Nesvieti mi tvoja lampa
v demižóne nahých korún.
(Tvoja tvár, ach, tá mi zmizla
v roztrieštenom okne dažďa.)
Čakával som, láska, listy,
ale z korún vtáctvo spŕcha.
(Sú dva malé biele svety
s chybičkami v mojej vode.)
A tam hore štyri člnky
ako sedem bielych nožov.
(Tvoj básnik sa ukryl v krčme
s modrým vzduchom)
(pretepaným kladivkami.)
(A vo kvetoch svetlomety.)
O autorovi
Ján Stacho
jeden z najvýraznejších básnikov povojnového obdobia slovenskej poézie, prekladateľ
Galéria obrázkov
Obrázok
1 / 1
2x
reklama
