ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

A znova doma. Z hlbín zápalnej zelene
do tváre mi silne vstúpil strom,
zeleňou vzbĺkol,
vtáctvom nebeským.

Nad bitúnkom biele slnce
z býčej rohoviny
po celý deň im bilo
do kostených lebiek.

Šero, soli
v krvi hľadané.

Mama sa vracia z práce
ako za krídlenia nažiek,
do čierna.
Tak ovocie
až popoludní oťaželo na podnose,
keď v ose svetlo dohasína
a veže počuť blízko pri ušiach.

Červený prísvit nad syčiacim pieskom
a nad ním nízko
až do bubnovania napnuté
surové býčie kože.

V premiere súmraku a ohňa
všade je august,
z červených múch sa šerí.

Dnes už sa dá iba tušiť striebro
v praskline vánku.
Po každom údere
naplocho
medzi rohy
býky kolenačky
červeným chrupom k lune zatrúbia.

Mame sa v dlani zažíhajú
slniečka z rohoviny,
v chrbte ju bolí
bambusový prút.

A už sa jej sníva.
A už len zášklby vo svaloch
a narastá trenie
a vŕzganie šliach,
ubolených
po celodennej drine.