa zídu najlepšie literárne sily Slovenska: Vy tam tedy chybeť nesmiete.[1076] Preto Vás prosím snažne a úprimne, ale i veľmi nástojčive, aby ste mi poslali svoj príspevok — dľa Vašej vôli voľte si téma a formu. Viem, že to bude okrasou čísla — len netreba škrupulovať. Ale poneváč číslo už 20. mája v turíčnu sobotu pôjde na poštu — rukopis nevyhnutne musí tu byť najďalej do 15. mája — to je posledný termín.

Vaše dobré srdce nás iste neopustí — a kvôli dobrej veci udelí nám hodinku-dve práce! Nerád bych Vás postrádať, bude i Vansová i Šoltéska i Podjavorinská. Nuž tedy koša od slečny neprijímam — taký som negalantný. — Inu, k tomu ma núti dobrá vec a naša sladká slovenčina!

Váš oddaný Svetozár Hurban Vajanský, redaktor „Národných novín“

(APP)

List 135. Štefan Mišík S. H. Vajanskému

Slovutný Pane!

Váš prevzácny list dostal som len dnes, t. j. 24. júna. Recepciu[1077] mal som už v stredu, ale listy z pošty novoveskej dostávam len tri razy v týždni, a tak dostal som i Váš len v sobotu. Preto nemoho] som Vám skôr odpovedať v záležitosti p. profesora Vladimira Andrejeviča Franceva.[1078]

Bude ma nesmierne tešiť, keď menovaného pána budem môcť poznať a uvítať v dome svojom ako predstaviteľa slávneho a mne Slovákovi nadovšetko milého a drahého národa ruského. Ráčte mu teda, ak je ešte u Vás, zdeliť, aby ma na svojej študijnej ceste na žiaden pád neobišiel. Od železničnej stanice v Novej Vsi (Igló vo Spiši) do Hnilca (Nagy-Hnilecz) sú 3 hodiny; fiakra dostane kedykoľvek vo dne na samom nádraží alebo i v meste Novej Vsi. Ale nech mu výslovne udá, aby ho zaviezol do fary v Hnilci a nie v Hnilčeku (Kis-Hnilecz), lebo táto druhá obec leží asi v polovici cesty ku mne. Vlani hľadal ma napr. dr. Czambel[1079] a miesto do Hnilca (Nagy-Hnilecz) prišiel do fary v Hnilčeku (Kis-Hnilecz), odkiaľ sa potom naspäť vrátil do Novej Vsi.

Ruské obce vo Spiši sú i pre mňa terra incognita[1080] v mnohom ohľade; bol by som sa veru obšírnejšie zaoberal s nimi, keby mi neboli od ruky a keby som bol lepšie oboznámený s ich kňazmi. Okrem toho držali sa najbližší kňazi ruskí i s ich planým biskupom[1081] veľmi špatne oproti ľudovej strane, s ktorou som i ja ako slovenský národovec hlasoval, takže sme my, rím.-kat. kňazi, pretrhli s nimi každé spojenie. Ruský kňaz zo Závadky,[1082] môj priateľ, s ktorým som si po roky dopisoval, dal sa preplatiť, zrušil slovo, ktoré dal pred voľbami, a hlasoval i kortešoval s vládou a židmi proti nám, svojim bratom, lebo ho terorizoval jeho naničhodný biskup v Prešove. Z tej príčiny poslal som mu hneď po voľbe i ruské náboženské knihy, ktoré mi bol dal na čítanie, naspäť bez komitívy,[1083] lebo podliak nezaslúži, aby statočný človek preňho zamočil pero do černidla. No snáď bude mi možné dať p. profesorovi aspoň niektoré pokyny ohľadom spišských Rusov. Najlepšie bolo by, keby som ho na ceste po Spiši sám vyprevádzal; ale o tom teraz v mojich okolnostiach nemôže byť ani reči, keď okrem úradných kňazských prác zavalený som i prácou pre vojtešský Spolok v Trnave, a síce prekladaním trojzväzkového nemeckého diela o náboženstve.[1084] Posledná práca potrvá mi akiste až do konca budúceho roku. A následkom toho nie som vstave pokračovať ani vo svojich folkloristických prácach,[1085] ba nemohol som vyhoveť žiadosti Vašej a zaslať dačo do svätodušného čísla Nár. nov. Pomilujte a prostite![1086]

Etnografické pomery a jazykové zvláštnosti uhorských Rusov vôbec a spišských zvlášte vyskúmať a vyjasniť patrí odborným učencom a nie mne, chatrnému diletantovi, ktorý okrem toho je priviazaný k svojej fare a nemá prostriedkov konať výlety do jednotlivých obcí v stolici spišskej. Preto s radosťou hľadím v ústrety p. profesorovi ruskému, ktorý takú prácu vzal na seba.

So srdečným rodáckym pozdravom a výbornou úctou som

Váš úprimný ctiteľ a pokorný sluha Štefan Mišík r. k. kňaz

V Hnilci 24. júna 1899

(SAPL)

List 136. Terézia Vansová S. H. Vajanskému

Píla 8. aug. 1899

Brat môj drahý!

Odpusť, že som na Tvoje povolanie neprišla.[1087] Ba, ja by som iste bola a vďačne letela k Vám, aby som Vám mojou chatrnou pomocou prispela, ale krídla moje sú príliš obstrihané, než by ma ponad hrudu, v ktorej stojím, zdvihnúť a odniesť vládali. Jedným slovom: máme velikú prácu. Môj muž[1088] ustavične mení plány a prekvapuje svet svojimi podnikami. Už sme raz boli na tom ostali, že hospodárstvo (ktoré sa i tak nevypláca) dáme do árendy, alebo spolkárom, tým viac, že je môj muž často nemocný, nervózny, neurastenik najvyššieho stupňa — a že si budeme žiť v tichosti a pohodlnejšie. Len v tomto páde som mohla vziať redaktorstvo Dennice[1089] na seba. Ale teraz: siate lúky sa nedokázali, treba ich dať znovu zorať. Item,[1090] kúpili sme voly — a teraz ideme začínať znovu: šestnásť kusov rožného statku držať, ovce, sluhu atď. Od štyroch dní kosíme ďatelinu (spolu 20 koscov, čo 12 — 14 skosia), to mali skosiť spolkoví, ale že už ďatelina ostarieva, hajde, hľadať koscov, hrabáčky; nuž pani spisovateľka, redaktorka atď. hrable do rúk a iď pomáhať skladať do kôp a petrencov a len v duchu sa prenes do Martina, kde dnes „každá verná duša“ svätí a raduje sa. Iste, keby som nasilu bola chcela ísť, môj muž by mi to neodoprel, ale ja som videla, že ani hovoriť o tom nechce. Veď sa to samo sebou rozumie.

A potom hovorme o našej emancipácii!! Nadto ma ešte jeden zub bolí — vlastne je to reuma; nemám ani poriadnu slúžku, nemám doma koho nechať, a preto nemožno prísť!

Včera, kým naše deti (bolo ich sedem dohromady), kúpali sa v Rimave, ja som si vzala Pohľady (ktoré prečítam vždy od a — z) a čítala som Tvoj článok.[1091] Vďaka Ti za to, čo tam nachodím, ja som to už dávno chcela vedieť, lebo už viac ráz počula som ľudí nehodných posudzovať tie udalosti, menovite postup Tvojho osláveného pána Otca.[1092] Mne to nikto direktne nepovie, ale nedávno bol v papierni jeden Nitran (zo Senice rodom) a ten tam hovoril a plietol dve na tri, čo mňa, keď mi to zdelili, tak nahnevalo a znepokojilo, že by som bola rada povedať pravdu. A keď je človek dobre informovaný, môže to bezpečnejšie urobiť. Preto umienila som si študovať dejiny povstania dôkladnejšie. Keby len času bolo!

Teraz musím list „zavŕšiť“! (Ako pri sene, keď „zavŕši“ sa petrenec.)

Pozdravte sa, všetci naši milí, drahí, pozdravením srdečným, priateľským a pomáhaj Vám Boh v prácach, podnikoch, v borbách a túžbach Vašich a našich

na žiadosť Tvojej Ti sesterinsky oddanej T. Vansovej

(SAPL)

List 137. S. H. Vajanský Janovi Ottovi

T. S. M. 19. 8. 99

Veľactený Pane!

Ja som p. Wolfovi[1093] za istý honorár dovolil vydať moje novely len raz, a nie dva razy.[1094] Pánu Wolfovi som dušu nezapísal, on tie novely i vydal. Vaše vydanie je druhé, a tak mám právo na nové honorovanie. Pán Wolf nemal práva moju vlastnosť predávať, iba raz vydať novely.

Myslím, že toto postačí, aby ste odstúpili od mienky, že Wolf má právo disponovať s mojím majetkom.

Očakávam skorú odpoveď a pevne verím, že nebudem nútený robiť ďalšie kroky v tejto veci

Váš oddaný Svetozár Hurban Vajanský

(LANM)

List 138. M. Chyliński S. H. Vajanskému

[1095]

Preklad.

Krakov dňa 5. septembra 1899

Vážený pán kolega!

S opravdivou radosťou vzali sme na vedomie, že na krakovský zjazd[1096] prídu v mene Vašej tlače štyria predstavitelia. Zároveň sme srdečne povďační, že ste, vážený kolega, prihlásili na zjazd referát: „O slovanskej vzájomnosti v žurnalistike“.[1097] Ponáhľam sa tiež upovedomiť váženého kolegu, že tento referát bude zaradený na denný poriadok prvého zasadnutia zjazdu, t. j. dňa 23. t. m. predpoludním. Ak, vážený kolega, nemôžete tento referát zaslať hneď výboru, prosím aspoň čo najrýchlejšie poslať uznesenia, ktorými tento referát bude zakončený; uznesenia majú byť totiž vytlačené pred zasadnutím.

Očakávajúc skorú odpoveď, pripojujem prejav úcty a srdečný kolegiálny pozdrav

M. Chyliński, predseda výboru, redaktor „Czasu“.

(SAPL)

List 139. Peter V. Rovnianek S. H. Vajanskému

Pittsburg, Pa sept. 10. 1899[1098]

Blp. Sv. Hurban Vajanský, Turč. Sv. Martin

Blahorodý pane: —

Žobrem prácu pre Národný kalendár na rok 1900. Nemohol bych aspoň niečo od Vás obdržať?[1099] Prosím Vás úctive. Ale čím skôr. Kalendár hotový má byť isto v októbru. Času niet. I sebemenšia práca s vďakou bude prijatá. Upovedomte ma aspoň páru riadkami, či môžem príspevok očakávať.

So srdečným pozdravom som

Váš oddaný P. V. Rovnianek

Prosím Vás úctive aspoň o nejakú báseňku. Ale čím skôr. R.

(SAPL)

List 140. Jan Otto S. H. Vajanskému

V Praze, 15/9 1899[1100]

Vysoce ctěný pane!

Na ct. list Vašnostiv ze dne 10. t. m. jímž ráčíte vyslovovati podivení nad tím, že vydal jsem právě Vaše novelly,[1101] dovoluji si dáti Vám následující vysvětlení.

Právo k vydání novel těch získal jsem koupí od p. K. Wolfa, vydavatele „Matice slovanské“, jenž dalšího vydávání svého podniku zanechal a mně Vaše novelly k novému vydání v českém překladě nabídl.

P. Wolf vykázal se mi při tom Vašimi dvěma vlastnoručními listy datovanými v Segedíně dne 1. a 27. listopadu 1893,[1102] z nichž vysvítá, že ráčil jste mu přenechati právo k vydání 7 svých novel za úhrnný honorár 240 zl, který Vám také byl vyplacen.

Když mi tedy p. Wolf sdělil, že od dalšího vydávání Matice upustila, nové vydání Vašich novel, k němuž byl oprávněn, nabídl mně, koupil jsem je v přesvědčení, že se překladem tím českému čtenářstvu zavděčím. Nemám tedy překlad ten darmo, ale vyplatil jsem za něj p. Wolfovi honorář, jaký žádal, právě tak jako platím za jiné překlady.

Doufám tedy, že po tomto vysvětlení ráčíte oprávněnost mojí uznati. Že Vám nebyl zaslán exemplár, račte omluviti tím, že autoru zasílám spravidla až komplet, který u Vaší knihy dosud nevyšel. Až vyjde, dovolím si zaslati a byl bych tak učinil v každém případě spolu s dopisem, v němž bych byl vydání Vám dodatečně oznámil a vysvětlil.

Na konec připomínám, že měl jsem se tím spíše za oprávněna koupiti od p. K. Wolfa překlad, jelikož tento byl oprávněn vydati novelly Vaše v překladě i v originále, jak ve ct. listu Vašem výslovně je uvedeno.

Naděje se, že s vysvětlením tímto ráčíte se spokojiti trvám

s veškerou úctou oddaný J. Otto

Vysoce ctěný pan Svetozár Hurban Vajanský, spisovatel v Turč. Sv. Martině, Uhry

(SAPL)

List 141. S. H. Vajanský Jaroslavovi Pospíšilovi

Turčiansky Sv. Martin 9/10 1899

Blahorodý Pane!

Na Váš ctený list od 6. októbra 1899 mám česť odpovedať, že som sa hlásil bona fide,[1103] neznajúc Vašeho zákona o duchovnom majetku a súdil som tak, jako mi v Rusku platili za nové vydanie prekladu nový honorár.[1104] Váš list presvedčil ma o inom, a preto Váš návrh prijímam, a prosím Vás, aby ste mi obnos (50 zl.) poslali a súčasne mi vymohli u p. rady[1105] aspoň jeden exemplár tých noviel. Ja som ich posaváď ani nevidel celé.

Pánu JUDr. Jaroslavu Pospíšilovi v Prahe

Svetozár Hurban Vajanský

P. Tichému[1106] srdečný pozdrav!!

(LANM)


[1034] Osvedčenie Andreja Kmeťa v Národných novinách nevyšlo.

[1035] Išlo o také články Hlasu, ako Pár slov o Národných novinách (Hlas I, 1898, č. 5, s. 129 — 133), Obrana a odpoveď (Hlas I, 1898, č. 2, s. 33 — 40. — V článku sa reaguje na nepriaznivé prijatie Hlasu slovenským časopisectvom a osobitne Národnými novinami), — Letopis Živeny II. (Hlas I, 1899, č. 8, s. 244), kritická recenzia, kde sa napríklad o Vajanského kresbe Pančava písalo … „nesie na sebe stopy práce písanej kvapne, bez náležitého plánu“ a pod…

[1036] Muzeálnej slovenskej spoločnosti, ktorej predsedom v tom čase bol Andrej Kmeť sa dotýkala noticka Sloboda (Hlas I, 1899, č. 7, s. 222). Noticka znela: „Časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti zdeľuje: Kr. uh. ministerstvo vnútra nepotvrdilo cudzích členov, rozumej neprijalo za členov Muzeálnej slovenskej spoločnosti v Turčianskom Sv. Martine. Vcelku 31 členov musí spoločnosť vytvoriť väčšinou Čechov a Slovákov profesorov žijúcich v Rusku. Strašidlo panslavizmu brrr!“ Nijaký iný článok o Muzeálnej slovenskej spoločnosti v tom čase Hlas nepriniesol.

[1037] Ide o Kmeťov list zo 14. februára 1899. (List sa nachádza v súkromnom archíve Márie Lackovej v Liptovskom Mikuláši.)

[1038] Kmeťovo osvedčenie v Národných novinách nevyšlo.

[1039] Hlasisti nevytvorili samostatnú politickú stranu, ale polemiky sa viedli v rámci Slovenskej národnej strany.

[1040] Černokňažník z 25. januára 1899 (č. 1, s. 2) priniesol Somolického báseň Domácim klebetníkom, na ktorú naráža v liste Andrej Kmeť.

[1041] Hlas. Mesačník pre literatúru, politiku a otázku sociálnu. Prvé číslo vyšlo v Skalici 1. júla 1898. Vychádzal do r. 1904. Zodpovedným redaktorom, majiteľom, vydavateľom a nakladateľom bol dr. Pavel Blaho (1867 — 1927) a neskôr dr. Vavro Šrobár (1867 — 1950). O cieľoch hlasistického hnutia priniesol Hlas (I, 1898, č. 1 — 6) programový článok Vavra Šrobára Naše snahy.

[1042] mea culpa (lat.) — moja vina. Narážka na staršiu národovedeckú generáciu, ktorá nedokázala mládeži postaviť príťažlivý program a rozvíjať jej aktivizmus.

[1043] Československá jednota, spolok na ochranu národně ohrožených českých oblastí a Slovenska bol založený r. 1896. Československá jednota organizovala prednáškové cykly o Slovensku, budovala knižnice, pomáhala slovenskej študujúcej a učňovskej mládeži v Čechách. Medzi jej významných predstaviteľov patrili napr. František Pastrnek (1853 — 1940), Ján Herben (1857 až 1936) a iní. V čase rozvoja hlasistického hnutia sa podpora jeho cieľov zo strany Československej jednoty chápala v martinských kruhoch veľmi kriticky. Andrej Kmeť s týmto postojom v liste polemizuje.

[1044] Išlo o prosbu Ambra Pietra o omilostenie, ktorú poslal 30. novembra 1898. (O tom podáva vysvetlenie Pietor v článku Na objasnenie odtlačenom v Národných novinách z 25. februára 1899.) Žiadosť bola zamietnutá a Pietor zostal vo vacovskom väzení šesť mesiacov, dva mesiace mu nakoniec odpustili. Pozri Národné noviny XXX (1899), č. 68.

[1045] a posteriori (lat.) — zo skúsenosti, dodatočne

[1046] V Hlase z 21. februára 1899 (č. 8) sa písalo v rubrike Rozmanité zprávy: „V Martine sa robia vraj kroky zo strany najohnivejších maďarónov, aby p. redaktor „Národných novín“ bol amnestovaný. Ako príde p. redaktor Ambro Pietor k tomu nevieme a dovoľujeme si o tom silno pochybovať, lebo by sme ho v národe neradi videli — mŕtveho. Pán redaktor i svojimi skúsenosťami i svojim perom ešte mnoho dobrého môže urobiť národu a rozhodne mu nie je treba maďarónskej amnestie. Musí sedieť a poriadny Slovák to i vysedí. Toto je naše stanovisko a každý čestný človek a Slovák nám uzná, že je to stanovisko pravé… Ak neni právo a spravedlnosť, milosti netreba“.

[1047] Ide o článok Mi az oka? — Čo je príčinou? podpísaný iniciálkou B, ktorý vyšiel v Hlase I (1899), č. 8, s. 246 — 251. V ňom autor komentuje maďarský politický leták dr. Miloša Štefanoviča, ktorý vyšiel v Martine. Na str. 250 sa okrem iného písalo: „V tomto politickom letáku nie je síce povedano o našom pomere k Maďarom nič nového, ale jedno je v ňom predsa, čo treba zaznačiť. Doteraz bol tón slovenských politických časopisov i brožúr lamentujúci, nadávajúci a vyhrážajúci sa. Alebo strašili sa Slovanstvom, alebo — keď bolo zle, strčili hlavu do piesku.

„Národné noviny“ nikdy neusilovali sa nájsť dáky modus vivendi s Maďarmi, ani nezáležalo im na tom, aby dozvedeli sa Maďari to, čo píše, ako zmýšľa najstarší slovenský politický orgán.

Dr. Štefanovič stavia sa tu na stanovisko, myslím, od terajšej praxe odchodné. Formou, obsahom — tónom je nie „martinský pansláv“, ale slovenský človek. My slabší musíme hľadať spôsob cesty, aby nás silnejší porozumel. Maďar porozumie nás len maďarsky, preto uznávame tento spôsob šírenia znalostí o nás, na javo dávanie našich snáh a túžieb medzi Maďarmi, za správny a jedine praktický. Ačpráve nie je našim prvým bodom programovým práca politická, vítame tento prejav a pripojujeme sa k nemu.“

[1048] Nácko — asi Ignác Országh, národovec, najprv účtovník, neskôr veľkostatkár. Informácia dr. Pavla Halašu.

[1049] Milan Hodža (1878 — 1944) — slovenský politik, novinár, v tom čase študoval právo v Kluži. Bol poslancom uhorského snemu a po r. 1918 sa stal členom Národného zhromaždenia. Od r. 1935 bol predsedom vlády Československej republiky. Spomínanú úvahu „Moje poznámky o MSS“ nepublikoval Hodža ani v Salvových Slovenských listoch, ani v Hlase. Uvedený údaj neuvádza ani Ľudovít V. Rizner v Bibliografii písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. Diel druhý… Matica slovenská, Turčiansky Sv. Martin 1931, s. 108 — 109. Je možné, že Milan Hodža svoje poznámky vyslovil listovne, no údaj sa nám v tomto smere nepodarilo preveriť. Jozef Škultéty na uvedený Hodžov článok nereagoval.

[1050] Pozri Menoslov… č. 116.

[1051] Slovenské pohľady (XIX, 1899, s. 128) zareagovali na Somolického zbierku Bájky v noticke Dobré knižky nasledovne: „Bájok v knižtičke je trinásť. Všetky sú podané prostým, jasným štýlom, miestami s prostonárodnou naivitou, ktorá je vzácnou vlastnosťou takéhoto rozprávania. Tendencia bájok je dobrá: všetky bijú na to, čo je u Slovákov slabou stránkou: pôvodca i touto svojou knižtičkou usiluje sa budiť, posmeľovať, burcovať svoj národ. Temer je primnoho tej politickej školy i nebolo by vadilo — kvôli rozmanitosti — dotknúť sa v dvoch-troch bájkach aj inej struny“. Noticka je bez podpisu. Somolického sa dotkla zrejme posledná veta z pristručnej recenzie.

[1052] Pietor poslal do Národných novín (XXX, 1899, č. 24) článok Na objasnenie (Vo Vacove 20. februára 1898). Pietor vysvetľuje v článku dôvody, ktoré ho viedli 1898 k podaniu žiadosti o omilostenie „k jeho Veličenstvu kráľovi“. Uvádza, že je bezdôvodne a proti všetkým právnym normám odsúdený. Píše: „Zažalované články som nepísal, ani zodpovednosť som neprijal… Vyzvaniu vyšetrujúceho sudcu urobil som zadosť, nakoľko oznámil som mu zasielateľa článkov, ktorý aj pri vyšetrovaní osvedčil, že zodpovednosť prijíma. Že zasielateľa proti dosavadnej praxi neprijali, to stalo sa prvý raz v tomto prípade… Myslím tiež, že to ani nemôže byť našim záujmom, aby sme bez základnej potreby väzenia plnili a akési martýrstvo hľadali; mojou ambíciou je to nie“. Ďalej uvádza odvrhnutie prosby (7. februára 1899, pod č. 5407) a nakoniec sa pozastavuje nad hľadiskom hlasistov: „Ono to je nie žiadne hrdinstvo napádať človeka, ktorému je zatvorená cesta či ústnej, či verejnej obrany“.

[1053] extra ictum (lat.) — mimo zásahu, mimo úderu

[1054] František Richard Osvald nemal v tom čase v Národných novinách uverejnený nijaký článok. (O Františkovi Richardovi Osvaldovi pozri Menoslov… č. 82.)

[1055] Hlas z 1. marca 1899 (č. 9, s. 276 — 277) priniesol polemickú stať Vavra Šrobára Hyperkriticizmus, kde polemizuje s rovnomenným článkom Národných novín (XXX, 1899, č. 19). V Národných novinách sa totiž písalo: „Iní zase trhajú ľudí pracujúcich, stavajúcich. Nemajúc sily a čestnej vôle, aby niečo sami vystavili, s veľkou chuťou brízgajú blato na poriadnych staviteľov“… atď. Vavro Šrobár zareagoval najmä na tento pasus: „Vy keby ste chceli byť spravodlivými, posúdili by ste tiež len našu prácu a nesugerovali by ste obecenstvu o nás, o našej práci svoje falošné, poneváč Vami nám imputované názory. Keď zídete z bohorovnej výšky dolu medzi nás prostých ľudí, uvidíte, že naša práca je tak tvrdá a tak svedomitá, ako tisícich iných slovenských ľudí“ (277). Šrobár sa nazdáva, že autorom článku je Svetozár Hurban (Riznerova Bibliografia… II, s. 182 článok nepripisuje Vajanskému), ktorý sa podľa neho cítil dotknutý za kritiku Letopisu Živeny II. a za ostré posúdenie jeho kresby Pančava v Hlase I. (1899), č. 8, s. 244.

[1056] Pietrov článok Na objasnenie vyšiel v sobotňajšom čísle Národných novín z 25. februára 1899 a nie vo štvrtkovom.

[1057] amn. — amnestia

[1058] Pozri Menoslov… č. 118.

[1059] Pozri Menoslov… č. 96.

[1060] t. j. Ignác Országh

[1061] Osvedčenie vyšlo pod názvom Protest v Národných novinách XXIX (1898), č. 10. Vydal ho Výkonný výbor národnostného kongresu z r. 1895.

[1062] Asi ide o vyzvanie k súdu za článok Badouina de Courtenaya Slováci a koruna sv. Štefana, ktorý pôvodne vyšiel v Slovanskom přehlede a odtiaľ ho pretlačili Národné noviny z 19. a 20. októbra, zo 14. novembra a 20. decembra 1898.

[1063] Šk. — Jozef Škultéty bol zažalovaný za spomenutý článok a odsúdený na trojtýždňové väzenie, ktoré odsedel od 5. — 26. augusta 1899 vo Vacove. O procese a jeho priebehu priniesli správu Národné noviny XXX (1899), č. 69 — 70. Výrok peštianskeho tlačového súdu č. 47 694/B 1899 publikovali Národné noviny XXX (1899), č. 80.

[1064] Tu Ambro Pietor naráža na autorstvo článku Badouina de Courtenaya Slováci a koruna sv. Štefana a na situáciu, do akej sa dostal Jozef Škultéty, prekladateľ a komentátor tohto článku v Národných novinách.

[1065] T. j. Pavel Mudroň (pozri Menoslov č. 78).

[1066] Keďže v martinskom stoličnom časopise Felvidéki Hiradó nebolo nijakej správy o Hodžovej pravote, je zrejmé, že Štefanovič tak volá ironicky Salvove Slovenské listy. Štefanovič asi myslí pravotu Milana Hodžu za článok Ružomberskí buriči, uverejnený v Slovenských listoch (I, 1897, č. 45). Súd sa konal v Bratislave 17. marca 1899 a odsúdenie Milana Hodžu na 300 zl. pokuty. (Správu o procese priniesli Slovenské listy II (1898), č. 17 a 18.) Uvedenú správu v liste podával Štefanovič preto, lebo v tlačovom procese Národných novín bol obhajcom Jozefovi Škultétymu. Jeho obhajobnú reč potom priniesli Národné noviny XXX (1899), č. 71 — 72.

[1067] Viktor Kramolin (—?—) — štátny zástupca v Bratislave

[1068] Tlačový súd sa konal. (Podrobnejšie pozri v pozn. č. 2 k listu č. 130.) Okrem toho boli Národné noviny žalované za článok Hlasy v Slovanstve o Slovákoch, a to za články pretlačené z Kijevského slova a z petrohradského Kraju. Zodpovednosť za oba články prevzal Anton Novák, peštiansky obyvateľ. Správu o tom priniesli Národné noviny XXX (1899), č. 61 pod záhlavím Zase proces!

[1069] Narážka na súdny výrok v Hodžovej pravote (Hlas I, 1899, č. 10, s. 320).

[1070] Štefanovič článok nenapísal.

[1071] Mádi — Poviedka Terézie Vansovej vyšla v prílohe k veľkonočnému slávnostnému číslu Národných novín (XXX, 1899, č. 39).

[1072] Do turíčneho čísla Národných novín Terézia Vansová neprispela nijakým príspevkom.

[1073] T. j. hlasistov. V Hlase (I, 1899, č. 8, s. 244) napísala skratka -r (Vavro Šrobár) kritickú recenziu o Letopise Živeny II. Tam sa o Vansovej Nových šatočkách písalo: „Terézia Vansová líči v „Nových šatočkách“ s malou psychologickou pravdepodobnosťou cestu malého dievčatka, ktorú koná o polnoci zo svojho rodiska do susednej obce, aby sa mohla v nich ukázať na školskej skúške“.

[1074] Hru Júliusa Zeyera Radúz a Mahuliena hral Slovenský spevokol v Martine 8. augusta 1899 večer. Hru preložil A. H. (Andrej Halaša).

[1075] Július Zeyer nevyhovel žiadosti Svetozára Hurbana a ničím do turíčneho čísla Národných novín z 20. mája 1899 (č. 59) neprispel. Vajanský ho žiadal, pretože predtým do veľkonočného čísla (Národné noviny z 1. apríla 1899, č. 34) poslal báseň Jeřabina.

[1076] Božena Slančíková Timrava neprispela do turíčneho čísla Národných novín.

[1077] správne recepisu (lat.) — potvrdenie o odovzdaní poštovej zásielky

[1078] Vladimír Andrejevič Francev (1867 — 1942) — ruský slavista, univerzitný profesor vo Varšave, od r. 1915 v Rostove, po r. 1922 na Karlovej univerzite v Prahe. Vo svojich výskumných záujmoch sa sústreďoval na dejiny slovanskej filológie.

[1079] Dr. Samo Czambel (1856 — 1909) — slovenský jazykovedec, autor Rukoväti spisovnej reči slovenskej (1902) a ďalších filologických prác. Czambel pracoval od. r. 1880 v Budapešti ako úradník v tlačovom oddelení ministerského prezídia a pri svojich nárečových výskumoch cestoval z Budapešti na Slovensko.

[1080] terra incognita (lat.) — zem neznáma, neprebádaná

[1081] Narážka na činnosť Jána Vályiho (1837 — 1911) od r. 1882 biskupa v Prešove.

[1082] Andrej Zápotocký (1857 — ?) — gréckokatolícky kňaz v Závadke

[1083] komitíva (z tal.) — sprievod, tu vo význame bez sprievodných riadkov

[1084] Išlo pravdepodobne o Mišíkov preklad Katolíckeho ľudového katechizmu od Fr. Spiraga, ktorý vychádzal v Skalici v troch zväzkoch, a to od r. 1900 do 1902.

[1085] Napr. v Národných novinách XXIX (1898) mal Mišík nasledujúce práce: „Nová Ves v dobe Husitov (Dľa Münnicha), č. 217 — 219; O domovine Mantákov vo Spiši, č. 235; a svoje články a štúdie publikoval aj v iných časopisoch, najmä v Sborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti a v Slovenských pohľadoch.

[1086] Pomilujte a prostite! (rus.) — Zľutujte sa a odpusťte!

[1087] Svetozár Hurban zrejme pozýval Teréziu Vansovú na augustové slávnosti do Martina. Jeho pozývajúci list sa nám zatiaľ nepodarilo nájsť.

[1088] T. j. Ján Vansa (pozri Menoslov… č. 126).

[1089] Dennica. Ženský list pre poučenie a zábavu. Vychádzal ako mesačník v r. 1898 až 1914. V r. 1898 — 1907 ho redigovala Terézia Vansová, od r. 1907 vydavateľom Dennice sa stal František Votruba (1880 — 1953), literárny kritik mladej umeleckej generácie zo začiatku nášho storočia, no po 4. čísle XII. ročníka sa redigovania Dennice vzdal a redaktorkou sa znova stala Terézia Vansová.

[1090] Item (lat.) — zároveň

[1091] V siedmom čísle Slovenských pohľadov na r. 1899 (s. 447 — 456) vyšiel Vajanského článok Obrazy zo slovenského povstania. (Na päťdesiatročnú rozpomienku.)

[1092] Myslí sa na činnosť Jozefa Miloslava Hurbana v revolučných rokoch 1848/49 a na osvetlenie tejto činnosti vo Vajanského článku Obrazy zo slovenského povstania… (Slovenské pohľady 1899, s. 447 — 456).

[1093] Karel Wolf (1862 — ?) — pražský nakladateľ, vydával české preklady Vajanského próz. Pozri aj list č. 49.

[1094] Druhé vydanie vyšlo pod názvom Novely. K českému vydaní upravil Karel Wolf v Praze. Tiskem a nákl. Jana Otty, 8°, s. 455. Obsah: Dvě sestry. Kandidát. V malém městě. Podrost. Bouře v zátiší. Babí léto. Klid duše.

[1095] Hlavička listu: Komitet II. zjazdu Dziennikarzy Słowiańskich w Krakowie, Adres: ul. św. Marka 35, Nr. telefonu 322

[1096] Druhý zjazd slovanských novinárov v Krakove bol v čase od 23. septembra do 28. septembra 1899 v „Saskom hoteli“. Predsedom prípravného výboru bol Michał Chyliński. Účasť slovanských novinárov z Uhorska krakovská polícia zakázala (Národné noviny z 19. septembra 1899, č. 110). Napriek tomuto zákazu zúčastnili sa na krakovskom zjazde zo Slovenska Svetozár Hurban Vajanský a Matúš Dula. Do Krakova prišli 23. septembra 1899.

[1097] Spomenutý referát vzhľadom na policajný zákaz Vajanský nemohol predniesť. Komentuje to sám Svetozár Hurban v článku Druhý sjazd žurnalistov slovanských (Národné noviny XXX, 1899, č. 115 — 116, 118, 120), kde píše: „Zákaz slovenského referátu mal dobrý účinok. Slováci boli potisnutí do popredia aktuálneho a stali sa osobami záujmu“ (č. 115).

[1098] Hlavička listu: P. V. Rovnianek, notary public, Rob Grant ST., — p. o. BOX 103

[1099] Národný kalendár pre rímsko- a grécko-katolíkov a evanjelikov na obyčajný rok 1900. Vydal Národný slovenský spolok. Ročník VIII. Zostavili: P. V. Rovnianek a dr. J. A. Wagner. Číslo 9 podielových kníh. Pittsburgh PA, Tlačou Amerikánsko-slovenských novín 1899. Vajanský Rovniankovej žiadosti nevyhovel, v kalendári nevyšiel nijaký jeho príspevok.

[1100] Hlavička listu: Knihtiskárna J. Otto nakladatelství v Praze 11, Karlovo náměstí čís. 4, účet u c. c. k. poš. budě č. 815 — 356; stanice telefonu č. 1360

[1101] K tejto problematike sa viaže aj Vajanského list Jánovi Ottovi z 19. 8. 99 (č. 137).

[1102] Vajanského listy Karlovi Wolfovi z 1. a 27. listopadu 1893 sa nám nepodarilo nájsť.

[1103] bona fide (lat.) — v dôvere, v dobrej viere

[1104] Narážka na list č. 137. O Vajanského honorároch za ruské preklady nemáme spoľahlivé správy okrem tejto zmienky v liste.

[1105] T. j. u Jána Ottu (bližšie pozri Menoslov… č. 83).

[1106] Jaroslav Tichý (ps. František Jaroslav Rypáček; 1853 — 1917) — gymnaziálny profesor, český básnik a spisovateľ

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.