ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V zrkadle po vydedených tvárach
z kože sa vymršťujú telá,
posunky si dĺžku odmocňujú diaľkami
a flauta stúpa do výšok. Takto na dne
strácajú sa drobulinké armády.

Napochytre sa krútia všetky hlavy,
lúkote sa v trysku vyzrádzajú maltézskym krížom,
zvíja sa do seba ruka na krku.

Tratata-tam.
Šabličkami z plameňa vyrežeme z ruží
všetky mladé ústa v dotyku.
Tratata-tam.
Hromadenie kostí.
Tratata-tam.
Kĺzavý pohyb šliach.

V zrkadle po vydedených tvárach
z kože sa vymršťujú telá,
posunky si dĺžku odmocňujú diaľkami
a pískajúci drôt nabodáva uši. Takto na dne
strácajú sa drobulinké armády.

Z trhavých úškrnov vystreľujú zuby,
zvíjajú sa všetky teplé slová,
ktorými bol podkovaný deň.

Tratata-tam.
Strelami jak včeličkami
vysajeme všetku červeň z detí.
Tratata-tam.
Mľaskanie v kĺboch.
Tratata-tam.
Aerodynamické tvary v kŕči.

V zrkadle po vydedených tvárach
z kože sa vymršťujú telá,
posunky si dĺžku odmocňujú diaľkami
a mŕtvy vták padá do ohňa. A tak na dne
strácajú sa drobulinké armády.

Sypú si do uší uspávacie prášky,
zvracajú do krvi obetných jalovíc
a v úchytku si uhýbajú očami.

Tratata-tam.
Pušným prachom pošteklíme vtáčiky,
až po spev im rozhryzneme hrdielka.
Tratata-tam.
Tlenie svalov z vápna.
Tratata-tam.
Kosti bublajúce z blán.

V zrkadle po vydedených tvárach
z kože sa vymršťujú telá,
posunky si dĺžku odmocňujú diaľkami
a suchá krv traská v zemskej osi. Tak na dne
strácajú sa drobulinké armády.
(Zamyslené tiene jelší
mlčia vtákov proti prúdu.)